Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/386/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202690 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414202690.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: J. L., G..Č..: XXXXXX/XXXX, J. XX, X., pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.893,32 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pazmáňa 49/3, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1131/2014-21 zo dňa 14.3.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1131/2014-21 zo dňa 14.3.2014, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je oprávnený, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul v prípade, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na úhradu 2.893,32 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 25.8.2012 do 16.9.2012, zo sumy 80,37 Eur od 25.2.2013 do zaplatenia zo sumy 80,37 Eur od 25.3.2013 do zaplatenia zo sumy 2.571,84 Eur od 15.4.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur, a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur zaväzuje na úhradu 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.893,32 Eur do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Súd z predloženého spisu mal zistené, že oprávnený vyplatil čiastočne oprávnenému sumu 1.284,25 Eur a od 19.3.2012 do 17.9.2012 vrátil sumu 482,22 Eur. Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. poriadku a § 3 ods. 1 OZ dospel k záveru, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur a povinný vrátil oprávnenému sumu do začatia exekučného konania 482,22 Eur. Povinný teda dlhuje oprávnenému sumu 802,03 Eur. Nakoľko oprávnený žiada vymôcť na istine 2.893,32 Eur plus zmluvnú pokutu a úroky nad rámec skutočného dlhu 802,03 Eur súd prvého stupňa takéto vymáhanie považuje za rozpor s dobrými mravmi a bez ďalšieho žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia s odôvodnením nemožnosti poverenie vydať čiastočne návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej právomoci, keďže exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok a v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom. Bol toho názoru, že pri výklade významu ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, treba mať na zreteli, že exekučný súd pri žiadosti exekútora o vydanie poverenia nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, resp. či tento je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Súd môže preskúmať rozhodcovský rozsudok, len z taxatívne vymedzených (obmedzených) dôvodov. Zmluvná pokuta v žiadnom prípade nie je plnenie za poskytnutie úveru, je to sankcia za porušenie povinnosti dlžníka riadne úver splácať. Pokiaľ by dlžník riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy, nárok na sankcie by veriteľovi nevznikol, pričom výška zmluvnej pokuty je závislá výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Ak mal exekučný súd za to, že zmluvná pokuta je neprimeraná aj peňažná pokuta je peňažným plnením, ktoré je plnením deliteľným pri ktorom právna úprava Obchodného, ale aj Občianskeho zákonníka upravuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré však tento súd nevyužil. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebola stanovená maximálna výška RPMN ani presná hranica maximálnej výšky odplaty, za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z predloženého prehľadu vyplýva, že ku dňu uzatvorenia zmluvy bola stanovená pre poskytnutý úver RPMN vo výške 76,00 %. Právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN teda maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru 76% pre spotrebiteľské zmluvy, pričom RPMN v zmluve uzatvorenej je nižšia t.j. 65,95 %, preto nie je možné hovoriť že výška odplaty za poskytnutie úveru, úrokov zahrnutá a vyjadrená v RPMN je v rozpore s dobrými mravmi. V závere oprávnený v odvolaní uviedol, že pokiaľ exekučný súd chcel vo svojom rozhodnutí aplikovať rozpor dobrých mravov, potom by jeho aplikácia mala byť rovnaká vo vzťahu k obom účastníkom konania, a nie používaná len na ťarchu jedného z nich (rovnosť účastníkov konania, rovnosť zmluvných strán). Aplikácia inštitútu dobrých mravov nesmie viesť k tomu, že postavenie toho, v koho prospech ich súd aplikuje sa stane v porovnaní s druhým účastníkom z hľadiska dobrých mravov neakceptovateľná. Oprávnený poukázal na rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 3 Co 67/2008, ktorý konštatoval, že pokiaľ je to možné, právne úkony strán je nutné vykladať tak, aby bola ich platnosť zachovaná, aspoň v určitej podobe s tým, že pokiaľ mal súd prvého stupňa za preukázané, že sa jedná o neprimeranú výšku úrokov ako aj zmluvnej pokuty nie zrejmé, z akých dôvodov neudelil súdnemu exekútorovi poverenie aspoň čiastočne. Oprávnený uplatnil zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 26,25 % ročne t.j. v čase keď platná právna úprava pripúšťala maximálnu výšku sankcií 26,25 ročne. Je preto nesporné, že sankcie oprávnený požadoval, ktorá bola v súlade s ustanoveniami čl. 14.1, 14.2 14.3 zmluvy ako aj ust. § 3 a nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázané, že svojim návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Tamarou Piškovou pod sp.zn. 113/05/13, ktorý sa stal právoplatným dňa 9.11.2013 a vykonateľným dňa 13.11.2013, domáhal vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 2.893,32 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne so sumy 80,37 Eur od 25.08.2012 do 16.09.2012, zo sumy 80,37 Eur od 25.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 80.37 Eur od 25.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25.2.2013 do zaplatenie, zo sumy 80,37 Eur d 25.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.571,84 Eur od 15.04.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,00 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohoto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,00 Eur len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.893,32 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázané, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2012 a samostatná účastníkmi dojednaná a podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2012. Je nesporné, že povinný dlh nesplatil a dostal sa do omeškania s časťou nesplateného úveru. Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu s poukazom na nemožnosť zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia čiastočne (§ 44 ods. 2 Ex. poriadku) a s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy s tým, že súd ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Súd prvého stupňa ďalej citujúc § 57 ods. 1, 2 ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy a s poukazom na ust. § 251 ods. 4 OSP s tým, že poverenie nie je súdnym rozhodnutím žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol. Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Teda v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmito zákonnými ustanoveniami i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Ďalej, bez návrhu, skúma, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: - predmetom skúmania (vyplývajúcim z § 45 ods. 1 písm. b/) je rozhodcovský rozsudok a len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b ).Tento výpočet je pozitívny a striktný. Exekučný súd, ako každý iný orgán, je viazaný doručeným rozhodcovským rozsudkom, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK. Ustanovenie § 159 ods. 2 OSP tu platí podporne a svedčí tomu i dikcia § 40 ods. 2 ZoRK, kedy v základnom konaní (v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku) súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť, teda musí rozhodnúť, pričom tak nemôže urobiť z vlastného popudu. Viazanosť ostatne vyplýva priamo z ustanovenia § 106 ods. 1 OSP pokiaľ súd nezistí, že vo veci existujú v tomto paragrafe vypočítané okolnosti nemôže vec prejednať a konanie zastaví. - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Predmetom tohto prieskumu je rozhodcovské rozhodnutie v striktne vymedzenom rozsahu a plnenie z rozhodnutia vyplývajúce. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Absencia riadnej argumentácie súdu bráni následne účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa, v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, taxatívne určenou pozitívnou enumeráciou stanovuje rozsah materiálnych podmienok, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať, nakoľko sám Zákon o rozhodcovskom konaní ochranu spotrebiteľa zabezpečuje v § 31 ods. 3, stanovuje materiálne požiadavky pre rozhodovanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach. Podľa tohto ustanovenia, rozhodcovský súd použije rovnako ako všeobecný súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v § 33 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého, nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu. Z preskúmavania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu tak ako to predpokladá § 44 EP potom vyvstávajú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako takej. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa bez ďalšieho len skonštatoval neprimeranosť výšky priznanej sumy v časti zmluvnej pokuty ako aj úroku z omeškania porovnaním poskytnutej a uhradenej sumy zo strany povinného, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť: - V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva, predmetom záujmu exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce na vrátenie dlhu s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovania tejto procesnej prekážky vedenia konania. - Pri zmluvnej pokute nebrať do úvahy len jej celkovú sumu na ktorú táto narástla pre neplnenie povinností dlžníka. Hodnotiť len režim konštrukcie zmluvnej pokuty vo vzťahu k požiadavke nastolenej § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK pri zohľadnení požiadavky na potrebu dodržania riadneho plnenie zmluvy pri zachovaní rovnosti pozície účastníka zmluvy. - Ak bude exekučný súd naďalej toho názoru, že odplata za poskytnutie úveru a zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania sú, vo svojej akejkoľvek výške, neprimerané, vo vzťahu k poskytnutému peňažnému plneniu, keďže ide o plnenie deliteľné, bude jeho povinnosťou moderovať výšku vymáhaného nároku a poverenie v ostatnom rozsahu vydať. Predmetom prejednania vydať poverenie pre súdneho exekútora je i nesplatenie istiny ako takej vrátane nároku na úrok z omeškania v danom období za použitia zákonných ustanovení §517 OZ. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 3 OSP s tým, že o týchto trovách v prípade ich vzniku rozhodne súd prvého stupňa v ďalšom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.