Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/565/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204820 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509204820.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej navrhovateľa: DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava, s.r.o., Bratislava, Koceľova č.15, IČO: 31 349 382, zastúpený JUDr. Janka Hazlingerová , advokátka v Bratislave, Čapkova č. 8, proti odporkyni: H.. F. N., X.. XX.XX.XXXX, L. L., D.Á. Č.. X, zastúpená JUDr. PaeDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, advokát v Bratislave, Karloveská č. 32, o zaplatenie 46.305,51 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 6C 216/2009-484 zo dňa 20.mája 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 46.305,51 € s príslušenstvom a zároveň rozhodol, že Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 2.778,- € za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. PaeDr. Ivana Pecníka, PhD., MBA - advokáta, AK Karloveská č.32, Bratislava, vo výške 3.774,22 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ je podnikateľským subjektom a od 01.06.2007 je právnym nástupcom bývalej spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o., s ktorým uzatvorila odporkyňa zmluvu o nájme nebytových priestorov. Odporkyňa vykonávala ako fyzická osoba podnikateľskú činnosť. Dňa 30.03.2007 bola uzavretá medzi vlastníkom objektu ZSVTS a odporkyňou ako občanom - nájomcom písomná zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.04.2007 do 31.03.2008 s dohodnutou výškou nájomného 3.600.000,- Sk ročne bez DPH, t.j. 300.000,- Sk mesačne. Súčasne v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca môže prenajímať tretím osobám časti predmetu nájmu. Nebytové priestory v zmluve neboli nijako bližšie špecifikované ani vymedzené, podľa zmluvy nájomníčka prevzala priestory o výmere 2.765 m2. Dňa 01.04.2007 bola podpísaná ďalšia zmluva o nájme nebytových priestorov už medzi odporkyňou - SZČO a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý bol zastúpený konateľom, v tom čas odporkyňou. Zmluvu podpisovala tá istá osoba za obe strany. V čase podpisu však odporkyňa nemala živnostenské oprávnenie k výkonu činnosti týkajúcej sa prenájmu nehnuteľnosti, ktoré získala až 30.04.2007. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú na mesiace 04/, 05/2007 za dohodnutú výšku nájomného 1.300.000,- Sk bez DPH. Na základe tejto zmluvy o nájme, odporkyňa vo funkcii konateľa spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. a súčasne ako osoba označená za nájomcu, si na svoj podnikateľský účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX z účtu spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. previedla dňa 05.04.2007 sumu 800.000,- Sk a dňa 21.05.2007 na iný svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 595.000,- Sk. Tieto sumy spolu predstavujú výšku žalovanej istiny. Od 01.01.2007 bola odporkyňa zamestnaná v SZVTS Bratislava na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2006 ako účtovníčka na polovičný úväzok a tento pracovný pomer skončil okamžitým zrušením dňa 27.08.2007. Odporkyňa tiež pracovala pre DT ZSVTS ZA, s.r.o. od 01.03.2007 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 vo funkcii riaditeľky. Dňa 26.01.2007 bola vymenovaná jediným spoločníkom za konateľku spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. Funkciu konateľky vykonávala do 31.05.2007. Dňa 01.06.2007 došlo k zlúčeniu štyroch spoločností DT ZSVTS ZA, s.r.o., DOM TECHNIKY ZSVTS Banská Bystrica, s.r.o., DOM TECHNIKY ZSVTS Košice, s.r.o. a DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava, s.r.o., na spoločnosť DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava, s.r.o. Dňa 30.03.2007 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. medzi prenajímateľom - Zväzom slovenských vedeckotechnických spoločností a nájomcom - odporkyňou ako fyzickou osobou na dobu určitú od 01.04.2007 do 31.03.2008. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti: dom súp. č. XXXX stojaci na parcele XXXX/X a parcela XXXX/X, zastavané plochy o výmere 2.765 m2. Výška nájomného predstavovala sumu 3.600.000,- ročne bez DPH, t.j. 300.000,- Sk mesačne. Podľa zmluvy čl. 1, bod 3 si účastníci dohodli, že nájomca môže predmet nájmu ďalej prenajímať tretím osobám na prevádzku administratívnych, obchodných, ubytovacích, školiacich, gastronomických a iných s tým súvisiacich služieb. Zmluvou zo dňa 01.04.2007 označenou ako Zmluva o nájme nebytových priestorov - podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. odporkyňa ako nájomca a DT ZSVTS ZA, s.r.o. ako podnájomca uzavreli zmluvu na dobu 2 mesiace od 01.04.2007 do 31.05.2007 na ten istý predmet prenájmu ako v predchádzajúcej zmluve: dom súp. č. XXXX stojaci na parcele XXXX/X a parcela XXXX/X, zastavané plochy o výmere 2.765 m2. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 1.300.000,- Sk bez DPH, pričom podľa bodu 3, čl. 3 zmluvy, výška nájmu sa mala podnájomcom zaplatiť v dvoch splátkach a to do 30.04.2007 suma 800.000,- Sk a do 31.05.2007 suma 500.000,- Sk. Dňa 01.04.2007 bol účastníkmi tejto zmluvy podpísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí nájmu. V priebehu konania bolo preukázané, že plnenie, ktorého vydania sa navrhovateľ domáha, bolo teda realizované v prospech odporkyne na základe zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že bola uzatvorená v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a nie podľa § 663 Občianskeho zákonníka. V konaní sa prvostupňový súd oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania, ktorý odporkyňa v trestnom konaní namietala a súd konštatoval, že pre účely tohto konania je tento znalecký posudok vyhotovený A.. H. L., znalkyňou, z odvetvia účtovníctvo, nepoužiteľný a právne irelevantný. Z toho dôvodu prvostupňový súd tento posudok pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil ako relevantný dôkaz a tiež ďalej uviedol, že vo veci vypočul svedkov, ktorých navrhol v konaní vypočuť navrhovateľ a to svedkyňu C. Š., R. A.. Y. L.Š., A.. Z. R., A.. E. Š.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , keď sa oboznámil s daňovým priznaním navrhovateľa za roky 2007, 2008 spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát a konštatoval, že v týchto dokumentoch žiadna škoda ani strata vo výške žalovanej istiny uvedená nie je. Opis daňových priznaní prvostupňový súd získal od Daňového úradu Bratislava. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí sa k meritu veci vyjadriť nevedeli iba všeobecne tvrdili, že s odporkyňou bola komplikovaná spolupráca a nevedeli vyjadriť k predmetu konania, ku škode ako takej, k jej výške a ani k jej vzniku. Navrhovateľ mal tendenciu predlžovať konanie jednak obšírnym dokazovaním skutočností, ktoré s konaním nesúviseli a tiež tým, že ani v priebehu konania nevedel jednoznačne uviesť z akého právneho titulu sa domáha plnenia od odporkyne. Dokonca navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie na právne posúdenie veci s odôvodnením, že navrhovateľ nemá povinnosť určiť právnu kvalifikácia svojho nároku. Navrhovateľ tiež nevedel ustáliť výšku uplatneného nároku a s odôvodnením, že to ani nemôže vedieť a žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania aj na výšku uplatneného nároku resp. vzniknutej škody na jeho strane. Prvostupňový súd zistil, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa žiadnym zo zákonných spôsobov neobohatila. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne. Pokiaľ odporkyni boli prenajaté nebytové priestory zmluvou, súd ju posúdil ako platnú a tak tomu bolo aj v iných konaniach v ktorých sa navrhovateľ domáhal plnenia zo zmluvy (konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 10C/1/2009, 13C/2/2009).Nie je podstatné ako si účastníci zmluvu označia, vždy treba pri jej výklade vychádzať z jej obsahu. Na platnosť zmluvy ako takej tiež nemá vplyv to, akým zákonom sa pri uzatváraní zmluvy účastníci spravovali, teda či to bol Občiansky zákonník, Obchodný zákonník alebo zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Navrhovateľ tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že odporkyňa ju podpísala za obidve zmluvné strany. V tomto smere prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa podpisovala zmluvu na jednej strane ako konateľka obchodnej spoločnosti a na druhej strane ako fyzická osoba, a teda sa nemôže z právneho hľadiska jednať o tú istú osobu. Jedná sa o dva odlišné subjekty. Tak isto navrhovateľ nepreukázal, že by mu bola vznikla škoda, keďže škoda by mu musela vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne. Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť by mal presne vedieť výšku škody, ktorá mu vznikla a mal by ju vykazovať v účtovných dokladoch a nie žiadať súd, aby výšku škody zistil nariadením znaleckého dokazovania. Prvostupňový súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania navrhované navrhovateľom ako je zabezpečenie účtovných dokladov navrhovateľa, zisťovanie počtu zamestnancov, vyžiadanie si účtovných dokladov, tiež dokladov od sociálnej poisťovne ohľadne zoznamu zamestnancov, či platila odporkyňa odvody do Sociálnej poisťovne, odkedy, dokedy a za koho, aby predložila zoznam zamestnancov, aby preukázala náklady na stravné. Prvostupňový súd poukázal nato, že tieto skutočnosti sa dokazujú v trestnom konaní a podľa názoru súdu, s civilným konaním nesúvisia. Prvostupňový súd sa oboznámil i s trestným spisom, ktorý je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/57/2011, kde bola podaná na odporkyňu obžaloba pre trestný čin sprenevery, a dospel k záveru že ani podklady v trestnom spise s predmetným konaním nesúvisia. Rovnako sa prvostupňový súd oboznámil so spisom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C/270/2007 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kde v konaní bola odporkyňa navrhovateľkou, avšak ani tento spis s týmto konaním nesúvisí. Prvostupňový súd posudzoval nárok navrhovateľa aj z pohľadu náhrady škody a mal zato, že navrhovateľ konaním nepreukázal, že by mu vznikla škoda, takisto nepreukázal porušenie právnej povinnosti odporkyňou a príčinnú súvislosť s porušením povinnosti odporkyne a škodou a takisto nepreukázal zavinenie odporkyne. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je vyjadriteľná peniazmi. Treba rozlišovať skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk je to, čo by mohol poškodený získať, nebyť vzniku škody. Existencia príčinnej súvislosti musí byť preukázateľná, nemožno ju len predpokladať, pričom sa predpokladá zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné. Ak nejaká škoda navrhovateľovi vznikla, bolo by vhodné, aby bola uplatnená v trestnom konaní, i keď to nie je podmienkou, ale súdu sa javí za účelné ju uplatňovať v trestnom konaní, nakoľko škoda v trestnom konaní má charakter kvalifikačného momentu. Čo sa týka škody, ktorú mala spôsobiť odporkyňa ako konateľka spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka, tak v tomto smere prvostupňový súd poukázal nato, že vznik škody a zodpovednosť odporkyne sa posudzuje rovnako, ako pri škode posudzovanej podľa Občianskeho zákonníka a predpoklady ako vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi nimi musia byť splnené kumulatívne. V zmluve si účastníci nevymienili to, že by odporkyňa nemohla priestory ďalej prenajať, preto názor navrhovateľa, že tak nemohla urobiť, je mylný, pretože v článku 1, bod 3 si účastníci dohodli, že priestory sa môžu dať do podnájmu tretím osobám. V zmluve nie je vyslovene určené, že treťou osobou nemôže byť samotná odporkyňa. Konanie odporkyne je obyčajným podnikaním, čo jej zmluva nezakazovala a v danom prípade, ak z príjmov, ktoré mala odporkyňa na základe zmluvy platila aj daň, nemožno jej nič vyčítať. Účelom podnikania je vytváranie zisku. Či platila odporkyňa z príjmov daň, však nie je predmetom tohto konania. Navrhovateľ v konaní preukazoval, či bola ukončená inventarizácia, čo však nesúvisí s týmto konaním. Prvostupňový súd zistil, že plnenie, ktoré označil navrhovateľ vo výške žalovanej istiny, si odporkyňa vyplatila podľa zmluvy, ktorú posúdil ako platnú a bola aj v iných konaniach kvalifikovaná ako platná, dokonca to konštatoval aj odvolací súd, bolo plnením zo zmluvy, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že sa jedná o škodu, prípadne bezdôvodného obohatenie. Prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní má a napriek tomu, že bol zastúpený advokátom, až do konca konania nevedel, akým právnym titulom sa domáha plnenia od odporkyne a je nemysliteľné, aby za neho všetky dôkazy vykonával súd, aj si určil právnu kvalifikáciu a navrhovateľ iba nezmyselne predlžoval konanie navrhovaním dôkazov, ktoré sú jednak nehospodárne, nesúvisia s konaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo sumy 2.778,- € za súdny poplatok za odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 3.774,22 € za úkony právnej služby a to 1./ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.03.2011, 2./zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 23.03.2011,3./ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 13.07.2011, 4./ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 30.11.2011, 5./ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 05.03.2012, 6./ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 14.05.2012, 7./ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 17.10.2012, 8./ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 06.03.2013, 9./ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 20.05.2013, t.j. 9 úkonov právnej služby z toho 4 štvrtinové za účasť na nemeritórnych pojednávaniach, jeden úkon po 512,85 € (štvrtinový po 128,21 €) plus 4 x režijný paušál po 7,41 € za rok 2011, 3 x po 7,63 € za rok 2012, 2 x po 7,81 € za rok 2013 a 20 % DPH, spolu 3774,22 € (2.564,20 € plus 512,84 € plus 29,64 € plus 22,89 € plus 15,62 Eur € 629,03 €- DPH). Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov označených ako porada s klientom a 1 úkon označený ako rokovanie s protistranou, nakoľko právny zástupca tieto úkony nijako súdu nepreukázal. O každom sedení - porade a rokovaní by si mal právny zástupca podľa názoru súdu vyhotoviť záznam, ktorý by bol podpísaný zúčastnenými stranami a vtedy by bolo nesporné, že sa úkon realizoval. Aj v prípade, že by právny zástupca mal sedem porád s odporkyňou, toto množstvo sa súdu javí ako neúčelne vynaložené trovy. Tiež mu súd nepriznal úkon právnej služby označený ako návrh na doplnenie dokazovania, pretože tento bol vypracovaný pre účely trestného konania, čo vyplýva z jeho textu. Úkon označený ako nahliadnutie do spisu súd nepovažoval za účelné trovy konania, keďže sa nejedná o úkon vo veci samej a možno ho subsumovať pod úkon prevzatia a prípravy a naviac si ho právny zástupca uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky a toto ustanovenie sa vzťahuje na zastupovanie v trestných veciach. Úkon zo dňa 07.07.2011označený ako žiadosť o zrušenie uznesenia o ustanovení opatrovníka súd nepriznal z dôvodu, že ustanoveného opatrovníka súd zrušil uznesením už dňa 01.06.2011. Úkon označený ako zastupovanie na pojednávaní dňa 02.11.2011 súd nepriznal z dôvodu, že právny zástupca sa ho nezúčastnil, nakoľko sa sám vopred ospravedlnil, a to podaním zo dňa 28.10. 2011. O trovách konania štátu prvostupňový súd rozhodol samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a na základe nesprávneho vyhodnotenia predložených a vykonaných dôkazov; súd prvého stupňa nesprávne právne celú vec posúdil, pretože nevykonal dôležitý dôkaz, ktorý navrhol navrhovateľ vykonať v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol; napadnutý rozsudok prvostupňový súd riadne a zrozumiteľne neodôvodnil, z ktorého dôvodu je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadiť a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu bolo konanie pred súdom zaťažené vadou znamenajúcou odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom znamená porušenie práva na spravodlivý proces, čo zakladá nielen prípustnosť odvolania, ale aj jeho dôvodnosť. Tým, že súd bezdôvodne odmietol vykonanie tak dôležitého dôkazu (pribratie znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku), ktorého úlohou malo byť odborné posúdenie výšky spôsobenej škody navrhovateľovi konaním odporcu, ako aj stanovenie presnej sumy, o ktorú sa odporca na úkor navrhovateľa obohatil, súd konal v rozpore s ustanovením §§ 1, 2 O.s.p., čo malo zároveň za následok porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Navrhovateľ trval na tom, že v predmetnom spore boli splnené všetky predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu na jeho úkor. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká najmä v dôsledku určitej poruchy v konkrétnych záväzkovo-právnych vzťahoch, ku ktorej došlo v predmetnom spore v dôsledku konania odporkyne, ktorá nekonala dobromyseľne a konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nevýhodnosť zmluvy o podnájme pre spoločnosť (právny predchodca navrhovateľa) v ktorej bola odporkyňa konateľom, bola daná aj tým, že zo strany spoločnosti bolo odporkyni vyplatené neprimerane vysoké nájomné, ktorá okrem toho tiež prijala peňažné plnenia od užívateľov priestorov v budove vo výške 889.754,-Sk bez DPH v mesiaci máj 2007, ktoré prináležalo jemu. Vyššie uvedené skutočnosti boli preukázané v konaní listinnými dôkazmi založenými v spise. Tým on dostatočne preukázal úmysel odporkyne získať peniaze pre seba z tejto nezákonnej transakcie a to ešte predtým ako dôjde k zlúčeniu spoločnosti, keďže odporkyňa vedela, že ďalej už konateľom v spoločnosti po zlúčení nebude a že nebude mať možnosť ani dosah na peňažné prostriedky v spoločnosti, ani možnosť nakladať a disponovať s nimi vo svoj prospech (napr. poukazovať tieto na svoj súkromný účet). Z uvedeného vyplýva, že zmluva o podnájme z 1. 4. 2007 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pretože odporkyňa konal v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnom spore bolo rovnako preukázané, že odporkyňa nekonala dobromyseľne, ale s úmyslom poškodiť navrhovateľa, čo bolo potvrdené dôkazmi, ktoré on v spore predložil, ale súd sa s nimi odmietol zaoberať a tieto preto ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil. On predložil v predmetnom spore listinné dôkazy, na základe ktorých boli preukázané nasledovné skutočnosti že dňa 30. 3. 2007 uzavrela H.. N. (odporkyňa ) zmluvu so ZSVTS (vlastník nehnuteľnosti) o „nájme nebytových priestorov“, kde v predmete zmluvy je uvedený aj priľahlý pozemok, 10-podlažná budova a hnuteľné veci. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1. 4. 2007 do 31. 3. 2008. Nájomné bolo stanovené na 300.000,- Sk bez DPH/ mesiac (9.958,17 €). Nájomca (odporkyňa) mohla prenajímať tretím osobám „časti predmetu nájmu“ a zároveň bola v zmluve stanovená povinnosť odporkyne platiť faktúry za energie a média. Dňa 1. 4. 2007 uzavrela H.. N. (odporkyňa ) zmluvu o podnájme nebytových priestorov so spoločnosťou (Dom techniky ZSVTS Žilina, s. r. o.), ktorej právnym nástupcom je navrhovateľ, pričom konateľom tejto spoločnosti bola odporkyňa. Zmluvu o podnájme podpísala odporkyňa ako nájomca a za podnájmu odporkyňa , ako jeho konateľ a odporkyňa aj stanovila podmienky tejto zmluvy a aj cenu podnájmu. Predmet podnájmu bol totožný so zmluvou o nájme zo dňa 30. 3. 2007, pričom nájomné bolo dohodnuté vo viac ako dvojnásobnej výške. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1. 4. 2007 do 31. 5. 2007 a nájomné bolo stanovené vo výške 1.300.000,- Sk bez DPH (43.152,094 €) za obidva kalendárne mesiace, to znamená 650.000,- Sk mesačne bez akejkoľvek ďalšej povinnosti podnájomcu. Na základe nevýhodnej zmluvy o podnájme zo dňa 1. 4. 2007 získala tak odporkyňa od navrhovateľa nájomné vo výške 800.000,- Sk a navrhovateľ zároveň zaplatil za odporkyňu prevádzkové náklady vo výške 561.627,- Sk. Odporkyňa zaplatila iba prenajímateľovi nájomné iba vo výške 300.000,- Sk, v dôsledku čoho odporkyňa získala na nájomnom sumu vo výške 500.000,- Sk, a to na úkor navrhovateľa, pretože tento v mesiaci apríl zaplatil za odporkyňu prevádzkové náklady spojené s užívaním prenajatej nehnuteľnosti, a to vo výške 561.627,- Sk. V dôsledku toho vykázal navrhovateľ stratu vo výške 292.522,- Sk a odporca zisk 500.000.- Sk. Takéto konanie odporkyne je nutné posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorého sa odporkyňa v mesiaci apríl 2007 obohatila na úkor navrhovateľa o sumu vo výške minimálne 500.000,- Sk, maximálne vo výške 561.627,- Sk. Suma 500.000,- Sk (16.597,- €) predstavuje rozdiel medzi nájomným ktoré odporkyňa prijala od navrhovateľa za mesiac apríl vo výške 800.000,- Sk a sumou ktorú ako nájomné zaplatila vlastníkovi nehnuteľností - prenajímateľovi za mesiac apríl vo výške 300.000,- Sk, pretože odporkyňa nezaplatila prevádzkové náklady podľa zmluvy. Suma vo výške 561.627,- Sk (18.643,- €) predstavuje sumu, ktorú v mesiaci apríl zaplatil navrhovateľ za odporkyňu titulom prevádzkových nákladov. Navrhovateľ je preto toho názoru, v predmetnom súdnom konaní vymáha od odporkyne oprávnene sumu vo výške 46.351,51 €, pretože odporkyňa sa na jeho úkor obohatila o sumu vo vyššej výške, a to maximálne vo výške 48.777,- €. Ak odporkyňa s uplatnenou a vymáhanou sumou nesúhlasila, mala počas dokazovania predložiť účtovné doklady, ktoré môže mať k dispozícii iba on, pretože viedla účtovníctvo ako u seba, tak aj u právneho predchodcu navrhovateľa, čo však neurobila, iba namietala, že sa na úkor navrhovateľa neobohatila a konala iba podľa platných zmlúv, čo nie je pravdou, pretože tieto porušila a to vedome tak, aby získala majetkový prospech na úkor navrhovateľa, pretože podnikala výlučne na jeho náklady, z ktorého dôvodu ona vykazoval zisk a navrhovateľ straty. Ak mal súd pochybnosti o výške uplatneného a vymáhaného nároku, mal do konania pribrať znalca tak, ako navrhoval a žiadal. O oprávnenosti vymáhaného nároku nemohol mať súd pochybnosti, pretože z dôkazov ktoré sú založené v spise jednoznačne vyplýva že odporkyňa v mesiaci apríl a máj 2007 konala v rozpore so zmluvou o nájme zo dňa 30. 3. 2007, pretože neplnila svoje záväzky zo zmluvy ohľadne platenia prevádzkových nákladov, ktoré platil na základe jej pokynov navrhovateľ, ktorý takto plnil za odporkyňu. Na základe protiprávneho konania odporkyne (list odporcu zo dňa 30. 4. 2007) táto inkasovala tržby od konečných užívateľov, ktoré mali byť platené na jeho účet. Z tohto dôvodu v mesiaci máj získala odporkyňa ako nájomné od navrhovateľa na základe zmluvy o podnájme tak aj náhradu nájomného a za poskytnuté služby od konečných užívateľov a to bez existencie akéhokoľvek právneho a záväzkového vzťahu, pretože tento existoval medzi navrhovateľom a užívateľmi nebytových priestorov, ktorí boli povinní platiť navrhovateľovi. V súdnom spise sú založené dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že odporkyňa konala v rozpore so zmluvami, ktoré súd posúdil ako platné, ďalej v rozpore s ustanovením §§ 135, 135a, 65 a 136 Obchodného zákonníka. Tieto dôkazy však súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne vyhodnotil a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, v dôsledku čoho jeho návrh zamietol. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že prvostupňový súd dostatočne a správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy, správne právne vec posúdil, vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol vykonať a riadne a zrozumiteľne odôvodnil rozsudok. Stotožnila sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že čo sa týka škody, ktorú mala ona spôsobiť ako konateľka spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka v tomto smere , že neboli preukázané predpoklady ako vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi nimi musia byť splnené kumulatívne. Bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi nevznikla škoda, ona neporušila žiadnu právnu povinnosť a teda ani neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Nie je pravda, ako tvrdí navrhovateľ vo svojom odvolaní, že sa prvostupňový súd odmietol zaoberať predloženým posudkom A.. H. L., pretože na návrh navrhovateľa si súd tento znalecký posudok zaobstaral tak, že si ho nechal zaslať a dal právo vyjadriť sa navrhovateľovi priamo na pojednávaní k tomuto znaleckému posudku. Zároveň súd žiadal právneho zástupcu navrhovateľa aby sa vyjadril k výške škody, a to vo výške ktorá bola uvedená v znaleckom posudku, cca 23.494,- € a bola rozdielna so sumou 46.305,61 €, ktorú navrhovateľ žiadal v podanom návrhu, ktorá bola predmetom sporu. Máme za to, že súd nemohol pri tak veľkej diferencii uvedených súd vyhodnotiť tento dôkaz za relevantný. Záverom uviedla, že prvostupňový súd správne zistil, že ona sa na úkor navrhovateľa žiadnym zo zákonných spôsobov neobohatila. Navrhovateľovi sa v konaní za obdobie piatich rokov trvania sporu nepodarilo preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane a takisto nepreukázal, že by mu vznikla škoda ani porušenie právnej povinnosti odporkyne a tiež nepreukázal príčinnú súvislosť s porušením tejto právnej povinnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 46.305,51 € / 13.395.000,-Sk / s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka resp. titulom náhrady škody s odkazom na ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa § 120 ods. 1 , prvá veta O.s.p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. Po oboznámení sa s obsahom spisu vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že sa odporkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď nepreukázal naplnenie ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha. Otázka, či v konkrétnom prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie jednému subjektu na úkor druhého subjektu, je vždy otázkou individuálnych skutkových a právnych okolností, bez toho aby bolo treba konštruovať akékoľvek všeobecné kritérium. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa na úkor navrhovateľa získala majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu alebo aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov tak ako to navrhovateľ tvrdil počas konania na súde prvého stupňa. V konaní nebola preukázaná neplatnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov -podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dňa 30.3.2007 medzi Zväzom slovenských vedeckotechnických spoločností, Bratislava, Koceľova č. 15 ako prenajímateľom a odporkyňou L.. F. N.S., X.. XX.XX.XXXX, K..Č.. XXXXXX/XXXX ako nájomcom a ani neplatnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov -podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dňa 1.4.2007 medzi L.. F. N.S., X.. XX.XX.XXXX, A. : XXXXXXXX ako nájomcom a Domom techniky ZSVTS Žilina s.r.o., Žilina, Vysokoškolákov č. 4, IČO : XXXXXXXX ako podnájomcom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje nato, že otázka platnosti resp. neplatnosti týchto zmlúv už bola riešená ako otázka predbežná v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 10 C 1/2009, ktoré konania bolo právoplatne skončené v spojení s konaním na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 5 Co 407/2010 a v konaní sp. zn. 13 C 2/2009 právoplatne skončené v spojení s konaním na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 15 Co 338/2010, kde súdy dospeli k záveru, že citované zmluvy boli platne uzavreté. Ak v už skončenom občianskom súdnom konaní bola právoplatným rozsudkom vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa žalobou podanou v ďalšom súdnom konaní pri nezmenenom skutkovom stave za účasti tých istých účastníkov čo je aj daný prípad vyvodzuje iný, neidentický nárok, je súd v konaní o tomto ďalšom nároku viazaný tým, ako bola uvedená otázka vyriešená v právoplatne skončenom občianskom súdnom konaní. / Pozri Uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 133/2009/. K majetkovému prospechu, ktorý podľa navrhovateľa mala odporkyňa získať plnením z nepoctivých zdrojov odvolací súd dodáva, že pojem nepoctivých zdrojov zákon nevymedzuje. Podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný. Za takýto zdroj sa vo všeobecnosti považuje príjem z činností, ktoré sa kvalifikujú ako trestné činy. Príkladom bezdôvodného obohatenia z nepoctivých zdrojov je majetkový prospech získaný trestným činom krádeže. Na vznik majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov postačuje, ak ide o činnosť, ktorou bolo bezdôvodné obohatenie získané a ktorá nie je právom uznaná. Nepoctivosť zdroja, ktorým bolo získané bezdôvodné obohatenie, musí preukázať ten, kto žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia a ani v tomto smere navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. Trestná činnosť odporkyne v konaní preukázaná nebola, keď odporkyňa bola právoplatne rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 28 T 57/2011-1021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 1 To 66/2015-1045 spod obžaloby oslobodená a tiež konanie odporkyne spočívajúce v uzavretí Zmluvy o nájme nebytových priestorov -podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dňa 1.4.2007, nie je možné považovať za konanie v rozpore s právom, keď táto možnosť bola odporkyni umožnená s poukazom na čl. 1, bod 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov -podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dňa 30.3.2007 a preto je nedôvodná námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že z týchto listinných dôkazov / zmlúv / ktoré on v konaní predložil vyplýva, že odporkyňa nekonala dobromyseľne, ale s úmyslom poškodiť navrhovateľa. Odvolací súd rovnako zastáva v súlade so súdom prvého stupňa aj záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok zodpovednosti za škodu, nepreukázal existenciu protiprávneho konania odporkyne ako konateľky v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, existenciu škody a priamu príčinnú súvislosti medzi protiprávnym konaním odporkyne a škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odporkyňa konala v rozpore s ustanoveniami § 135, § 135a, § 65 a § 136 Obchodného zákonníka, ale uvedené zostalo len v rovine tvrdení, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu preukazujúceho konkrétne porušenie povinnosti odporkyne, rovnako ako príčinná súvislosť a samotná škoda. Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je dôvod odvolania uplatnený navrhovateľom, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď ako už bolo uvedené viackrát dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena v zmysle § 120 O.s.p.. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2, 3 O.s.p., keď prvostupňový súd riadne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. Navrhovateľ v odvolaní tiež namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to znalecké dokazovanie y a teda takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konania pred súdom. Odvolací súd uvedenú námietku považuje za nedôvodnú, keď v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1 O.s.p. / a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním. Odvolací súd záverom len dodáva, že nezistil žiadne iné procesné vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.