Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/126/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206208 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414206208.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. S., R.. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX D., pre peňažné plnenie 777,17 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2386/2014-23 dňa 15.4.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k 16Er/2386/2014-23 zo dňa 15.4.2015, p o t v r d z u j e. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odvolaním zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 00004/12 zo dňa 16.4.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.05.2012 a 24.05.2012, nakoľko exekučný súd mal zistené, že predmetný exekučný titul bol povinnému doručovaný ako vyplývalo z predloženého rozhodcovského spisu na adresu N. XX, D., na ktorej sa povinný nezdržoval. Z uvedenej adresy sa zásielka (exekučný titul) vrátila neprevzatá späť rozhodcovi s vyznačením „zásielka v odbernej lehote neprevzatá“. Exekučný súd, na základe šetrenia vykonaného prostredníctvom OO PZ mal preukázané, že povinný sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje, nezdržiaval. Dlhodobo sa zdržuje na neznámej adrese v časti A. A. v D.. Súd prvého stupňa preto skonštatoval, že v čase doručovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sa povinný na označenej adrese N. XX, D. nezdržiaval, čím nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP a to zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručovania, na základe čoho žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, exekučný súd mal za to, že exekučný titul nebol účinne doručený, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu ako takú. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora z titulu prekročenia preskúmavacej právomoci súdu, čo do uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto nesprávne vo veci rozhodol. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK") „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. " Podľa § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že „ (1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. (2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. (3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. " Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynulí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. " Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku I písm. b) alebo c). " Z vyššie uvedenej zákonnej úpravy (§ 45 ods. 1 ZoRK) vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 ZoRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie LEN zastaviť a nie nevydať poverenie. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Z toho vyplýva, že ak by sa ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) v spojitosti s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní vykladalo tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý žalobou, musí byť v zmysle zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a preto nesprávne vec právne posúdil. Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd zistené, že návrhom zo dňa 9.2.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 00004/12 zo dňa 16.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2012 a vykonateľnosť dňa 24.5.2012. Povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 777,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% ročne od 1.8.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z vymáhanej sumy ako aj náhradu trov konania. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní po preskúmaní exekučného titulu ako takého postupom podľa § 41 ods. 1 Ex. poriadku a § 41 ods. 2 písm. d) Ex. poriadku v spojení s § 44 ods. 2 Ex. poriadku dospel k záveru, že povinný riadne doručený exekučný titul nemal, nakoľko mal zistené, že v čase doručovania sa povinný na známej adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiaval. V rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu celý spis, z ktorého mal zrejmé, že označený rozhodcovský rozsudok doručoval rozhodcovský súd na adresu trvalého pobytu povinného N. XX, D.. Prostredníctvom OO PZ mal súd prvého stupňa v rámci skúmania podmienok vydať poverenie pre súdneho exekútora zistené, že povinný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a býva na neznámej adrese na A. A., D., na základe čoho mal za to, že exekučný titul nebol v zmysle ust. § 25 ods. 1, 4 ZoRK riadne doručený, a preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu, vydaného rozhodnutia a po preskúmaní podaného odvolania mal zistené, že navrhovateľ v odvolaní poukazoval na nesprávnosť dôvodov rozhodnutia, ktoré neboli predmetom vydaného rozhodnutia ako takého. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na nesprávnosť rozhodnutia pri zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, čo do neplatnosti rozhodcovskej doložky ako takej ako aj na poukaz plnenia v rozpore s dobrými mravmi, čo však je predmetom a obsahom odvolaní v iných prebiehajúcich konania v obdobných sporoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora je zamietnutá z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky ako takej. V tomto konaní súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal požadované predpoklady podľa § 41 ods. 1 Ex. poriadku, nakoľko vydaný exekučný titul riadne doručený nebol, a preto nemohol byť vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1 Ex. poriadku. Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 2 OSP, súd nie je viazaný rozsahom odvolania: a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie o odvolaní sleduje jediný cieľ - preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je však ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania). Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný iba v taxatívne vymenovaných prípadoch. Odvolací súd je súčasne viazaný i dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Nakoľko odvolací súd nezistil po preskúmaní predloženého odvolania, dôvody na zmenu ani zrušenie vydaného rozhodnutia podľa § 220 a § 221 OSP vydané rozhodnutie vzhľadom na hore uvedené potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP s tým, že takéto trovy úspešnému účastníkovi nevznikli, a preto o nich súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.