Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213522 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414213522.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: S. B., Z., H. XX, Z. a W. I., Z. K. X, Z., zastúpený Mgr. Martinom Pohovejom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, o návrhu matky na určenie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2014, č.k. 13P 211/2014-44, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 02.12.2014, č.k. 13P 211/2014-44, určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. I. I.. XX.XX.XXXX vo výške XXX Eur mesačne od 01.09.2014. Rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 02.12.2014 otcovi nevzniklo a vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného je čiastočne dôvodný. Pri svojom rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú zdraví a matka zarába minimálnu mzdu. Vyslovil právny názor, že je v záujme maloletého, aby jeho životná úroveň bola vyrovnaná so životnou úrovňou jeho rodičov, súčasne poukázal na to, že výživné je prednostná pohľadávka a rodičia sú túto povinní v prvom rade plniť a tejto prispôsobiť svoje osobné mesačné výdavky. Konštatoval, že je v záujme zabezpečenia odôvodnených mesačných potrieb maloletého, aby výživným vo výške XXX Eur mesačne otec na maloletého prispieval od jeho nástupu na strednú školu od 01.09.2014. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil príjmy oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletého. Rozsudok vo výroku o zročnom výživnom odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že otec platí výživné v sume XXX € mesačne a zároveň mu hradí výdavky inak, zročné výživné pre maloletého za obdobie od 1.9.2014 do 2.12.2014 otcovi nevzniklo. Vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 § 75 ods. 1, Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého. Otec svojim odvolaním žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého určiť vo výške XXX Eur mesačne od 01.09.2014, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd síce správne zistil skutkový stav, ale vo veci nesprávne rozhodol, keď nezohľadnil ním platené iné náklady spojené s výchovou a výživou maloletého. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil okrem platenia výživného XXX Eur mesačne aj ďalšie náklady maloletého na ktoré prispieva on a aj starí rodičia. Súd pri rozhodnutí nezohľadnil ani jeho náklady, ktoré uhrádza v čase trávenia voľného času so synom a poskytnuté vecné plnenia pri príležitosti sviatkov alebo Vianoc. Vzhľadom na jeho zárobkové pomery, plnením vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom, by sa dostal do ťaživej finančnej situácie, ktorá by spôsobila, žeby v budúcnosti nemohol poskytovať maloletému aj iné vecné plnenia nad rámec výživného. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že otec o maloletého nejaví záujem, primeraným spôsobom sa nepodieľa na jeho výchove, na Vianoce ho naposledy pozval v roku 2012. Samotná skutočnosť, že na niektoré náklady maloletého prispievajú starí rodičia potvrdzuje len fakt, že otec sa okrem platenia výživného XXX Eur na potrebách maloletého zo svojho príjmu nepodieľa. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. I., ktorý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí od roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Konanie podľa ust. § 36 ods.1 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine možno začať aj bez návrhu. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, musí byť rozhodnutie súdu o výživnom na dieťa podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine spojené s rozhodnutím o otázke, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine a naopak. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, alebo nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa má vadu uvedenú v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Súd prvého stupňa bez toho aby rozhodol o zverení maloletého dieťaťa v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( konanie ktoré je možné začať aj bez návrhu), rozhodol iba o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa bez vecného preskúmania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.