Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508220596 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1508220596.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Who is Who Verlag für Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarska konfederácia, zast. Mgr. Martin Škamla, advokát, Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ing. Doc. Ladislav Magdolen, CSc. - ŠTÚDIO TATRATRON-ateliér pre automatizáciu a elektronizáciu, Haanova 37, 851 04 Bratislava, IČO: 14 029 120, zast. JUDr. Jana Ďurišová, advokátka, Kozia 20, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 735,17 eur (22.148,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/88/2009-331 zo dňa 29.10.2014 v časti, v ktorej bol zaviazaný na plnenie vo veci samej a na náhradu trov konania takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/88/2009-331 zo dňa 29.10.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,25 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 498,37 eur spolu s 18 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 498,37 eur od 7.4.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,19 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 450,44 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 16.9.2008 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 22.148,- Sk (735,17 eur) s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že navrhovateľ predá odporcovi encyklopédiu Who is Who v Slovenskej republike za podmienok uvedených v objednávke. Na základe uvedenej objednávky navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za objednané knihy v celkovej hodnote 17.644,- Sk. Odporca však za knihy vyfakturované faktúrou č. SK 20046354VI a faktúrou č. SK 200412138VI ani po štyroch upomienkach nezaplatil.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a dňa 10.3.2009 vydal platobný rozkaz č. k. 19Rob/348/2008 voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Tento odôvodnil tým, že nikdy neuzatvoril s navrhovateľom žiadnu zmluvu, pretože podpis na objednávke nie je jeho podpisom. Zároveň namietal že zmluva je neplatná pre jej neurčitosť, nakoľko neobsahuje počet kusov kníh, ktorý má byť dodaný. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, či zmluva na zadnej strane obsahuje všeobecné obchodné podmienky (V.O.P.) nakoľko navrhovateľ samostatne ako dôkaz označuje Zmluvu a samostatne V.O.P. Preto má na to, že
V.O.P. nie sú súčasťou Zmluvy. Taktiež poukazoval na rozpor označenia navrhovateľa v Zmluve a vo V.O.P. (predávajúci a vydavateľstvo). Taktiež namietal, že podpis navrhovateľa na Zmluve je nahradený mechanickými prostriedkami, a takýto postup pri takejto zmluve nie je obvyklý. Odporca namietal aj výšku uplatňovanej pohľadávky, keďže podľa Zmluvy je maximálna cena 15.014,- Sk + 600,- Sk poštovné. Navrhovateľ sa odvoláva na bod 7 V.O.P., podľa ktorého je vydavateľstvo oprávnené účtovať cenu po vydaní (zvýšenú cenu) pri expedícií formou dobierky. Odporcovi však žiaden predmet kúpy dodaný nebol. Uplatňovaná výška úrokov je taktiež v rozpore s Nariadením vlády č. 85/2005 Z.z. Odporca namietal aj dátum splatnosti faktúry, nakoľko táto mu nikdy nebola doručená a preto sa nemohol dostať ani do omeškania. Nakoniec odporca uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nemôže byť obchodno-právnym vzťahom, pretože kúpa knihy sa v žiadnom prípade netýka podnikateľskej činnosti odporcu.
Po podaní odporu vzal navrhovateľ svoj návrh v časti istiny vo výške 4.504,- Sk (149,50 eur) späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Táto suma predstavovala rozdiel medzi pôvodnou fakturovanou sumou a sumou upravenou podľa bodu 7 V.O.P. Súd v tejto časti konanie zastavil.
Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 122 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p., § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je čiastočne opodstatnený. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že podpis na objednávke č. 62033218 zo dňa 5.10.2004 je podpisom odporcu. Odporca bol v čase podpisu objednávky fyzická osoba - podnikateľ s obchodným menom Ing. Doc. Ladislav Magdolen, CSc.- ŠTÚDIO TATRATRON-ateliér pre automatizáciu a elektronizáciu. V objednávke sa sám označil ako ŠTÚDIO TATRATRON a uviedol aj IČO a DIČ. Objednávku teda podpisoval ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda posúdil vzťah účastníkov ako obchodno-záväzkový a aplikoval preto ustanovenia Obchodného zákonníka. Navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá nepodniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky ale má na území SR obchodného zástupcu. Zmluvu však nepodpísal obchodný zástupca ale sám navrhovateľ - zahraničná právnická osoba, ktorá je aj navrhovateľom a preto je v tomto spore aktívne legitimovaná. Je pravdou, že zmluva bola navrhovateľom podpísaná mechanickými prostriedkami, avšak pri tomto type zmluvy ide podľa súdu o štandardný spôsob podpisovania a navrhovateľ z tejto zmluvy aj plnil, takže mohlo dôjsť aj ku konkludentnému uzavretiu zmluvy. Čo sa týka námietky premlčania, podľa súdu ide o obchodno-právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota. Zmluva bola uzavretá dňa 30.9.2004, žalobný návrh bol podaný dňa 16.09.2008, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Odporca ďalej namietal, že objednávku č. 6203218 nikdy nepodpísal. Súd uviedol, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, čo bolo preukázané závermi znaleckého posudku. Taktiež namietal, že zmluva je neplatná pre neurčitosť. Zo zmluvy podľa súdu jednoznačne vyplýva, že odporca si objednal jedno vydanie encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike v pravej koži s trojstranným zlatým rezom v hodnote 12.552,- Sk + poštovné vo výške 600,- Sk. Taktiež si objednal opakované uverejnenie portrétnej fotografie v sume 2.462,- Sk. Dohodnutá celková suma objednávky predstavovala sumu 15.014,- Sk. K námietke odporcu, že z listinných dôkazov nie je zrejmé, či boli V.O.P. súčasťou zmluvy alebo samostatným dokumentom, predložil navrhovateľ originál objednávky, na ktorej sa na zadnej strane nachádzajú V.O.P. Odporca pri podpise objednávky potvrdil, že sa s týmito oboznámil a vzal ich na vedomie. Skutočnosť, že odporca objednávku podpísal dosvedčuje aj fakt, že poskytol navrhovateľovi svoju fotografiu a údaje, ktoré boli zverejnené vo vydaní encyklopédie. Skutočnosť, že nie všetky údaje korešpondujú so skutočnosťou, podľa súdu nepreukazuje, že údaje neposkytol, ale len to, že nevykonal pred tlačou korektúru.
Súd tiež uviedol, že dňa 16.9.2014 doručil odporca súdu odstúpenie od zmluvy a žiadal o jeho doručenie navrhovateľovi. Toto odstúpenie od zmluvy vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu súd posúdil ako neúčinné, nakoľko nie je v súlade s § 344 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy, navrhovateľ si svoje povinnosti z tejto zmluvy splnil a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu. Podľa objednávky bola medzi účastníkmi dohodnutá cena za encyklopédiu Who is Who v Slovenskej republike II. vydanie spolu s poštovným a opakovaným uverejnením portrétnej fotografie, bola dohodnutá spolu vo výške 15.014,- Sk (498,37 eur). Súd preto vychádzal z dohodnutej konečnej celkovej sumy objednávky a zaviazal odporcu na jej zaplatenie. Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh zamietol.
Tým, že sa odporca dostal do omeškania, vznikol podľa súdu navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 18 % ročne. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie faktúry odporcovi, považoval súd za deň doručenia faktúry deň, keď táto bola odporcovi doručená spolu s platobným rozkazom, teda dňa 24.3.2009. V tento deň začala plynúť 14-dňová lehota na úhradu faktúry a faktúra sa stala splatnou dňa 6.4.2009. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do jej zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,19 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 450,44 eur.
Proti rozsudku podal odporca odvolanie v časti, v ktorej bol zaviazaný na plnenie vo veci samej a na náhradu trov konania. Poukázal na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri uzatváraní zmlúv obdobných zmluve je nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami obvyklé. Zmluva teda podľa neho nebola uzatvorená a je neplatná v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca uviedol aj to, že označenie fyzickej osoby v zmluve ako fyzickej osoby - podnikateľa neznamená, že zmluva sa týka jej podnikateľskej činnosti. Je podľa neho nesporné, že zmluva bola uzatvorená pri podomovom predaji. Nemožno pripustiť, aby osoba uskutočňujúca podomový predaj zbavila spotrebiteľa ochrany tým, že do hlavičky zmluvy uvedie údaje o spotrebiteľovi ako o podnikateľovi. Je rozhodujúce (ako to vyplýva aj z § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), že sa zmluva týka podnikateľskej činnosti oboch účastníkov zmluvy. Navrhovateľ však nijakým spôsobom nepreukázal, že predmet zmluvy sa akokoľvek týka podnikateľskej činnosti odporcu. Predmetom publikácie Who is Who bol životopis doc. Ing. Ladislava Magdolena, CSc., v rámci ktorého sa uviedli údaje týkajúce sa osoby odporcu z jeho života. Taktiež zo životopisov iných osôb uvedených v danej publikácii vyplýva, že ide o osobný životopis. Zo zmluvy je zrejmé, že v publikácii Who is Who sa mal zverejniť životopis odporcu ako fyzickej osoby - nepodnikateľa, a teda zmluva sa s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohla týkať podnikateľskej činnosti odporcu.
Odporca tiež poukázal na zásadu, že prejav vôle treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Ako vyplýva zo zmluvy, zmluva predstavuje jednostranný návrh zmluvy pripravený navrhovateľom. Teda aj to, či ide o obchodnoprávny alebo o občianskoprávny záväzkový vzťah, je potrebné podľa odporcu vykladať v neprospech navrhovateľa.
Odporca poukázal aj na posledný odsek zmluvy, v ktorom sa v poučení o odvolaní odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, a nie na § 344 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o premlčanie nároku, odporca uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností sa zmluva spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všeobecná premlčacia doba je trojročná a začala plynúť 15.10.2004 a uplynula 15.10.2007. Žaloba bola podaná až dňa 16.9.2008, t.j. v čase, kedy bol žalovaný nárok premlčaný.
Odporca tiež konštatoval, že konanie veriteľa, ktorý si takmer 4 roky neuplatňuje svoju pohľadávku, je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré je súd povinný prihliadnuť ex offo a z toho dôvodu nepriznať navrhovateľovi návrhom požadovaný nárok. Ak je súd toho názoru, že premlčanie začne plynúť až od reálneho dátumu splatnosti, nemožno podľa odporcu dopustiť, aby veriteľ mal možnosť zosplatniť si svoju pohľadávku po niekoľkých rokoch (prípadne aj po 20 rokoch) bez toho, aby dlžník požíval ochranu proti takémuto konaniu. V takom prípade aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jediným možným „stropom“ pre veriteľa.
Odporca tiež uviedol, že Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia zmluvy vyžadoval, aby sa odberateľ nepovažoval za spotrebiteľa, ak odberateľ konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odporca však nemohol pri publikovaní svojho životopisu konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ túto skutočnosť ani nepreukazuje, a teda treba podľa odporcu predpokladať, že odporca nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odporca bol teda podľa neho spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Odporca konštatoval, že navrhovateľ sa v zmluve zaviazal zaslať predmet kúpy (encyklopédiu Who is Who) odporcovi, a teda v zmysle § 591 Občianskeho zákonníka odporca nebol a nie je povinný ju zaplatiť pred doručením predmetu kúpy. V zmysle § 54 Občianskeho zákonníka sa navrhovateľ a odporca ani nemohli odchýliť od uvedeného ustanovenia. Podľa odporcu je nesporné, že navrhovateľ mu nedodal predmet kúpy podľa zmluvy.
Odporca uviedol, že podaním zo dňa 11.9.2014 odstúpil od zmluvy pre nedodanie tovaru, jednak bez uvedenia dôvodu v zmysle zákona o podomovom predaji a jednak pre nedodanie tovaru v zmysle § 613 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania odporca poukázal na to, že hoci súd v rozsudku uviedol, že 14-dňová lehota splatnosti začala plynúť dňa 24.3.2009, nesprávne uviedol, že táto lehota uplynula 6.4.2009. Táto lehota uplynula až 7.4.2009, a teda odporca sa mohol (vychádzajúc z úvahy súdu) dostať do omeškania až 8.4.2009, a teda súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania o jeden deň navyše. Súd tiež podľa odporcu určil nesprávne výšku úroku z omeškania, a to aj keby sa vychádzalo z ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca poukázal na § 369 Obchodného zákonníka účinného 7.4.2009 a tiež uviedol, že z prechodných ustanovení § 768f Obchodného zákonníka vyplýva, že úprava účinná od 15.1.2009 sa vzťahuje na omeškanie, ktoré vyniklo po 15.1.2009. V zmysle občianskoprávnych predpisov, v čase omeškania odporcu (podľa súdu 7.4.2009) platil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Navyše, v spotrebiteľskej zmluve podľa odporcu nebolo možné ani dojednať vyššiu výšku úroku z omeškania. Odporca však tvrdí, že nie je v žiadnom omeškaní.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd priznal podľa odporcu náhradu trov konania v celom rozsahu, hoci navrhovateľ mal len čiastočný úspech. Uznesením zo dňa 3.12.2013 súd konanie v časti 149,50 eur zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Konanie v tejto časti bolo procesne zavinené navrhovateľom, a preto mal súd podľa odporcu toto považovať za neúspech navrhovateľa a za úspech odporcu. Súd taktiež navrhovateľovi nepriznal istinu vo výške 87,30 eur (ani úrok z omeškania z tejto istiny), čo tiež predstavuje neúspech navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 18 % ročne zo žalovanej istiny v časti 667,80 eur od 5.11.2004 do zaplatenia a v časti 67,38 eur od 11.11.2006 do zaplatenia. Odporca uviedol, že úrok z omeškania zo žalovanej istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku (t.j. k 29.10.2014) (v časti istiny 149,50 eur len k 3.12.2013, kedy bolo konanie v tejto časti zastavené) predstavoval spolu 2.594,93 eur. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len zo sumy 498,37 eur a len od 7.4.2009. Navrhovateľ bol podľa odporcu v časti úroku z omeškania zo sumy 735,18 eur do 6.4.2009 neúspešný. Navrhovateľ mal podľa odporcu úspech v časti úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 499,41 eur. Navrhovateľov neúspech tak v časti úroku z omeškania predstavuje sumu 2.095,52 eur. Navrhovateľ mal podľa odporcu celkový úspech, t.j. v časti istiny a úroku z omeškania, vo výške 498,37 eur + 499,41 eur, teda 997,78 eur, a odporca mal celkový úspech, t.j. v časti istiny a úroku z omeškania, vo výške 149,50 eur + 87,30 eur + 2.594,93 eur, teda 2.831,73 eur. Navrhovateľov úspech teda podľa odporcu predstavoval len 26,06 % a odporcov úspech predstavoval 73,94 %. Celkovo tak bol podľa neho úspešný on, a preto mal mať právo na náhradu trov konania vo výške 47,88 % (73,94 % - 26,06 %).
Odporca tiež namietol, že súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za podania z 8.9.2014, 3.10.2014 a 28.10.2014, pričom tieto podania podľa neho nepredstavujú účelne vynaložené trovy konania. Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a druhostupňového konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,57 eur. K aplikácii Obchodného zákonníka uviedol, že odporca je zapísaný v živnostenskom registri a v záväznej objednávke zo dňa 30.9.2004 sa identifikoval nielen svojím obchodným menom, miestom podnikania, ale aj číslom IČO a DIČ. Ak by chcel odporca vystupovať v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nepochybne by sa podľa navrhovateľa neidentifikoval uvedenými údajmi. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odporca je podnikateľ - profesionál, od ktorého sa vyžaduje pri kontraktácii zvýšená miera profesionality. Odporca musí vedieť, čo podpisuje, za akých okolností to podpisuje a aké povinnosti pre neho z takéhoto konania vyplývajú.
Navrhovateľ konštatoval, že na jednotlivých podaniach odporcu v tejto veci sa nachádza jeho logo, ktoré používa pri podnikaní. Odporca sa tiež na záväznej objednávke identifikoval číslom DIČ a namietal obsah predmetných faktúr. Z tvrdení odporcu podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že predmetné faktúry mali byť zaradené do jeho účtovníctva. Ak by odporca vystupoval ako spotrebiteľ, rozhodne by sa na záväznej objednávke neidentifikoval číslom DIČ a v ďalších podaniach by nenamietal obsah predmetných faktúr.
Navrhovateľ tiež uviedol, že potenciálni obchodní partneri odporcu sa môžu z encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike dozvedieť názov firmy (Štúdio Tatratron), adresu jeho firmy, odborné skúsenosti odporcu, ktoré nepochybne súvisia s jeho podnikaním. Navyše, životopisné údaje odporcu, ktoré boli uverejnené v 2. vydaní encyklopédie, obsahujú aj e-mailový kontakt na odporcu. Nie je zrejmé, za akým účelom by ho nechával uverejniť v tejto encyklopédii spotrebiteľ.
K námietkam odporcu vo veci neplatnosti zmluvy pre absenciu podpisu navrhovateľ uviedol, že odporca je podnikateľ-profesionál a už zo samotného charakteru tovaru a služby, ktorý si od navrhovateľa objednal, vyplýva, že vzhľadom na podnikateľské aktivity navrhovateľa, ktoré rozvíja v rámci Európy, je nemožné, aby každú jednu zmluvu podpisoval vlastnoručne konateľ navrhovateľa. Táto skutočnosť musela byť odporcovi ako skúsenému podnikateľovi známa. Záväzkový vzťah medzi stranami môže podľa navrhovateľa nepochybne vzniknúť aj konkludentne, pričom poukázal na ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa domnieva, že z konania jeho a aj odporcu nepochybne vyplývalo, že si boli vedomí existencie záväzkového vzťahu. Navrhovateľ postupoval podľa záväznej objednávky, vyhotovil pre odporcu faktúry, objednané encyklopédie, a vedľa jeho životopisu uverejnil jeho portrétnu fotografiu. Ako vyplýva zo záväznej objednávky, odporca sa zaviazal navrhovateľovi portrétnu fotografiu zaslať. Nie je zrejmé, prečo by odporca zasielal navrhovateľovi svoju portrétnu fotografiu na uverejnenie, keď v konaní tvrdí, že zmluva medzi ním a navrhovateľom je neplatná. Taktiež nie je zrejmé, prečo by odporca z adresy C..sk zasielal dňa 1.10.2004 korektúru životopisu. Zo životopisu, ktorý bol uverejnený v 2. vydaní encyklopédie, vyplýva, že navrhovateľ disponoval e-mailom odporcu už v roku 2005, kedy bola táto encyklopédia vydaná a neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by odporcu nevyzýval na opravu životopisu aj pred vydaním 2. vydania. O účelovosti odporcových tvrdení svedčí podľa navrhovateľa e-mail zo dňa 1.10.2004, ktorým doplnil svoj životopis.
Námietka premlčania, ktorú vzniesol odporca, je podľa navrhovateľa irelevantná, keďže na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a tak je premlčacia lehota štvorročná. Pokiaľ ide o námietku výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľ uviedol, že na právny vzťah medzi ním a odporcom nemožno aplikovať Občiansky zákonník. Ak by boli závery odporcu správne, inštitút premlčania by nemal žiadny význam.
K námietke odporcu ohľadom dlžného úroku z omeškania navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že sa predmetné faktúry dostali do sféry vplyvu odporcu, kde mal objektívnu možnosť sa zoznámiť s ich obsahom (a teda mu boli doručené) už 4.8.2008, vyplýva z podania odporcu zo dňa 4.8.2008, kde obsah týchto faktúr namieta. Faktúry teda boli podľa navrhovateľa odporcovi doručené ešte pred 4. augustom 2008.
Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa, k tvrdeniam navrhovateľa o nemožnosti nahliadať na odporcu ako na spotrebiteľa, poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 3.9.2015 sp. zn. C-110/14. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Aj keď uvedený rozsudok riešil situáciu podnikateľa - advokáta, jeho závery sú podľa odporcu aplikovateľné na akékoľvek fyzické osoby - podnikateľov.
Vychádzajúc zo záverov uvedeného rozsudku je podľa odporcu pri posudzovaní charakteru zmluvy (či ide o spotrebiteľskú zmluvu) nepodstatné, ako bol v zmluve označený (resp. či pri ňom bol uvedený údaj IČO), ale rozhodujúci je predmet zmluvy, t.j. či sa týka podnikania odporcu (čo, ako bolo vysvetlené v odvolaní, sa nemohlo týkať podnikateľskej činnosti odporcu), a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že
obsah zmluvy (vrátane označenia odporcu) bol vopred pripravený predajcom (navrhovateľom). Preto podľa odporcu je potrebné na neho prihliadať ako na spotrebiteľa so všetkými právnymi dôsledkami (aplikácia Občianskeho zákonníka, premlčanie nároku a pod.).
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 3.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a s vyjadrením odporcu k tomuto vyjadreniu navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal s argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Pokiaľ ide o odporcom tvrdenú neplatnosť zmluvy pre absenciu podpisu v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd na základe skutočností uvádzaných súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku a navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu má za to, že predmetná zmluva uzavretá bola a je platná. Už zo samotného charakteru navrhovateľom poskytnutého tovaru a služby vyplýva, že vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity, ktoré rozvíja v rámci Európy, je nemožné, aby každú jednu zmluvu podpisoval vlastnoručne jeho štatutárny orgán. Zmluva môže byť uzavretá aj konkludentne. Z konania oboch strán sporu vyplýva, že si boli vedomé svojich záväzkov zo záväznej objednávky a robili úkony, ktoré pre nich z tejto objednávky vyplývali.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Argumenty odporcu ohľadom nemožnosti aplikácie Obchodného zákonníka a že zmluva s prihliadnutím na všetky okolnosti sa nemohla týkať jeho podnikateľskej činnosti, považuje odvolací súd za účelové a špekulatívne. Odporca objednávku č. 6203218 zo dňa 30.9.2004 jednoznačne podpísal ako podnikateľský subjekt s uvedením svojho obchodného mena (hoci neúplného), miesta podnikania, identifikačného čísla a daňového identifikačného čísla. Ak by bolo vôľou odporcu vystupovať v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom ako fyzická osoba - nepodnikateľ (spotrebiteľ), nepochybne by sa tak identifikoval aj v predmetnej objednávke, teda uvedením svojho mena, priezviska, bydliska, prípadne dátumu narodenia. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že v kolónke objednávky č. 6203218 zo dňa 30.9.2004 „Osobný životopis osoby (ak nie je totožná s objednávateľom)“ je uvedené len meno a priezvisko odporcu ako fyzickej osoby, Doc. Ing. Ladislav Magdolen, CSc. Z tohto podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva vôľa odporcu odlíšiť svoju osobu ako podnikateľa a nepodnikateľa a uzavrieť zmluvu ako podnikateľ, inak by aj v záhlaví objednávky v označení objednávateľa uviedol svoje meno a priezvisko Doc. Ing. Ladislav Magdolen, CSc., a nie svoje obchodné meno. Tiež nie je zrejmé, prečo by v prípade, ak by bolo v úmysle odporcu vystupovať v záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľ, uvádzal na objednávke svoje daňové identifikačné číslo. Odporca tiež namietal obsah predmetných faktúr. Z toho vyplýva, že predmetné faktúry mali byť zaradené do jeho účtovníctva. Tiež je potrebné uviesť, že encyklopédia Who is Who v Slovenskej republike obsahuje informácie o potenciálnych obchodných partneroch odporcu, ktoré mohol využiť pri svojom podnikaní. Takisto potenciálni obchodní partneri odporcu sa môžu z encyklopédie dozvedieť jeho obchodné meno (Štúdio Tatratron), miesto podnikania, odborné skúsenosti odporcu. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa týka ich podnikateľskej činnosti, a teda vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávnym vzťahom.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že v objednávke č. 6203218 zo dňa 30.9.2004 je v poučení o odvolaní uvedený odkaz na § 48 Občianskeho zákonníka neznamená, že navrhovateľ plánoval uzatvárať zmluvy len podľa Občianskeho zákonníka, t.j. s osobami, u ktorých sa predmet zmluvy nebude týkať ich podnikateľskej činnosti. Len z uvedeného odkazu takýto záver nemožno vyvodiť.
Pokiaľ ide o namietané premlčanie nároku, súd ustálil, že vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba štvorročná. Námietka premlčania je tak irelevantná, keďže navrhovateľ podal žalobu pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.
K odporcom namietanému výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi konanie veriteľa, ktorý si uplatní svoju pohľadávku až tesne pred koncom zákonom stanovenej premlčacej doby. Kedy si veriteľ uplatní svoj nárok na súde v rámci premlčacej doby, je vyslovene na jeho rozhodnutí. Prijatím argumentácie odporcu v tomto smere by sa poprel zmysel inštitútu premlčania.
Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na to, že, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa týka ich podnikateľskej činnosti, a teda vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávnym vzťahom podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca uzatváral predmetnú zmluvu ako podnikateľský subjekt a vzhľadom na charakter uvedenej encyklopédie Who is Who a v nej zverejňovaných údajov, evidentne išlo o propagáciu podnikania odporcu, o možnosť poskytnúť informácie potenciálnym obchodným partnerom a aj získať informácie o potenciálnych obchodných partneroch. Propagácia podnikateľa a jeho činnosti má nepochybný význam pri získavaní nových obchodných partnerov a následne pre dosahovanie zisku, čo je hlavným účelom podnikania. Hoci odporca pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti výslovne uvedeného v Živnostenskom registri, konal v rámci svojho podnikania vo všeobecnosti, ktorého súčasťou je nepochybne propagácia a reklama svojej osoby a činnosti, a teda nemôže byť spotrebiteľom v zmysle odporcom citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania (tzv. základné činnosti), ako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania (t.j. činností zabezpečujúcich chod a rozvoj podniku, tzv. akcesorické činnosti) sa subsumujú pod obchodné záväzkové vzťahy, t.j. majú charakter obchodných záväzkov a riadia sa Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ ide o namietanú výšku priznaných úrokov z omeškania, na základe vyššie uvedeného bolo ustálené, že odporca nie je spotrebiteľom, a teda účastníci si mohli dohodnúť úroky z omeškania vo výške, ktorá presahuje výšku úrokov ustanovenú podľa predpisov občianskeho práva. Účastníci si v zmluve dohodli výšku úrokov z omeškania 18 % ročne.
Je nesprávne tvrdenie odporcu v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, hoci navrhovateľ mal len čiastočný úspech. Z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech v rozsahu 70 % a nebola mu priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Odporca tiež nesprávne pripočítal úrok z omeškania zo žalovanej istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku (v časti istiny 149,50 eur len k 3.12.2013) vo výške 2.594,93 eur k svojmu úspechu. Predsa v časti žalovanej istiny 498,37 eur a úroku z omeškania z nej (od 7.4.2009) bol úspešný navrhovateľ, nie odporca, preto argumentovanie a výpočty odporcu v tomto smere sú nesprávne a zmätočné. Ohľadom odporcom namietanej neúčelnosti niektorých trov konania navrhovateľa, odporca nijako neodôvodnil toto svoje tvrdenie. Odvolací súd po preskúmaní namietaných trov nedospel k záveru o ich neúčelnosti.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 46,57 eur.
Navrhovateľovi tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 34,86 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., z tarifnej hodnoty veci 498,37 eur) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 43,25 eur.
Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.