Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212980 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413212980.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XX, L., o zaplatenie sumy 50,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/425/2013-33 zo dňa 19.8.2014, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 16C/425/2013-33 zo dňa 19.8.2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom návrh vo veci samej zamietol, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.7.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia 50,50 eura a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.6.2011 bolo preukázané, že odporca sa v uvedený deň na linke č. 32 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, teda cestoval bez cestovného lístka. Súd poukázal na ustanovenia § 760, 52 ods. 1,3,4 100 ods. 1, veta prvá, a 108 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“). Konštatoval, že navrhovateľ mohol svoje právo voči odporcovi uplatniť na súde po prvýkrát odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, t. j. odo dňa 14.6.2011. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 14.6.2012, pričom navrhovateľ podal predmetný návrh až dňa 17.7.2013. Vykonal ho tak po uplynutí lehoty určenej v § 108 Obč. zák., v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania odporkyne súd nerozhodol, keď v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. absentoval návrh na priznanie náhrady trov konania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 7.10.2014. Namietol, že vo veci súd porušil zásadu retroaktivity, pretože aplikoval neskoršiu právnu normu do minulosti. V zmysle prechodného ustanovenia § 29b ZOS sa ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b), 2,4, ZOS sa vznik právnych vzťahov, vzniknutých pred 1.5.2014, a nároky z nich vzniknuté pred uvedeným dátumom, posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Podľa § 100 ods. 1 OZ môže súd na premlčanie prihliadnuť len na námietku dlžníka, ktorá vo veci nebola vznesená. Navrhovateľ zdôraznil ústavný princíp právnej istoty a zákazu retroaktivity, pretože v prípade spätného pôsobenia právnych noriem by sa vážne narušil princíp právnej istoty v tom zmysle, že jednotlivé subjekty by nemali istotu, či konanie podľa platného práva v dobe, keď k nemu došlo, nebude neskôr ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné. Zodpovedá tomu aj nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 a PL. ÚS 10/2006. V predmetnej veci bol aj návrh na súd podaný v čase pred účinnosťou citovanej novely ZOS, a súd mal vo veci aplikovať platné ustanovenie § 100 ods. 1 OZ. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník upravuje iba základnú úpravu vzťahov pri rôznych druhoch dopravy a podrobnejšia úprava je v tomto prípade v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ktorý upravuje aj sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 OZ, pričom sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zákon o doprave na dráhach neustanovuje premlčaciu lehotu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je treba aplikovať ustanovenie § 101 OZ a žalovaná pohľadávka nebola v čase začatia konania premlčaná. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 27.11.2014, v ktorom vyjadril súhlas s dôvodmi napadnutého rozsudku a namietol ako nesprávne odvolanie navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň. Odvolací súd predovšetkým považuje za správne právne závery súdu prvého stupňa, že zmluva o preprave medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právna úprava ustanovení § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom. teda aj zmluva o preprave osôb, ktorá sa uzatvára formou verejného návrhu navrhovateľa ako dodávateľa služby a jeho konkludentným prijatím zo strany spotrebiteľa. Je nesporné, že navrhovateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Podľa § 52 ods. 2OZ, v znení novely č. 102/2014 Z.z., sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával je možné aplikovať aj na konania. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Aj prípade absencie prechodného ustanovenia preto platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Súd v prejednávanej veci tak bol povinný aplikovať účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ). Preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho nároku, keďže jednoročná premlčacia lehota uplynula 14.6.2012, a návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 17.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.