Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/798/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207566 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509207566.6
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. N., V. E. XX, V., zastúpeným Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti odporkyni: C. U., Z. V. L. XX, V., adresa na doručovanie: Z., F. XX, V., zastúpenej Ing. Ivom Vrbičanom, bytom Dovalovo 477, Liptovský Hrádok, adresa na doručovanie: Z., F. XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 17. júla 2014, č.k. 8C/172/2009-250, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, z trov dôkazu v sume 144,65 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.606,50 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 2.064,- eur, z trov dôkazu v sume 144,65 eur a trov právneho zastúpenia v sume 4.041,56 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k bytu č. XX, nachádzajúceho sa v Bratislave na E. H.. XX, v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 995/100000, vedenom na LV č. XXXX pre okres Bratislava X., obec BA - m.č. P., katastrálne územie P. a určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľ za náhradu v sume 34.400,- eur. Rozsudkom č.k. 8C/172/2009-176 zo dňa 02.05.2012, právoplatným dňa 29.6.2012, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 35.475,- Sk. Uznesením č.k. 8C/172/2009-197 zo dňa 19.02.2013, vydaným v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p., avšak Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/179/2013-240 zo dňa 24.09.2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh v sume 2.064,- eur, trov vzniknutých mu v súvislosti so znaleckým dokazovaním v sume 144,65 eur a právnym zastúpením za 6 úkonov po 492,93 eur, jeden úkon po 246,46 eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov za 3 úkony po 6,95 eur, za jeden úkon po 7,41 eur, dva úkony po 7,63 eur a jeden úkon po 7,81 eur a spolu s náhradou 20 % DPH v sume 646,89 eur. Zároveň priznal navrhovateľovi aj náhradu za stratu času a náhradu cestovných výdavkov spolu s náhradou 20 % DPH, t.j. celkom v sume 139,30 eur, podľa § 10 ods. 5, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 14 ods. 3 písm. b/, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 v znení účinnom do 31.06.2010, § 18 ods. 3 v znení účinnom od 01.06.2010, vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a náhradu trov konania nepriznať žiadnemu účastníkovi konania. Namietala, že zastupovaním navrhovateľa bola splnomocnená osoba E. Y., R. a trovy konania vyčíslila spoločnosť Consilior Iuris s.r.o., ktorá nemala súdom akceptované splnomocnenie navrhovateľa na právne úkony, pričom z právneho a daňového hľadiska sa jedná o dva rozdielne subjekty. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nevyhodnotil jej výpoveď z 26.10.2011, v ktorej poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal, že disponuje takou výškou finančných prostriedkov, aby ju mohol vyplatiť a táto skutočnosť bola aj následne preukázaná, keď po právoplatnosti rozsudku vo veci samej navrhovateľ dobrovoľne neplnil rozhodnutie súdu, a to ani čiastočne, a preto bola nútená požiadať o výkon rozhodnutia exekútorom pod č. EX 34/2012-25. Nesprávne súd prvého stupňa podľa jej názoru vyhodnotil navrhovateľa ako úspešného v spore, keď vo finančnom vyjadrení ceny posudkov navrhovateľa, odporkyne a súdneho rozhodnutia o cene, sa dá výsledok navrhovateľa vyhodnotiť ako 83,5 % úspech, čo v podielovom vyjadrení na trovách navrhovateľa by predstavovalo 41,75 % úhrady trov. Uviedla, že navrhovateľ nezaplatil v predpísanej lehote súdom určenú cenu ani čiastočne, teda nebol ochotný zaplatiť ani sumu, ktorú sám súdu navrhoval a pri jej záujme o sporný byt by bola mohla na súde úspešne požadovať zvrátenie rozsudku pre neplnenie navrhovateľa s opačným súdnym rozhodnutím, čo sa dá vyhodnotiť ako jej úspech, ktorý svojou závažnosťou plne kompenzuje a dokonca prekrýva čiastkový finančný úspech navrhovateľa. Stratu času a cestovné si navrhovateľ účtoval neoprávnene, pretože jeho právny zástupca v niekoľkých dňoch mal aj iné pojednávania na tom istom súde, ktoré časovo nadväzovali pred alebo po pojednávaní v tejto veci. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spolu s náhradou DPH, keď E. Y., R., nie je platcom DPH a spoločnosť Consilior Iuris s.r.o. nie je zástupcom navrhovateľa a navyše DPH bolo vyčíslené aj za úkony vykonané v čase, keď ani táto spoločnosť nebola platcom DPH. Poukázala na to, že navrhovateľ nepredložil ani faktúry, ktorými by preukázal náklad na právne zastúpenie a ak takéto faktúry nepredložil, je potrebné považovať službu za nedodanú, a teda bez nároku na náhradu. Žiadala o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keď za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať podľa jej názoru správanie sa navrhovateľa voči nej, keď v čase od rozvodu a pred týmto konaním, ale aj počas tohto konania si uplatňoval voči nej úkony, ktoré boli v rozpore s Trestným zákonom, Občianskym zákonníkom a morálkou a pod hrozbou násilia sa zmocnil väčšiny majetku zo spoločného manželstva. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňuje aj skutočnosť, že je živiteľkou dvoch maloletých detí v predškolskom veku a vzhľadom na starostlivosť o ne a nedostatok pracovných príležitostí pre matky s malými deťmi, nemá zabezpečený svoj iný príjem. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa považuje aj skutočnosť, že v prípade právoplatnosti rozsudku o náhrade trov navrhovateľovi sa stane v deň právoplatnosti rozsudku splatný jej dlh voči jej bratovi a rodičom, ktorý tiež prevzal jej brat, a ktorý vznikol v čase spoločného manželstva s navrhovateľom ako pôžička na nákup bytu, ktorý bol predmetom sporu, a na ktorom sa navrhovateľ odmietol podieľať. Následne zostane ona bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania tzn., že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorú účelnosť treba posudzovať vzhľadom na celý priebeh toho-ktorého konania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prejednávanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v návrhu na začatie konania, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu navrhol vyporiadať tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu 34.400,- eur. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 02.05.2012, právoplatným dňa
29.06.2012 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, za náhradu v sume 35.475,- eur, určenú na základe znaleckého posudku, ktorá bola približne zhodná s cenou, ktorú si navrhovateľ uplatnil v návrhu na začatie konania, a keďže súd prvého stupňa uvedeným rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel, mal navrhovateľ vo veci plný úspech, pričom tento názor odvolacieho súdu vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2013 č.k. 8Co 179/2013-240, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zo dňa 19.02.2013 č.k. 8C/172/2009-197 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zároveň dospel k záveru, že konanie odporkyne, ktorá podľa jej názoru dostatočným spôsobom prejavila svoju vôľu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa preto správne a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný, posúdil úspech účastníkov v konaní tak, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a má preto právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to sú nedôvodné námietky odporkyne, týkajúce sa nesprávneho posúdenia úspechu navrhovateľa v konaní, keď súd prvého stupňa posúdil úspech navrhovateľa v konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a skutočnosť namietaná odporkyňou, že navrhovateľ súdom uloženú povinnosť nesplnil dobrovoľne, ale bola vymáhaná exekúciou, je irelevantná pre posúdenie práva účastníkov na náhradu trov konania, pretože exekúcia môže byť nariadená až po právoplatnom skončení konania vo veci samej, a nemá preto žiaden vplyv na úspech účastníkov v konaní, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vymáhanie súdom priznanej pohľadávky odporkyňou proti navrhovateľovi exekúciou, nie je ani okolnosťou takého výnimočného charakteru, ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a za takúto výnimočnú okolnosť nemožno považovať ani ďalšie skutočnosti uvedené odporkyňou v jej odvolaní, týkajúce sa správania sa navrhovateľa voči nej, keď ide o správanie sa navrhovateľa nielen v priebehu tohto súdneho konania, ale aj po rozvode a pred začatím konania, a nejde preto o okolnosti, ktoré by sa týkali výlučne postoja navrhovateľa k tomuto súdnemu konaniu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať nielen v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníka, a to v jeho osobných, majetkových, zárobkových a iných pomeroch, avšak v danom prípade odporkyňa len samotným tvrdením, že nemá iný príjem z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti ranného školského veku, nepreukázala, že v dôsledku tejto skutočnosti by jej celkové osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery, výnimočne odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi. Odporkyňa nepreukázala ani existenciu jej tvrdeného dlhu voči bratovi a rodičom, resp. že by išlo o jej výlučný dlh a v akej výške.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 26.10.2011 udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní spoločnosti Consilior Iuris s.r.o., ktoré je založené v spise, a preto nie sú dôvodné námietky odporkyne, že uvedená spoločnosť nie je právnym zástupcom navrhovateľa a taktiež odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporkyne, že navrhovateľ nepredložil faktúry vystavené mu za poskytnutie právnej služby, keď poskytnutie právnych služieb právnym zástupcom navrhovateľovi vykonaním jednotlivých úkonov právnej pomoci vyplýva zo spisu.
Z predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti Consilior Iuris s.r.o. odvolací súd zistil, že uvedená spoločnosť je platiteľom dane od 3. januára 2011 a vzhľadom na to dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané v roku 2009 zvýšenú o 20 % DPH v sume 295,76 eur.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si nedôvodne vyúčtoval náhradu výdavkov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času.
Podľa § 15 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a opisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.
Z citovaných ustanovení podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že za výdavky vynaložené na cestovné, na ktorých náhradu má advokát právo v zmysle § 15 písm. a/ v spojení s ustanovením § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, treba považovať výdavky na medzimestské cestovné, keď náhrada výdavkov na miestne prepravné je osobitne upravená spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky paušálnou sumou. Taktiež náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí advokátovi len pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta.
V prejednávanej veci bol navrhovateľ zastúpený spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava a zastupovanie navrhovateľa na pojednávaniach vykonávala táto spoločnosť na Okresnom súde Bratislava V, teda ide o úkony vykonávané v tom istom meste, len v inom okrese, v ktorom je sídlo spoločnosti a vzhľadom na to nevzniklo navrhovateľovi právo na náhradu cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky, ale má právo len na náhradu výdavkov na miestne prepravné v rámci paušálnej náhrady nákladov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Taktiež miestom vykonávania zastupovania navrhovateľa na súde bolo mesto Bratislava, v ktorom má spoločnosť zastupujúca navrhovateľa sídlo, a preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nepatrí ani náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, keď za iné miesto považoval iné mesto, resp. obec, nie však okres nachádzajúci sa v tom istom meste, keď z citovaného ustanovenia nevyplýva, že pri posudzovaní totožnosti miesta výkonu úkonov právnej služby s miestom sídla advokáta, by boli rozhodujúce niektoré časti toho istého mesta.
Súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, trovy dôkazu v sume 144,65 eur a trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 492,93 eur a za 1 úkon právnej služby v sume 246,46 eur, t.j. spolu v sume 3.204,04 eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov za 3 úkony po 6,95 eur, za 1 úkon v sume 7,41 eur, za 2 úkony po 7,63 eur a za jeden úkon v sume 7,81 eur, t.j. spolu v sume 51,33 eur, spolu s náhradou 20 % DPH za úkony právnej služby vykonané v rokoch 2011, 2012 a 2013, spolu v sume 351,15 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu v sume 3.606,50 eur v zmysle citovanej vyhlášky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, trov dôkazu v sume 144,65 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.606,50 eur.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.