Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/436/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508211430 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1508211430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená AK Mgr. Tomáš Kušnír, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, proti odporcom: 1/ F. Q., Z. Z., Š. XX, zastúpený JUDr. JUDr. Jurajom Mravcom, Bratislava, Strečnianska 18, 2/ V. L., Z. Z., F.. Q. X, zastúpený JUDr. Martinou Poredošovou, AK Bratislava, Obchodná 58, o zaplatenie 3.175,76 € (95.673,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. 2. 2012, č. k. 10C/19/2009-278, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo veci samej, voči odporcovi 1/ z m e ň u j e tak, že odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.175,76 € s úrokom z omeškania 7 % ročne, od 26. 5. 2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to 571,40 €, titulom súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia 2.590,04 €, AK Tomáš Kušnír, s. r. o., v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania, p o t v r d z u j e. V tejto časti žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporcovi 2/, na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči tomuto odporcovi, podľa § 96 O. s. p. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 190,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.267,56 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zamietol konanie voči odporcovi 1/ a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania v sume 1.508,76 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zamietajúcom výroku odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21. 8. 2004 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na zdraví V. Č. F. G. W.. Vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody viedol odporca 2/ nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ preto dňa 23. 12. 2005 a dňa 19. 1. 2006 z poistného garančného fondu vyplatil poškodeným poistné plnenie spolu vo výške 3.175,76 €, v čase vyplatenia tohto poistného plnenia poškodeným osobám bol odporca 2/ trestným rozkazom okresného súdu zo dňa 2. 9. 2005 sp. zn. 1T/98/05 uznaný vinným, že dňa 21. 8. 2004 v čase o 19,30 hod viedol po L. H. O. Z. vozidlo zn. Š. XXX T. Z.-XXX X. a spôsobil nehodu, pri ktorej inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a bol odsúdený. Odporca 2/ podal návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že sa necítil byť vinným. Dal si vypracovať znalecký posudok za účelom posúdenia všetkých skutočností, podstatných pre vznik dopravnej nehody. Na základe tohto znaleckého posudku Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 5. 10. 2010 č. k. 5Nt/7/2010 povolil obnovu konania a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. napadnutý trestný rozkaz v plnom rozsahu zrušil, ako aj rozhodnutia naň nadväzujúce. Okresný súd Bratislava V následne po povolení obnovy konania v konaní sp. zn. 1T/98/2005 rozhodol tak, že odporcu 2/ oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. Svoje rozhodnutie oprel o vykonané dôkazy, najmä výsluch znalca z odvetvia cestnej dopravy R.. V. Z., oboznámil sa so znaleckým posudkom, ktorý nechal vyhotoviť odporca 2/ a vypočul jeho spracovateľa B.. R.. Q. N. H.. Za dôkaznej situácie, kedy proti sebe stáli rozdielne závery znaleckých posudkov a otázka ustálenia viny stála práve na záveroch o technickej prijateľnosti, resp. neprijateľnosti jazdy účastníkov cestnej premávky, s poukazom na procesnú zásadu „in dubio pro reo,“ v pochybnostiach rozhodol v prospech obžalovaného, t. j. odporcu 2/. V trestnom konaní teda súd nemal bezpečne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil odporca 2/ ako obžalovaný. Navrhovateľ v dôsledku uvedeného záveru trestného konania vzal návrh voči odporcovi 2/ späť, na základe čoho (so súhlasom odporcu) súd prvého stupňa konanie voči odporcovi 2/ zastavil. Odporcovi 2/ súd prvého stupňa následne priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 190,40 € a ďalej z trov právneho zastúpenia, celkom vo výške 1.267,56 €, pri výške odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 121,17 € (vychádzajúc z hodnoty veci 3.175,76 €), a to za celkom 12 úkonov právnej služby: prevzatie veci, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 20. 5. 2009 a dňa 28. 9. 2009, ďalej za účasť na pojednávaní v dňoch 28. 10. 2009, poradu s klientom dňa 29. 10. 2009, právny rozbor veci zo dňa 10. 12. 2009, účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2009, dňa 4. 10. 2010, na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 1. 2011, za účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012, písomné záverečné stanovisko a za účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2012. Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi 2/ odmenu za úkon právnej služby, spočívajúci vo vyjadrení vo veci zo dňa 2. 11. 2010, nakoľko tento vyhodnotil ako nadbytočný, keďže odporca 2/ ho mal možnosť predniesť na ústnom pojednávaní. Rovnako tak nepriznal odporcovi 2/ náhradu nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku s odôvodnením, že posudok bol vypracovaný ešte v roku 2006, avšak dané konanie začalo až 14. 5. 2008 a predmetný znalecký posudok bol použitý v trestnom konaní, náklady na jeho vypracovanie nemohol preto vyhodnotiť ako trovy vynaložené v tomto konaní. V prípade odporcu 1/ návrh voči nemu prvostupňový súd zamietol, keď sa najskôr zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie odporcu 1/ v konaní, pričom dospel k záveru, že táto je daná. Z výpovedí účastníkov, ako aj svedkov dopravnej nehody, zaprotokolovanými vo vyšetrovacom spise, ktorý je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/98/05 a rovnako tak sú tieto zaznamenané v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva, a síce výpovede odporcu 2/, poškodenej V. Č., poškodeného G. W. aj svedka G.Š. Č.. Svedok G. Č. uviedol, že v mesiaci január 2004 kúpil predmetné motorové vozidlo a používal ho do druhej tretiny mesiaca august 2004, kedy ho odpredal F. Q.. Samotný prevod motorového vozidla do času dopravnej nehody nestihli zadokumentovať na Dopravnom inšpektoráte. Aj odporca 2/ vypovedal, že v čase dopravnej nehody vozidlo patrilo odporcovi 1/. G. W. vo svojej výpovedi dňa 14. 9. 2004 uviedol, že vozidlo v minulosti vlastnil, potom ho odpredal odporcovi 1/ a tento ho následne predal G. Č., ktorý vozidlo bez prepisu znovu vrátil F. Q.. Z uvedených výpovedí mal súd prvého stupňa vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 1/, ako prevádzkovateľa vozidla, v konaní za preukázanú. Prvostupňový súd ďalej vo svojom rozsudku uviedol, že navrhovateľ poskytol v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. poistné plnenie z poistného garančného fondu poškodeným vzhľadom na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody na motorové vozidlo odporca 1/ nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na absenciu vzájomného záväzkového vzťahu medzi poisťovňou a zodpovedným za škodu došlo k zákonnej cesii, prechodu práva poškodeného na náhradu škody na navrhovateľa. Navrhovateľ vstúpil do existujúceho práva poškodeného na náhradu škody. Nárok, ktorý prešiel na navrhovateľa, si ponecháva charakter nároku na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania, osobitne znaleckého, vyplynulo, že odporca 2/ ako vodič, ktorý viedol motorové vozidlo, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol spod obžaloby oslobodený, keďže jeho konanie nebolo trestným činom. Hoci sa skutok (dopravná nehoda) stal, z dôvodu absencie zavinenia odporcu 2/, sa nejedná o trestný čin. Škoda tak nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol odporca 1/, a preto nemôže niesť zodpovednosť podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo nesporné, že uplatňovaný nárok voči odporcovi 1/ je bezdôvodný, keďže nebolo jednoznačne v trestnom konaní preukázané, že škoda bola spôsobená nepoisteným vozidlom odporcu 1/. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa nezaoberal bližšie odporcom 1/ vznesenou námietkou premlčania, aj s poukazom na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6Co/146/2010. O trovách konania odporcu 1/ rozhodol súd prvého stupňa na základe § 142 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na jeho úspech v konaní mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 1.508,75 €, a to 1.321,20 € za celkom 11 úkonov právnej služby, á 121,17 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 31. 8. 2009, porada s klientom, účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2009, právny rozbor veci zo dňa 7. 12. 2009, účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2009 a dňa 4. 10. 2010, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 1. 2011, účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012, záverečné vyjadrenie a účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2012. Prvostupňový súd nepriznal odporcovi 1/ odmenu aj za úkon právnej služby, spočívajúci vo vyjadrení vo veci zo dňa 3. 1. 2011, ako neúčelne vynaložený, nakoľko toto vyjadrenie mal možnosť prezentovať priamo na ústnom pojednávaní. V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa odporcovi 1/ aj náhradu cestovných nákladov a za spotrebované pohonné hmoty (cesta na trase Trnava - Bratislava a späť na termíny ústneho pojednávania), celkom vo výške 187,56 €. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ako aj odporca 2/. Odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporcovi 1/ a ďalej proti výrokom o trovách konania, priznaných odporcom 1/ aj 2/. V napadnutej časti navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu 1/ zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy a aj na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 1/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k odporcovi 2/ navrhovateľ žiadal zmeniť tak, že odvolací súd odporcovi 2/ náhradu trov konania neprizná. Svoje odvolanie navrhovateľ odôvodňoval tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ vstúpil do existujúceho práva poškodeného na náhradu škody z titulu zákonnej cesie, ani s názorom, že odporca 1/ nezodpovedá za spôsobenú škodu, nakoľko škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve odporcu 1/. Poukazoval na to, že odporca 1/, ako prevádzateľ motorového vozidla, zodpovedá voči poškodeným - G. W. a V. Č. - na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. Ide o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a preto sa pre vznik tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinené konanie. V prípade zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku musí byť medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Preto v záujme ochrany tretích osôb je riziko prevádzky dopravného prostriedku prenesené výlučne na prevádzkovateľa. Toto riziko je zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. povinný uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda na zdraví poškodených bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (predmetnou dopravnou nehodou). Navrhovateľ v odvolaní dodal, že objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je možné sa zbaviť len v zmysle § 428 Obč. zák., podľa ktorého „svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“ Pojem „okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke“ je užší než pojem „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.“ Dôkazné bremeno o splnení liberačného dôvodu je na strane prevádzkovateľa. Navrhovateľ je názoru, že k naplneniu liberačného dôvodu neprišlo, a preto odporca 1/ zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená spolujazdcom nachádzajúcim sa v motorovom vozidle, ktorého je držiteľom. Právny názor súdu, že uplatňovaný nárok voči odporcovi 1/ je bezdôvodný, keďže nebolo jednoznačne v trestnom konaní preukázané, že škoda bola spôsobená nepoisteným vozidlom odporcu 1/, je preto nesprávny. Poškodení mali v úmysle svoj nárok uplatniť prostredníctvom zdravotníckej poisťovne u odporcu 1/, ktorý mal v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko odporca 1/ takúto zmluvu uzavretú nemal, navrhovateľ na základe § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. vyplatil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (odporca 1/). V zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. má navrhovateľ právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Navrhovateľ rovnako nie je poškodeným, nakoľko navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla, a preto nemožno hovoriť o práve na náhradu škody. Poistný garančný fond bol vytvorený na základe zákona a v súlade s európskou legislatívou a jeho správa bola zverená navrhovateľovi. Navrhovateľov nárok voči odporcovi 1/ nemá povahu náhrady škody, ale ide o nárok sui generis vzniknutý na základe osobitného právneho predpisu. Navrhovateľ sa zároveň stotožnil so záverom prvostupňového súdu, ohľadom vecnej pasívnej legitimácie odporcu 1/. Osobitne k výroku o priznaných trovách odporcovi 2/ navrhovateľ namietal, že považuje zmenenú dôkaznú situáciu v prípade odporcu 2/ naďalej za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ by nebolo nespravodlivé. Navrhovateľ pri koncipovaní žalobného návrhu vychádzal z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/98/05, ktorým bol odporca 2/ uznaný vinným. Navrhovateľ preto oprávnene predpokladal, že ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., a teda navrhovateľ nezavinil trovy konania odporcu 2/. Odporca 2/ sa odvolal proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania, keď namietal, že mu súd prvého stupňa nesprávne nepriznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v prípade jedného úkonu - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2. 11. 2010, keďže právnym zástupcom účastníkov konania súd uložil povinnosť zaslať svoje stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa. Ďalej nesúhlasil s nepriznaním mu náhrady za náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku. Je síce pravdou, že o jeho vypracovanie požiadal odporca 2/ pred začatím konania, avšak v zmysle judikátu č. 14/1985 tento výdavok možno považovať za trovy konania; odporca 2/ bol nútený si ho zaobstarať, nakoľko mu zo strany navrhovateľa bola doručená pred začatím konania výzva zo dňa 24. 4. 2006, v zmysle návrhu na začatie konania. Nemožno preto súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že znalecký posudok bol použitý ako dôkaz v trestnom konaní, a preto ho nemožno posudzovať ako trovy tohto konania, nakoľko návrh na povolenie obnovy trestného konania bol podaný na Okresnom súde Bratislava V až dňa 10. 5. 2010. Odporca 2/ preto navrhoval priznať mu titulom trov prvostupňového konania náhradu vo výške 1.380,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.395,94 €. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 2/ tak, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku v tom, že by nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ bolo nespravodlivé, keďže od začiatku konania, ba i pred ním, robil množstvo úkonov v snahe dokázať svoju nevinu v predmetnej dopravnej nehode. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania, odporca 2/ podal odvolanie, ktorého sa pridržiava. Odporca 2/ tiež adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti ale nebolo vyhovené, o čom pripojil odporca 2/ kópiu oznámenia o vybavení žiadosti zo dňa 22. 5. 2012. Navrhovateľ v konaní žaloval ako odporcu 1/, tak i odporcu 2/. Každý účastník konania má právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom a neúspešná strana v spore je potom zaviazaná na náhradu trov konania. Navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že v prípade neúspechu bude zaviazaný povinnosťou nahradiť trovy konania. Odporca 2/ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 121,17 € a režijný paušál 7,63 €. Odporca 2/ vyjadril presvedčenie, že je nemysliteľné, aby - hoci dopravnú nehodu nezavinil - znášal trovy konania k dnešnému dňu v celkovej výške 2.905,24 €. Odporca 1/ sa na odvolanie navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku navrhoval ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ založil svoj návrh na skutkových okolnostiach, ktoré sa v priebehu konania ukázali ako mylné, poukazujúc na výsledky trestného konania, vedeného voči odporcovi 2/. Odporca 1/ sa domnieva, že na základe záverov znaleckého dokazovania nemožno vyvodiť zodpovednosť nielen voči odporcovi 2/, ako vodičovi, ale ani voči odporcovi 1/, trval tiež na tom, že naďalej existujú pochybnosti o tom, kto bol v čase dopravnej nehody majiteľom motorového vozidla. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (t. j. v zamietajúcom výroku voči odporcovi 1/, vo výroku o trovách konania voči odporcovi 1/ a voči odporcovi 2/), na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 129 ods. 1, v spojení s § 213 ods. 3 O. s. p.: 1/ Oznámenie poškodeného V. Č. o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č. l. 10 spisu), 2/ Likvidačná správa ku škode, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (č. l. 14 až 19 spisu), 3/ Fotokópia bežného účtu navrhovateľa o vykonaní úhrady dňa 31. 12. 2005 v sume 66.597,- Sk (č. l. 20 spisu), 4/ Fotokópia bežného účtu navrhovateľa o vykonaní úhrady dňa 31. 1. 2006 v sume 38.643,- Sk (č. l. 21 spisu), 5/ Výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi 1/ a odporcovi 2/ na náhradu poistného plnenia zo dňa 24. 4. 2006 (č. l. 22 a 23 spisu), 6/ Fotokópia Kúpnej zmluvy datovaná dňom 19. 8. 2005, uzavretej medzi G. Č. a F. Q., na ojazdené motorové vozidlo typu Š.N. XXX W. Š.: Z. XXX X. (č. l. 47 spisu), 7/ Znalecký posudok Žilinskej univerzity, Ústav súdneho inžinierstva, č. 386/2009 (č. l. 95 až 158 spisu), 8/ Trestný spis OS Bratislava V sp. zn. 1T/98/2005. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné, odvolanie odporcu 2/ dôvodné nie je. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec však nesprávne právne posúdil, keď návrh voči odporcovi 1/ zamietol, keď sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvého stupňa správne riešil ako prvú otázku vecnej pasívnej legitimácie odporcu 1/, ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo účastné dopravnej nehody dňa 21. 8. 2005, ktoré v čase dopravnej nehody nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie a ktorého vodičom v čase nehody bol odporca 2/. Skutočnosť, že odporca 2/ nezavinil dopravnú nehodu, je pre posúdenie zodpovednosti odporcu 1/, ako prevádzkovateľa motorového vozidla, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez významu, a to vzhľadom na povahu tejto zodpovednosti, ktorá je objektívna. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, že vlastníkom (prevádzateľom) predmetného motorového vozidla v čase nehody bol práve odporca 1/, má v zhode so záverom prvostupňového súdu za preukázanú. Zhodné výpovede poškodených osôb, svedka G. Č., ale aj odporcu 2/, v rámci trestného konania, vedeného voči odporcovi 2/, ako aj záznamy zachytené v znaleckom posudku č. 386/2009 (č. l. 95 a nasl. spisu) o vlastníctve motorového vozidla, sú aj podľa odvolacieho súdu dostatočným podkladom pre vyvodenie záveru o tom, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bolo vo vlastníctve odporcu 1/, bez ohľadu na to, že odporca 1/ nebol v evidencii motorových vozidiel vedený ako majiteľ predmetného motorového vozidla. Spochybňovanie svojho vlastníctva predmetného vozidla odporcom 1/ považuje odvolací súd za účelové. Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 1/ v konaní, táto je založená na ust. § 427 ods. 2 Obč. zák., ako aj ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2004 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 (až § 431 Obč. zák.) je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (porovnaj R 3/1984). Rovnakú zodpovednosť, ako osoba prevádzajúca dopravu (dopravca) podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., má aj iný prevádzateľ, a to podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., ktorý prevádzkuje ako dopravný prostriedok, napr. motorové vozidlo (ale tiež vozidlo dráhy, či pohyblivý pracovný nástroj, eskalátory, výťahy, lyžiarske vleky a pod.). Spoločným znakom týchto dopravných prostriedkov je ich pohon vlastnou silou. Pre aplikáciu ust. § 427 ods. 2 Obč. zák. je rozhodujúci spôsob faktického využitia dopravného prostriedku v čase škodovej udalosti, t. j. či bola škoda vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky, prejavujúcou sa pohybom, zvýšenou rýchlosťou, technickými nárokmi na ovládanie atď., t. j. takými faktormi, s ktorými zákon spája zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či okolie. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je podľa § 427 ods. 2 iný prevádzateľ. Občiansky zákonník v tomto smere neobsahuje žiadnu bližšiu úpravu o tom, kto je iným prevádzateľom dopravného prostriedku, ale logicky možno za takéhoto iného prevádzateľa považovať predovšetkým vlastníka motorového vozidla (tiež oprávneného držiteľa, či nájomcu dopravného prostriedku). Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá (prevádzateľa) ani jej zavinenie. Podmienkou vzniku zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s ňou súvisia (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Obč. zák. sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 Obč. zák. je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák., ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. T. j. pokiaľ predpokladom zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. je porušenie právnej povinnosti, zodpovednosť podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. je založená len na osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov a na nebezpečenstve, ktoré z tejto povahy vyplýva, bez toho, aby zodpovednosť za škodu bola akokoľvek podmienená ešte tým, že bola porušená nejaká povinnosť. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Zvláštna povaha prevádzky motorového vozidla sa typicky môže prejaviť vtedy, keď je vozidlo v pohybe počas jazdy (súdna prax a teória však pod prevádzkou rozumie aj prípravu na jazdu udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu, či úkony potrebné po skončení jazdy, uvedenie vozidla do chodu nielen na ceste, ale aj v garáži, verejne prístupnom priestranstve a pod.). Pokiaľ ide o škodu, zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na škody v rozsahu uvedenom v § 429 Obč. zák. (škoda na zdraví a veciach, odcudzením alebo stratou vecí). V prípade príčinnej súvislosti medzi a) a b) musí existovať vzťah príčiny a následku. V súdenej právnej veci odporca 1/ bol vlastníkom, a teda prevádzateľom motorového vozidla zn. Š. S.: Z. - XXX X., ktoré bolo účastné dopravnej nehody. K predmetnému motorovému vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Odporca 1/ bol teda tzv. iným prevádzateľom dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., pričom ku škode na zdraví poškodených (V. Č. F. G. W., spolujazdcov) došlo na L. H. O. Z., počas prevádzky (a to jazdy po komunikácii) motorového vozidla odporcu 1/. Skutočnosť, že odporca 2/, ako vodič motorového vozidla, v ktorom sedeli poškodené osoby, nezavinil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodené osoby utrpeli škodu na zdraví, je podľa odvolacieho súdu právne irelevantná, nakoľko, ako je uvedené v texte vyššie, podmienkou vzniku (objektívnej) zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. nie je protiprávny úkon prevádzateľa (odporcu 1/ v danom prípade) ani jeho zavinenie. Odporca 1/ je teda ako prevádzateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Námietka premlčania uplatneného nároku, ktorú v konaní vzniesol odporca 1/, nie je dôvodná. Ako už judikovala súdna prax, právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) je regresným právom a nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Obč. zák.), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/284/2010). Vzhľadom na uvedené, keďže navrhovateľ poskytol z poistného garančného fondu plnenie poškodeným osobám v dvoch splátkach, a to dňa 23. 12. 2005 a dňa 19. 1. 2006; potom trojročná všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Obč. zák. začala plynúť dňa 24. 12. 2005 a bola by uplynula dňa 23. 12. 2008, resp. v prípade druhej splátky začala plynúť dňa 20. 1. 2006 a bola by uplynula dňa 19. 1. 2009. Navrhovateľ podal návrh na súde ešte dňa 14. 5. 2008, t. j. ešte pred márnym uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade obidvoch splátok. Námietka premlčania, vznesená odporcom 1/ v konaní, tak bola nedôvodná (ako to už napokon skonštatoval v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Bratislave zo dňa 28. mája 2010 č. k. 6Co/146/2010-206). Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom do 31. 3. 2007) kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 31. 3. 2007) kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/ a b/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ prvostupňový súd dospel vo svojom rozhodnutí k záveru o tom, že odporca 1/ nezodpovedá za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože nebolo jednoznačne v trestnom konaní preukázané, že škoda bola spôsobená nepoisteným vozidlom odporcu 1/, vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne interpretoval ust. § 427 ods. 2 Obč. zák. Zároveň možno prisvedčiť navrhovateľovi, že odporca 1/ neuniesol dôkazné bremeno o splnení liberačného dôvodu na jeho strane ako prevádzkovateľa. V zmysle citovaných ust. zákona č. 381/2001 Z. z. potom vznikla odporcovi 1/ povinnosť uhradiť navrhovateľovi to, čo za neho navrhovateľ plnil poškodeným, keď poskytnutie plnenia z poistného garančného fondu navrhovateľ v konaní riadne zdokladoval. Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ listom zo dňa 24. 4. 2006 na úhradu ním poskytnutého plnenia, v lehote do 25. 5. 2006 (č. l. 22 spisu). Keďže odporca 1/ navrhovateľovi v lehote v zmysle uvedenej výzvy nevyhovel, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom, t. j. počnúc 26. 5. 2006 (§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák.). Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti (t. j. vo vzťahu k odporcovi 1/) zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu 1/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.175,76 €, spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne od 26. 5. 2006 do zaplatenia. O trovách (celého) konania (medzi navrhovateľom a odporcom 1/) rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v sume 571,40 € (titulom súdnych poplatkov: za návrh na začatie konania v sume 5.736,- Sk, v prepočte 190,40 €, č. l. 29 spisu, ďalej súdny poplatok za odvolanie 2 x 190,50 €, č. l. 199 a č. l. 308 spisu) a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 2.590,04 €, pri odmene za jeden úkon právnej služby v sume 144,18 € (t. j. 121,17 € navýšených o 19 % DPH), za nasledovné úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava veci dňa 21. 1. 2008, 2/ predžalobná výzva na plnenie, 3/ podanie návrhu na súd, 4/ písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 16. 3. 2009, 5/účasť na pojednávaní dňa 20. 5. 2009, 6/ účasť na pojednávaní dňa 28. 9. 2009, 7/ písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 29. 9. 2009, 8/ účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2009, 9/ odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, 10/ účasť na pojednávaní dňa 4. 10. 2010, 11/ písomné vyjadrenie vo veci dňa 11. 10. 2010, 12/ účasť na pojednávaní dňa 12. 1. 2011, 13/ účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012, 14/ písomné vyjadrenie zo dňa 25. 1. 2012, 15/ účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2012, 16/ odvolanie navrhovateľa proti rozsudku a 17/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12. 3. 2015, ako aj režijný paušál 3 x 6,31 €, 2 x 6,95 €, 3 x 8,27 €, 3 x 8,58 €, 1 x 8,89 €, 4 x 9,16 € a 1 x 10,07 €. Trovy právneho zastúpenia patria právnemu zástupcovi navrhovateľa na základe vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré priznal súd prvého stupňa odporcovi 2/, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Písomné vyjadrenie predložené právnou zástupkyňou odporcu 2/ zo dňa 2. 11. 2010 mala právna zástupkyňa možnosť predniesť ústne na pojednávaní, preto sa toto písomné vyjadrenie javí ako nadbytočné. Aj v prípade nákladov, ktoré odporca 2/ vynaložil na vyhotovenie znaleckého posudku č. 386/2009, je odvolací súd zhodného názoru ako súd prvého stupňa, totiž, že tieto náklady boli spojené s dôkazom pre účely trestného konania, nie konania v súdenej právnej veci, z ktorého dôvodu ich ako trovy tohto konania nemožno uznať. Na druhej strane neobstojí argumentácia navrhovateľa o splnení podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p., a teda pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/. Voči odporcovi 2/ smeroval návrh navrhovateľa na začatie konania, odporca 2/ sa v konaní bránil, a to aj tým, že si zvolil v konaní pred súdom advokáta na svoje zastupovanie. Tým mu vznikli náklady spojené s trovami právneho zastúpenia, a keďže bol v konečnom dôsledku v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu s tým spojených (účelne) vynaložených trov. Prvostupňový súd priznal odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania v súlade s ust, § 142 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania v tejto časti (vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/) rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď vzal do úvahy, že ani navrhovateľ, ani odporca 2/, neboli v tejto časti odvolacieho konania úspešní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.