Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/225/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505227699 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1505227699.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: F. U., bytom X. XX, M., proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Petržalka, zast. JUDr. Annou Rumplovou, advokátkou, Homolova 12, Bratislava, o určenie prechodu nájmu bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 8C/553/2005-114, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 8C/553/2005-114, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že došlo k prechodu nájmu bytu č. XX na XX. poschodí na X. Y.. Č.. XX W. M.. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 26.10.2007, č. k. 39C/610/2005-64, právoplatným dňa 01.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2009, č. k. 3Co/17/2008-82, bola navrhovateľovi (v konaní sp. zn. 39C/610/2005 v postavení odporcu) uložená povinnosť vypratať X-E. J. M. Č.. XX na XX. poschodí bytového domu na X. Y.. Č.. XX W. M. a vyprataný byt odovzdať odporcovi (v konaní sp. zn. 39C/610/2005 v postavení navrhovateľa) do troch dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu ako aj nahradiť odporcovi trovy konania. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí súd prvého stupňa zistil, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa v predmetnom byte zdržiaval bez právneho dôvodu, nenadobudol právo bývania v predmetnom byte, nikdy nežil v spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcom. Do tohto bytu sa nasťahoval protiprávne v presne nezistenom čase v roku 2005. Listinnými dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že od 01.01.2003 žil v spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcom a o tom, že sa do bytu nasťahoval protiprávne mal vedomosť, čo je preukázané výpoveďami pôvodného nájomcu urobenými pred správcom bytu, ako aj v konaní o vypratanie bytu vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 32C/275/2004, v ktorom navrhovateľ zastupoval pôvodného nájomcu na základe plnej moci a vyjadrenia za pôvodného nájomcu aj v niektorých prípadoch podpísal. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ je prihlásený k pobytu na adrese X. XX W. M.. Z týchto dôvodov vyhodnotil jeho návrh na začatie konania ako účelovo podaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd prvého stupňa poukázal aj na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 17.09.2009, č. k. 3Co/17/2008-82, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok zo dňa 26.10.2007, č. k. 39C/610/2005-64 a v ktorom odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď v konaní o vypratanie bytu rozhodol skôr ako bolo rozhodnuté v konaní o prejednávanej veci o určenie prechodu nájmu. Túto otázku si totiž súd prvého stupňa v konaní o vypratanie bytu riešil ako predbežnú otázku, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že právo nájmu k predmetnému bytu v zmysle § 706 ods. 1 a 2 Obč. zák. na navrhovateľa (v postavení odporcu v konaní sp. zn. 3Co/17/2008 a sp. zn. 39C/610/2005) neprešlo. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 706 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje podmienky prechodu práv nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy pre prípad jeho smrti a taxatívne vymenováva osoby, na ktoré za splnenia podmienok môže dôjsť k prechodu práv z nájomnej zmluvy. Po posúdení skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že otázku určenia prechodu nájmu bytu vo vlastníctve odporcu na navrhovateľa už prejudiciálne zodpovedalo právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa povinnosti navrhovateľa ním užívaný byt vypratať a odovzdať vlastníkovi bez nároku na bytovú náhradu. Na uvedené podľa názoru súdu prvého stupňa nemá vplyv navrhovateľom namietaný rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že byt užíva síce bez právneho dôvodu, ale spolu s maloletým synom, ktorého žiada zveriť do striedavej osobnej starostlivosti (konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/346/2012). Súd prvého stupňa uviedol, že tvrdenia navrhovateľa uvádzané v návrhu boli už vyvrátené dokazovaním vykonaným v konaní sp. zn. 39C/610/2005. Preukázané totiž bolo, že zomrelý X. V. v čase smrti XX.XX.XXXX už nebol nájomcom predmetného bytu, keďže sa z evidencie k bytu odhlásil osobne dňa 27.10.2003. V predmetnom byte sa striedavo zdržiavali rôzni ľudia, pričom krátko pred smrťou v bližšie nezistenom čase sa do bytu nasťahoval navrhovateľ. Navrhovateľ síce uvádzal, že v byte žije od 01.01.2003 spolu s manželkou, z rozvodového spisu sp. zn. 32C/372/2005 však vyplynulo, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v byte otca manželky na X. XX W. M.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že aj v prípade, ak by zomrelý X.. V. bol nájomcom predmetného bytu a navrhovateľ spolu s manželkou by s ním preukázateľne žili v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť, v čase úmrtia X.. V. dňa XX.XX.XXXX ešte nebola splnená prvá z dvoch kumulatívnych podmienok. Navrhovateľ by musel dokázať, že o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu sa staral a žil s ním 3 roky pred jeho smrťou, teda aspoň od 25.09.2002. Rovnako nebola splnená ani druhá zákonná podmienka, pretože navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že nemá vlastný byt. Naopak, súd prvého stupňa mal za nesporné, že navrhovateľ má vyriešenú bytovú otázku do takej miery, aby mohol o pridelenie bytu požiadať odporcu spôsobom zodpovedajúcim jeho zásadám hospodárenia s obecnými bytmi. Vychádzal z toho, že navrhovateľ dlhodobo ako svoje bydlisko uvádza adresu X. XX (nie X. XX), na ktorej preberá aj zásielky, mal sa tam nachádzať aj v čase svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a vlastníkmi bytu na tejto adrese sú jeho rodičia. Práve pridelením bytu navrhovateľovi mimo poradovníka, ktorý dlhodobo neoprávnene užíva a za jeho užívanie navyše neuhrádza nájom ani spotrebné náklady, by podľa súdu prvého stupňa mohol nastať rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli ani si žiadne neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Zdôraznil, že všetky ním uvádzané tvrdenia v predchádzajúcom konaní sa zakladajú na pravde. Poukázal na skutočnosť, že dňa 17.01.2013 súd prvého stupňa v konaní pod sp. zn. 8C/553/2005 schválil dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti jeho maloletého syna S. U., nar. XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa obaja rodičia budú o maloletého starať striedavo v týždenných intervaloch. V tejto súvislosti poznamenal, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na určenie prechodu nájmu bytu ešte pred rozhodnutím vo veci striedavej osobnej starostlivosti, a teda túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, hoci je dôležitá v predmetnom konaní. Navrhovateľ túto skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý zakladá nárok na pridelenie predmetného bytu. Preto sa podľa jeho názoru napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa prieči dobrým mravom. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že navrhovateľ počas konania v predmetnej veci, v podanom odvolaní ani v konaní sp. zn. 39C/610/2005 nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali záver súdu prvého stupňa, že nespĺňa zákonné podmienky prechodu nájmu v zmysle § 706 ods. 1 Obč. zák. Dodal, že navrhovateľ v predmetnom byte dlhoročne býva bez právneho dôvodu a nehradí náklady tým vzniknuté. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa ako aj s napadnutým rozsudkom konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec zároveň po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje ich správnosť. Navrhovateľ ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť záverov súdu prvého stupňa a privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky navrhovateľa, ktorý mal za to, že zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľa a matky maloletého je dôvodom hodným osobitného zreteľa zakladajúcim nárok na pridelenie bytu. Predmetom konania v prejednávanej veci je totiž určenie prechodu nájmu bytu na navrhovateľa zo zomrelého X. V. a nie pridelenie, resp. nepridelenie bytu navrhovateľovi odporcom na základe jeho žiadosti. K prechodu nájmu bytu pritom dochádza priamo zo zákona (ex lege), ale len za splnenia predpokladov vyžadovaných ust. § 706 ods. 1 Obč. zák. V zmysle tohto ustanovenia právo nájmu bytu smrťou výlučného nájomcu nezaniká, ale prechádza na taxatívne vymenované osoby. Prvou skupinou osôb sú deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta zomrelého nájomcu, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Do druhej skupiny patria tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Keďže navrhovateľ nebol blízkym príbuzným zomrelého X. V. a nepatrí do prvej skupiny osôb a zároveň ani nebol na X. V. odkázaný výživou, právo nájmu predmetného bytu č. XX na X. Y.. Č.. XX W. M. mohlo na navrhovateľa prejsť iba v prípade, ak by s X. V. žil v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou, staral by sa o spoločnú domácnosť a nemal by vlastný byt. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 706 ods. 1 Obč. zák. možno aplikovať iba vo vzťahu k nájomcovi, ktorému ku dňu jeho smrti svedčilo právo užívať byt, nájomný pomer teda musel v čase smrti existovať. V danej veci však vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v konaní o prejednávanej veci ako aj v konaní sp. zn. 39C/610/2005 o vypratanie bytu splnenie podmienok ust. § 706 ods. 1 Obč. zák. nebolo preukázané. Odvolací súd vychádzal jednak zo zistení súdu prvého stupňa, že X. V. sa ku dňu 27.10.2003 osobne odhlásil z evidencie predmetného bytu, a teda v čase smrti už nebol jeho nájomcom a jednak z vyjadrení samotného navrhovateľa, ktorý tvrdil, že v spoločnej domácnosti s X. V. žil aj so svojou manželkou od 01.01.2003. Na prechod nájmu bytu však musí byť okrem iného splnená podmienka spolužitia v spoločnej domácnosti najmenej tri roky pred smrťou nájomcu. Z toho vyplýva, že aj ak by nájomný pomer X. V. k predmetnému bytu v čase jeho smrti (t. j. ku dňu XX.XX.XXXX) trval, na to aby na nájom bytu prešiel na navrhovateľa, musel by s ním žiť v spoločnej domácnosti najmenej tri roky pred dňom jeho smrti, čo navrhovateľ jednak ani netvrdil a ani v konaní nepreukázal. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že na navrhovateľa právo nájmu predmetného bytu v zmysle § 706 ods. 1 Obč. zák. neprešlo. Na tieto závery súdu prvého stupňa nemá vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia vplyv ani skutočnosť, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/553/2005 súd schválil dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti maloletého S. U., syna navrhovateľa. Ustanovenie § 706 ods. 1 Obč. zák. totiž nepozná žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali prechod nájmu bytu zo zomrelého nájomcu na inú osobu aj bez splnenia podmienok vyžadovaných týmto ustanovením. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za rozporné s dobrými mravmi, ako to namietal navrhovateľ vo svojom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otázkou či výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi sa súd zaoberá až potom, keď sa preukáže existencia práva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2006, sp. zn. 26Cdo/1199/2005). Pokiaľ teda navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovenia § 706 ods. 1 Obč. zák. a nestal sa nositeľom práva nájmu bytu (toto právo na neho neprešlo), nie je možné Občianskym zákonníkom stanovené podmienky pre prechod práva nájmu bytu eliminovať prostredníctvom § 3 ods. 1 Obč. zák. s poukazom na dobré mravy. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.