Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/515/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509205683 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509205683.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: SATUR TRAVEL a.s., IČO: 35 787 201, Miletičova 1, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková s.r.o., Miletičova 1, Bratislava proti odporcom: 1/ S. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. O., Z. XX, 2/ B. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. X, O., 3/ Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XX, O., 4/ E. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XX, O., 5/ Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXXX/X, Y., 6/ Q. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. X, O., 7/ G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. O. X, W., 8/ V. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. B. X, O., odporcovia 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 právne zastúpení alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.404,63 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1/ až 3/ rade a odporcov v 5/ až 8/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 20. marca 2013, č. k. 6C/255/2009-202, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 20. marca 2013, č. k. 6C/255/2009-202, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ až 8/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.404,63 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.08.2007 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 168,- eur za súdny poplatok a 1.035,16 eur, ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám Advokátskej kancelárie Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.04.2009 domáhal zaplatenia žalovanej istiny 1.404,63 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 02.08.2007 až do zaplatenia a náhradu trov konania a to spoločne a nerozdielne od odporcov 1/ až 8/ a zároveň žiadal vysloviť v rozsudku, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plniť ostatným odporcom. Svoj návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ až 8/ bola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu, pričom odporcovia 1/ až 8/ zájazd absolvovali, využili služby, ktoré im boli na základe zmluvy s navrhovateľom dodané a cenu zájazdu nezaplatili ani sčasti. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa zamietol, keď mal za to, že odporcovia nie sú pasívne legitimovaní, nakoľko nemali vôľu uzavrieť zmluvu s navrhovateľom, pretože účastníkom zmluvy o obstaraní zájazdu s navrhovateľom bola spoločnosť Why not advertising, s.r.o.. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudok prvostupňového súdu zrušil s odôvodnením, že prvostupňový súd má skúmať, či došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy, pretože zmluvný vzťah medzi objednávateľom a cestovnou kanceláriou vzniká na základe podpísanej zmluvy o obstaraní zájazdu a zaplatení zálohy na čo odkazujú aj zmluvné podmienky navrhovateľa. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 741a, 741b OZ a § 5 zák. č. 284/2001 Z.z., ako aj ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ. Vykonaním dokazovaním súd dospel k názoru, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania nebola uzatvorená, nakoľko všetci odporcovia potvrdili, že ani nemali úmysel zmluvu s navrhovateľom uzavrieť. To, že by bola zmluva uzavretá na základe splnomocnenia spoločnosti WNA sa takisto v konaní nepodarilo preukázať, nakoľko odporkyňa 7), ktorá zmluvu podpisovala, nevedela presne aké mala splnomocnenie a ani to, či bolo písomné alebo ústne. Nakoľko ani jeden z odporcov nemal vôľu a úmysel uzatvoriť zmluvu s navrhovateľom, preto ani k uzatvoreniu takejto zmluvy medzi účastníkmi nemohlo dôjsť, keď chýbala základná, t. j. vôľová zložka na uzatvorenie takej zmluvy. S poukazom na zmluvné podmienky navrhovateľa a skutočnosť, že k zaplateniu zálohy za zájazd, ktorý je predmetom konania nedošlo, nemohla teda ani zmluva o zájazde vzniknúť, teda zmluvný vzťah medzi účastníkmi nevznikol. V konaní bolo preukázané, že k uzavretiu platnej zmluvy medzi účastníkmi nemohlo dôjsť, pretože odporcovia nemali vôľu zmluvu s navrhovateľom uzavrieť. V konaní nepreukázali, že by zmluvu uzatvorili na základe splnomocnenia, i keď to tvrdili, avšak zájazd absolvovali, tak ako bol vyšpecifikovaný. Odporcovia prijali plnenie od navrhovateľa tým, že absolvovali zájazd a navrhovateľ im plnil bez právneho dôvodu, (keďže vzhľadom na zmluvné podmienky bez zaplatenia zálohy zmluva nemohla vzniknúť) vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie. Súd vykonal iba dôkazy označené účastníkmi a iné dôkazy nevykonával s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p., keď súd v zásade ani nemôže vykonať iné dôkazy, než tie, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ale len vtedy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, za ktorý prípad ale nie je nemožné považovať prenášanie procesnej zodpovednosti účastníka konania za prípadné neunesenie dôkazného bremena, t.j. súd nemôže za účastníka konania vyhľadávať dôkazy. Z týchto dôvodov súd rozhodol iba na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi konania. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania, nasledujúci deň po absolvovaní zájazdu odporcami, t.j. od 19.08.2007, pretože tento deň možno považovať za prvý deň omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Výška úroku z omeškania je určená Nariadením vlády SR č. 87/ 1995 Zb. a v čase vzniku omeškania bola 8,5 % t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. Úrok z omeškania predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 2 OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.. Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd vyčíslil na 1.035.16 Eur spolu s DPH. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.096,76 Eur za 15 úkonov právnej služby a úkon právnej služby posudzoval podľa § 13 ods. 3 vyhlášky účinnej do 31.05.2010 a § 13 ods. 4 a ods. 5, a ods. 5 písm. b), vyhlášky účinnej od 01.06.2010, keď jeden úkon právnej služby vypočítal tak, že zastupovanie navrhovateľa proti odporcom považoval za spojenie vecí. Súd však nepovažoval zastupovanie proti ôsmim odporcom za spojenie vecí, najmä keď v žalobe si navrhovateľ uplatnil voči odporcom spoločné a nedeliteľné plnenie a teda súd bol toho názoru, že náhrada trov právneho zastúpenia nebola vypočítaná správne. Súd ďalej navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za vyjadrenie k vyjadreniu odporcov a za podanie označené ako právny rozbor veci, nakoľko na tento úkon nebol právny zástupca navrhovateľa súdom vyzvaný a súd tieto dva úkony považoval za neúčelne a nadbytočné. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ až 3/ rade a odporcovia v 5/ až 8/ rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom i s poukazom na doplnené odvolanie na č.l. 237 odporcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, príp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedli, že podľa nich jednoznačne došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 31.07.2007 do destinácie D. - P.. Zmluvu o obstaraní zájazdu uzatvorila spoločnosť Why not advertising, s.r.o. (ďalej len WNA) so spoločnosťou SATUR v prospech odporcov i napriek tomu, že spoločnosť WNA v zmluve o obstaraní zájazdu vôbec nefiguruje, navrhovateľ platbu vo výške 20.000,- Sk, ani platbu vo výške 23.844,- Sk, ktoré boli zaplatené na základe požiadavky spoločnosti WNA, ktoré platby boli vykonané ako úhrada za zájazd do D. - K. B., navrhovateľ tieto platby nepovažoval za plnenie bez právneho dôvodu a tieto sumy od spoločnosti WNA nepoukázal naspäť ako plnenie bez právneho dôvodu. Uviedli, že ani pri jednej zo zmlúv nedošlo k zmene osoby dlžníka a zároveň obe zmluvy boli uzatvorené v tej istý deň. Zdôraznili, že v roku 2007 bol odporca 2/ konateľom spoločnosti WNA, teda osobou oprávnenou za ňu samostatne konať. Platbu spoločnosti WNA zo dňa 16.08.2007 vo výške 25.000,- Sk ale aj platbu zálohy v deň uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 31.07.2007, ktorá však nemohla byť preukázaná, pretože odporcovia takýmto dokladom nedisponujú, sú podľa odporcov platbou účastníka zmluvného vzťahu a preto vykonaním takejto platby došlo k splneniu povinnosti hradiť cenu za zájazd. Z výpovede odporcov vyplynulo, že cenu zájazdu mala jednoznačne hradiť spoločnosť WNA, pričom táto skutočnosť bola výslovne dohodnutá. Poukázali na ust. § 534 OZ a s poukazom na toto zákonné ustanovenie uviedli, že zo skutkového vzťahu jednoznačne vyplýva, že spoločnosť WNA sa prostredníctvom jej konateľa B. O.Č. (odporca v 2/ rade) ústne dohodla s odporcami, že za nich uhradí záväzok voči spoločnosti SATUR, pristúpila k záväzku na základe ust. § 534 OZ, ktorá dohoda nemusí byť písomná a jej existencia nemusí byť veriteľovi oznámená. Plnenie nového dlžníka veriteľovi však musí veriteľ prijať. Podľa odporcov je zrejmé, že ak aj spoločnosť WNA nebola účastníkom zmluvy o obstaraní zájazdu do destinácie D. - P. platby, ktoré spoločnosť WNA vykonala sa musia na základe pristúpenia k záväzku v zmysle § 534 OZ považovať za platby vykonané za účelom úhrady zájazdu a spoločnosť SATUR ich musí ako také akceptovať. Odporcovia nesúhlasia s tým, že by sa bezdôvodne obohatili na úkor spoločnosti SATUR. Tiež výšku bezdôvodného obohatenia nemožno určiť, nakoľko vo výške ceny zájazdu je zahrnutá aj odmena spoločnosti SATUR za sprostredkovanie zájazdu. Reálnu výšku bezdôvodného obohatenia odporcov preto musí navrhovateľ konkrétne vyčísliť a spoločnosť SATUR je povinná preukázať, aká bola obvyklá cena prenájmu apartmánov v D. v danom mieste a čase. Keďže sám súd považuje zmluvu o obstaraní zájazdu za neplatnú, sú neplatné i akékoľvek cenové dojednania, ktoré boli obsahom tejto zmluvy. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie i navrhovateľ a to v časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ uviedol, že si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.096,76 eur za 15 úkonov právnej služby podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko sa jedná o spojenie viacerých vecí, najmä keď navrhovateľ bol v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený žalovať každého z odporcov samostatne o zaplatenie 1.404,63 eur, keď v časti úhrady dlhu niektorým iným solidárnym dlžníkom by v tejto časti dlh zanikol. Poukázal na ust. § 112 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že v danom prípade sa jedná o tzv. dobrovoľné spoločenstvo, kedy navrhovateľ rozhodol vzhľadom na hospodárnosť konania a takmer identický skutkový základ veci žalovať predmetnú istinu voči všetkým odporcom v jednom spojenom konaní. Zároveň poukázal na ust. § 91 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak je navrhovateľov alebo odporcov na jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Súd prvého stupňa uviedol, že sa jedná o nedeliteľné plnenie uhradiť peňažný záväzok, je plnením deliteľným. Súd prvého stupňa posudzoval postavenie každého z odporcov samostatne, a teda sa jedná o dobrovoľné samostatné procesné spoločenstvo a teda o spojenú vec. Zároveň navrhovateľ namietal, že vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 03.06.2010 ako aj právny rozbor veci zo dňa 16.11.2011 je potrebné považovať za právny úkon v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď sa jednalo o vyjadrenie vo veci samej, ktoré považoval navrhovateľ za potrebné za účelom ozrejmenia a doplnenia jeho predchádzajúcich vyjadrení. Využil procesné právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú predmetom konania. Oba úkony boli potrebné a účelné na uplatňovanie jeho práva. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a to tak, že navrhovateľovi prizná ich náhradu vo výške 4.096,76 eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1/ až 3/ a v 5/ až 8/ rade podľa § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov nie je možné vyhovieť. Pokiaľ sa týka odvolania navrhovateľa, toto je dôvodné len čiastočne. Predmetom nároku navrhovateľa vo veci samej je zaplatenie sumy 1.404,63 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania a to spoločne a nerozdielne od odporcov v 1/ až 8/ rade s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plniť ostatným odporcom. Navrhovateľ uviedol, že medzi navrhovateľom ako obstarávateľom a odporcami v 1/ až 8/ rade ako objednávateľmi bola dňa 31.07.2007 uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa zabezpečiť odporcom v 1/ až 8/ rade v termíne od 11.08.2007 do 18.08.2007 v D., R. P. ubytovanie v súkromných apartmánoch vrátane ďalších služieb a na druhej strane záväzok odporcov v 1/ až 8/ rade zaplatiť dohodnutú cenu vo výške 1.404,63 eur. Navrhovateľ v súlade so zmluvou obstaral pre odporcov v 1/ až 8/ rade dohodnuté služby, vystavil faktúru splatnú 01.08.2007, avšak odporcovia zabezpečené ubytovanie využili, ale cenu zájazdu dohodnutú podľa zmluvy o obstaraní zájazdu ani sčasti neuhradili. Súd prvého stupňa prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.02.2012, č.k. 6C/255/2009-132, keď zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX je neplatná, nakoľko odporkyňa v 7/ rade bola splnomocnená spoločnosťou WNA, aby uzavrela zmluvu v mene tejto spoločnosti, pričom táto skutočnosť z predmetnej zmluvy nevyplýva. Navyše ani jeden z odporcov nemal vôľu, ani úmysel uzatvoriť zmluvu s navrhovateľom, nakoľko chýbala vôľová zložka na uzavretie zmluvy a tiež že zájazd odporcovia dostali ako odmenu za práce vykonávané pre spoločnosť WNA. Súd prvého stupňa konštatoval, že k uzatvoreniu tejto zmluvy nemohlo s odporcami dôjsť. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom poukázal na ust. § 5 zák. č. 284/2001 Z.z. v platnom znení, v spojení čl. I bod 1 zmluvných podmienok, v zmysle ktorých je objednávateľom okrem osoby, ktorá zmluvu o zájazde uzavrela, aj osoba v prospech ktorej sa zmluva o zájazde uzatvorila a uložil súdu prvého stupňa ustáliť pasívnu legitimáciu subjektu. Navyše súd neskúmal, či odporcovia sú povinní platiť, ale z iného právneho dôvodu, nakoľko im služby zo strany navrhovateľa boli poskytnuté. Podľa § 741a Obč. zák. zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ zaväzuje, že objednávateľovi objedná vopred ponúknutú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa § 741b ods. 1 písm. a/ Obč. zák. zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať označenie zmluvných strán. Neobstojí odvolací dôvod odporcov v 1/ až 3/ a v 5/ až 8/ rade, že malo jednoznačne dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu a že zmluvnou stranou, okrem odporcov, bola aj spoločnosť WNA. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že odporkyňa v 7/ rade, ktorá zmluvu podpisovala, nevedela, aké má splnomocnenie a ani to, či bolo písomné alebo ústne. Z jej výpovede vyplynulo, že zájazd síce mala objednať v mene spoločnosti WNA, ale pre odstup času si nepamätá, či mala písomné alebo len ústne splnomocnenie. Uviedla, že sa nestarala o to ako bude zájazd zaplatený, pretože konala v mene spoločnosti WNA, tak ako jej zmluvy boli predložené, podpísala ich, sama sa však ku skutočnosti, prečo táto spoločnosť v zmluve nie je uvedená ako objednávateľ zájazdu sa vyjadriť presne nevedela. Z výpovede ďalších odporcov vyplynulo, že ani jeden z nich nemal vôľu a úmysel uzatvoriť zmluvu s navrhovateľom. Odvolací súd má za to, že zmluva o obstaraní zájazdu podľa ust. § 741a nasl. OZ je v podstatne rámcovou zmluvou z dôvodu, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k zák. č. 281/2001 Z.z. zákonom, ktorý má charakter lex generalis. Tzn. že ust. OZ sa budú aplikovať vo všetkých prípadoch, pokiaľ zák. č. 281/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nemá osobitnú úpravu. Zmluva o obstaraní zájazdu je v podstate zmiešaná zmluva (§ 491 ods. 1 OZ), nakoľko pozostáva z rôznych zmluvných typov (zmluva o preprave osôb) a nákladu, zmluvy o dielo (stravovanie, zaopatrenie, sprevádzanie) a sprostredkovateľskej zmluvy. Je však nepochybné, že ide o zmluvu v prvom rade spotrebiteľskú. S poukazom na ust. § 5 zák. č. 284/2001 Z.z. ako aj v spojení s čl. I bod 1 zmluvných podmienok navrhovateľa je objednávateľom okrem osoby, ktorá zmluvu o zájazde uzavrela, aj osoba, v prospech ktorej sa zmluva o zájazde uzatvorila. Vzhľadom na vyššie uvedené teda i s poukazom na zmluvné podmienky cestovnej kancelárie navrhovateľa založené na č.l. 62 spisu v zmysle čl. I zmluvný vzťah bod 1 vyplýva, že tento zmluvný vzťah medzi cestovnou kanceláriou a objednávateľom vzniká na základe objednávateľom riadne vyplnenej a podpísanej zmluvy o obstaranie zájazdu, a zaplatením zálohy, pričom za zaplatenie zálohy sa považuje pripísanie peňažných prostriedkov na účet CK, resp. ich prevzatie cestovnou kanceláriou v hotovosti. V konaní po následnom doplnení dokazovania zo strany súdu prvého stupňa sa nepodarilo účastníkom konania preukázať, že by došlo k zaplateniu zálohy, preto správne súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o obstaraní zájazdu nemohla vzniknúť, nakoľko zaplateniu zálohy na základe vykonaného dokazovania nedošlo. Neobstoja preto dôvody odporcov, že platba zálohy bola uhradená v deň uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 31.07.2007. Takýmto dôkazom odporcovia nedisponujú. Správne v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nevykonával ďalšie dôkazy s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a následne nedoplnil dokazovanie a rozhodol na základe dôkazov navrhnutých len účastníkmi konania. Odporcovia nastúpili na predmetný zájazd, nakoľko mali za to, že zájazd je zaplatený, keď pred vycestovaním im boli vydané ubytovacie preukazy. Podľa zmluvných podmienok totiž zamestnanec navrhovateľa môže vydať ubytovací preukaz až po tom, čo je cena za zájazd zaplatená. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne E., zamestnankyne navrhovateľa, z jej výpovede bolo v priebehu prvostupňového konania preukázané, že práve na strane navrhovateľa došlo k pochybeniu v súvislosti s objednaním zájazdu a vydávaním ubytovacieho preukazu, keď i napriek nezaplateniu zájazdu bol odporcom vydaný ubytovací preukaz a následne bol zájazd uskutočnený. Správne preto súd prvého stupňa postupoval podľa § 451 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Napriek neuhradeniu ceny za predmetný zájazd, z výpovede odporcov, bolo jednoznačne preukázané, že tohto zájazdu sa zúčastnili a navrhovateľom poskytnuté služby, ubytovanie v apartmánoch na zájazde v termíne od 11.08.2007 do 18.08.2007 v D., následne i využili. Tým na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu a to na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXXXXXX, z ktorej jednoznačne vyplýva, že cena za zájazd v termíne od 11.08.2007 do 18.08.2007 za súkromný apartmán v D. predstavuje sumu 42.316,- Sk, t.j. žalovanú sumu navrhovateľom. Námietka odporcov, že bolo potrebné zo strany súdu skúmať skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia, nakoľko časť žalovanej sumy je i zisk cestovnej kancelárie neobstojí, nakoľko súd žalovanú sumu nepovažoval za spornú, jednalo sa o klasickú obvyklú cenu prenájmov apartmánov v D. v danom mieste a čase. Je nepochybné, že obdobná suma ako bola dohodnutá v neplatnej zmluve je primeraná a obvyklá cena prenájmu apartmánov v D. v danom mieste a čase vrátane služby, ktorú navrhovateľ vykonal v prospech odporcov v súvislosti so sprostredkovaním zájazdu. K ďalšej námietke odporcov v odvolacom návrhu v súvislosti s ust. § 534 OZ s tým, že podľa odporcov, i keď spoločnosť WNA nebola účastníkom zmluvy o obstaraní zájazdu do destinácie D. - P., platby ktoré spoločnosť WNA vykonala, sa musia na základe pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 534 OZ považovať za platby vykonané za účelom úhrady ceny zájazdu s tým, že navrhovateľ ich musí ako také akceptovať, odvolací súd uvádza, že v konaní odporcovia nepreukázali, že by zo strany spoločnosti WNA bola poskytnutá akákoľvek platba. Predmetom tohto sporu je len jeden zájazd do D., P. P. (nie ďalší, ktorý bol uhradený), navyše na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by táto platba spoločnosťou WNA vo forme zálohy v deň uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu bola navrhovateľovi uhradená. K námietkam navrhovateľa v odvolaní, (keď toto odvolanie podal proti časti rozsudku vo výroku ktorým bolo rozhodnuté o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi), odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa, pokiaľ sa týka ustálenia výšky za jeden úkon právnej služby túto správne vypočítal tak, že vychádzal zo sumy po 71,37 eur v súlade s ust. § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Na strane navrhovateľa a jeho právneho zástupcu nešlo o spojenie dvoch alebo viacerých vecí, išlo o jednu vec, a to o úhradu 1.404,63 eur, i keď voči viacerým odporcom, nešlo o spojenie dvoch alebo viacerých vecí. Je síce pravda, že je potrebné rozlišovať záväzok dlžníkov uhradiť dlh spoločne a nerozdielne od nedeliteľného plnenia, pričom skutočnosť, že odporcovia sú zaviazaní tento záväzok splniť spoločne a nerozdielne znamená, že je možné splnenie dlhu požadovať od ktoréhokoľvek dlžníka, avšak navrhovateľ v písomne podanom návrhu zo dňa 17.04.2009 z č.l. 2 žiadal v navrhovanom petite uložiť povinnosť odporcom v 1/ až 8/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Na tomto návrhu trval v priebehu celého prvostupňového konania a súd prvého stupňa takémuto návrhu vyhovel. Navyše odvolanie zo strany navrhovateľa bolo podané len v časti, týkajúceho sa trov prvostupňového konania. Odvolací súd s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania zo strany účastníkov konania. Dôvodné je však odvolanie navrhovateľa v časti týkajúcej sa nepriznania dvoch právnych úkonov a to vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 03.06.2010 ako aj právny rozbor veci zo dňa 16.11.2011, ktoré odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval za účelné, nakoľko sa jednalo o vyjadrenia vo veci samej a vzhľadom na priebeh tohto konania išlo jednoznačne o účelné úkony zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Odvolací súd preto v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil a ani nevyčíslil, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.