Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507010647 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1507010647.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného F. R., pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry pre Bratislavu V z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 bol obžalovaný F. R. uznaný vinným z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 249a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podľa § 249a ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skúšobnú dobu podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v trvaní dva roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. V ďalšej časti bol obžalovaný F. R. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase asi od 12.00 hod. do 13.45 hod. dňa 22.01.2005 v L. z parkoviska pred halou „C“ v areáli A. na Y. ceste č. X-X nezisteným spôsobom odcudzil osobné motorové vozidlo zn. R. C. X,X V. striebornej metalízy farby, rok výroky XXXX H., eč.: BA-XXX KD, Y.: Y čím a.s. O. Z. spôsobil škodu vo výške 1.047.291,- Sk. V automobile sa tiež nachádzali 1 kus kamerový statív zn. R. s cestovným obalom v hodnote 103.121,- Sk, baterkové svetlo v kufríku zn. R. v hodnote 6.160,- Sk, 1 kus svetlo so statívom zn. A. L. v cene 840,- Sk, 1 kus taška na kameru spolu s tromi kusmi rezervných batérií v hodnote 7.819,- Sk, napájací zdroj na kameru zn. R. v cene 2.170,- Sk, rôzna kabeláž ku kamerám a svetlám v hodnote 1.952,- Sk, 1 kus handsfree sada k mobilnému telefónu zn. X. v cene 594,- Sk, OEV, zelená karta, ústrižok o zaplatení zákonného poistenia, certifikát na autofólie a tankovacia karta S., 2 kusy pásky do kamery v hodnote 645,- Sk, servisná knižka od vozidla, firemná bunda s logom a nápisom H. v hodnote 2.000,- Sk, čím spol. s.r.o. R. H. so sídlom v L. na S. ulici č. XX/XX spôsobil škodu vo výške 137.321,- Sk, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť H.-R. spol. s r.o., L. X/A, L. - B. L., A. XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že sa v tejto časti nestotožňuje s názorom okresného súdu. Samosudkyňa sa pri vykonávaní dôkazov priklonila k výpovedi obžalovaného a jeho priateľov K. J. a H. F., ktorí potvrdzovali, že v čase skutku bol obžalovaný s nimi. Svedok R. - odborník na porovnávanie pachových stôp uviedol, že porovnávanie pachových stôp je subjektívna metóda, ktorá sa nedá overiť iným spôsobom, pričom prenos pachových stôp je možný. Ostatní príslušníci PZ úplne vyvrátili jeho tvrdenie s odôvodnením, že pri odoberaní pachových stôp sa hneď na mieste vyhotovuje karta, ktorá sa potom ukladá k pachovým konzervám. Pri tomto úkone má technik na sebe sterilné rukavice. Pachové stopy sa berú ako prvé, bola vylúčená možnosť zámeny pachovej stopy, resp. svedok, ktorý vykonával odoberanie pachových stôp uviedol, že sa nestretol s pojmom „prenos pachovej stopy“. Prokurátor ďalej uviedol, že obžalovaný použil ten istý „modus operandi“ ako dňa 22.01.2005 tak aj dňa 07.04.2005. Je preto toho názoru, že nikto iný ako obžalovaný F. R. nemohol s vozidlom manipulovať, nakoľko on jediný mal nájdenú v interiéry vozidla na volante svoju pachovú stopu. Vozidlo si pripravil na ďalšiu príležitosť s ním nepozorovane odísť z areálu A.. Záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 112/2009 zo dňa 23.09.2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. druhá veta vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol v plnom rozsahu vyhovieť písomnému odvolaniu, zrušiť napadnutý rozsudok v časti oslobodzujúcej a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že súd prvého stupňa v druhom samostatnom výroku rozhodol správne, a preto navrhol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný F. R. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava záverečnej reči obhajcu. Skutok nespáchal, bol správne oslobodený, žiadne ďalšie dôkazy v jeho neprospech zistené neboli. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v písomnom odvolaní okresný prokurátor navrhol „aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 112/2009 zo dňa 23.09.2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. druhá veta vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“. Navrhol teda zrušiť celkom iný rozsudok Okresného súdu Bratislava V, a to aj z dôvodu, že „uložený trest je neprimeraný“ - § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napriek tomu, že jeho odvolanie smerovalo čo do oslobodzujúcej časti. Krajský súd však vyhodnotil odvolanie prokurátora podľa obsahu celého písomného odvolania, z ktorého v súhrne vyplýva, že je podané proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 v časti, v ktorej bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, v kontexte s vyjadrením prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho senátu, a preto na základe odvolania preskúmaval napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 v časti, v ktorej bol obžalovaný F. R. oslobodený, vrátane správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že nie je tu ucelená reťaz tak priamych ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť jednoznačný záver, že skutok dňa 22.01.2005 spáchal obžalovaný F. R.. Svedkovia K. J. a H. F. potvrdili, že v čase skutku bol obžalovaný s nimi na úplne inom mieste v J.. Je síce pravdou, že bola na mieste činu nájdená pachová stopa zhodná s pachovou stopou obžalovaného, ale v predmetnej veci pri tomto skutku ide o jediný usvedčujúci dôkaz. Krajský súd rovnako uvádza, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať skutočnosť, že práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa uvedeného konania mala dopustiť. Obžalovaný F. R. svoju vinu za spáchanie predmetného skutku od samého počiatku v celom rozsahu poprel, pričom po celé trestné konanie na svoju obhajobu uvádzala tie isté tvrdenia a svoju výpoveď nemenil. V jeho prospech vyznievajú aj výpovede svedkov K. J. a H. F., ktorí uviedli, že boli v inkriminovanom čase s obžalovaným. Nie je možné spochybniť ich výpovede len preto, že majú byť priateľmi obžalovaného. V tomto smere neobstojí odvolacia námietka odvolateľa, ktorý uviedol, že obžalovaný použil ten istý „modus operandi“ ako dňa 22.01.2005 tak aj dňa 07.04.2005, teda nikto iný ako obžalovaný F. R. nemohol s vozidlom manipulovať, nakoľko on jediný mal nájdenú v interiéry vozidla na volante svoju pachovú stopu. Vozidlo si pripravil na ďalšiu príležitosť s ním nepozorovane odísť z areálu A.. Tento záver odvolateľa nemá totiž oporu vo vykonanom dokazovaní, a ide iba o nepodloženú úvahu, pričom podozrenie rozhodne v štádiu meritórneho rozhodnutia nie je dostatočné. Odvolací súd nespochybňuje, že odobratie pachovej stopy bolo vykonané spôsobom, ktorý upravujú príslušné predpisy. Ide však o nepriamy usvedčujúci dôkaz, ktorý sám osebe, bez existencie ďalších priamych či nepriamych usvedčujúcich dôkazov, nie je spôsobilý na vytvorenie jednoznačného záveru o vine obžalovaného. V rámci dokazovania treba totiž vinu preukázať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, a v žiadnom prípade nie je možné sa uspokojiť so situáciou, ktorú naznačil odvolateľ - a to, že nejaký fakt nie je vylúčený. V prípade prijatia takéhoto spôsobu argumentácie by potom na uznanie viny postačovalo len to, že akúkoľvek domnienku či subjektívny názor nie je možné vylúčiť, čo je v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Za dôkaznej situácie, kedy ani vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázalo vinu obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže nenadobudol jednoznačný a nespochybniteľný záver o jeho vine. Takýto postup súdu, t.j. aplikácia citovanej zásady a nadväzne na to i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových zisteniach a záveroch, a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd prvého stupňa po vykonaní všetkých dostupných relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností ustáliť, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa dopustila žalovanej trestnej činnosti. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že skutkové závery súdu sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp. náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné, najmä logické rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že podľa odvolateľa súd mohol dospieť aj k iným záverom. Na základe uvedených skutočností a úvah, odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým obžalovaného oslobodil, je zákonné a správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.