Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222211 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413222211.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: I. Š., T.. XX.XX.XXXX, R. C. H. H. - Y. D., pre vymoženie 2.571,84 Euro istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/6806/2013-29 zo dňa 25.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er 6806/2013-29 zo dňa 25.03.2015, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV, uznesením 16Er 6806/2013-29 zo dňa 25.03.2015, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1205/13-EK zo dňa 26.04.2013. Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia, tzn. musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V rozhodcovskom konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" možno podľa § 25 ods. 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba "O.s.p."). Aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to: nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1205/13-EK zo dňa 26.04.2013 bol povinnému doručovaný na adresu G. X, XXX XX H.. Z uvedenej adresy sa vrátila neprevzatá zásielka rozhodcovi s vyznačením "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Rozhodcovský rozsudok bol na poštovú prepravu odovzdaný dňa 15.07.2013. Adresa G. X, XXX XX H. bola adresou trvalého pobytu povinného do 17.05.2013. Od 17.05.2013 má povinný hlásený pobyt bezdomovca v mestskej časti H. - Y. D.. Ďalším šetrením exekučný súd tiež zistil, že povinný na uvedenej adrese nebýva, ako to vyplýva zo šetrení prostredníctvom OO PZ z č.l. 20 a č.l. 24 súdneho spisu. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že nakoľko adresa, na ktorú bol povinnému doručovaný rozhodcovský rozsudok, nepredstavovala v čase doručovania rozhodcovského rozsudku adresu bydliska povinného, je zrejmé, že povinný sa na uvedenej adrese v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval, a preto nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. - zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a tiež nebola splnená podmienka pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 1 a ods. 4 ZoRK povinnému. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1205/13-EK zo dňa 26.04.2013 nebol povinnému doručený v súlade so zákonom, nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Súd prvého stupňa na základe uvedeného ďalej konštatoval, že nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul, a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekúciu možno viesť len na podklade vykonateľného exekučného titulu. Proti predmetnému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že nesúhlasí so záverom súdu o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku, lebo tento bol doručovaný v súlade § 47 ods. 2 O.s.p. Oprávnený uviedol, že mu nie je známy žiaden právny predpis stanovujúci povinnosť zisťovať, či sa adresát skutočne zdržiava na adrese, z ktorej sa zásielka vrátila iba preto, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Je toho názoru, že ak by sa adresát na danej adrese nezdržiaval, nemal by tam mať poštovú schránku a v tom prípade by sa poštová zásielka vrátila s označením dôvodu nedoručenia ako ,,adresát neznámy“. Tiež v súlade s bodom 8.3 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa povinný zaviazal nahlásiť oprávnenému zmenu kontaktnej adresy do desiatich dní od vzniku tejto skutočnosti, to však neurobil. Oprávnený má za to, že prevzatie doručovaných zásielok a prečítanie si obsahu zo strany účastníka konania je výlučne v jeho dispozícii a zanedbanie takéhoto záujmu nesie so sebou nutnosť niesť následky pasivity v konaní. Závery exekučného súdu v zmysle vyššie uvedeného nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Na záver oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň navrhol zaviazať povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,32 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.10.2013 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie; exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1205/13-EK zo dňa 26.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2013 a vykonateľnosť dňa 24.08.2013. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "ZoRK"), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj v priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry ( rozhodnutie NS SR publikované pod R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Exekučný súd obdobne postupuje aj pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovský súd zaslal rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.04.2013 povinnému na adresu G. X, XXX XX H., ktorá bola adresou trvalého pobytu povinného do dňa 17.05.2013 Na uvedenej adrese nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote a rozhodcovský rozsudok bol na poštovú prepravu odovzdaný dňa 15.07.2013. Neúspešný pokus o doručenie exekučného titulu (doručovaného hoci aj na základe údajov známych v čase doručovania) spadá pod „nemožnosť doručenia písomnosti adresátovi“ v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK. Súd prvého stupňa zistil, že odo dňa 15.07.2013 má povinný hlásený pobyt bezdomovca v mestskej časti H. - Y. D.. Na základe uvedených skutočností, je preukázané, že neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie, keďže povinný sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiaval na adrese G. X, XXX XX H.. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že prvostupňový súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. konštatuje ich správnosť a v podstatných bodoch na tieto dôvody odkazuje. Krajský súd sa v otázke právoplatnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Rozhodcovský rozsudok mal byť doručený účastníkovi rozhodcovského konania do vlastných rúk. Zákon o rozhodcovskom konaní v otázke doručovania do vlastných rúk odkazuje na právnu úpravu doručovania podľa O.s.p. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd postupoval správne pri vyhodnotení dodržania podmienok doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Je zrejmé, že doručovanie rozhodcovského rozsudku povinnému bolo vykonané do vlastných rúk, avšak bezúspešne, kedy následne zásielka bola uložená na pošte. Z uvedených dôvodov nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za doručený a nebolo možné na ňom vyznačiť ani právoplatnosť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie prvostupňového súdu, ako vecne správne, potvrdil, keďže sa, po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu, stotožnil s jeho záverom a právnym hodnotením. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.