Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/357/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509209767 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509209767.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. D., S.. XX.X.XXXX, M. Š. XX, M., zastúpeného JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, Kalinčiakova 25, Bratislava, proti odporkyni: S. D., S.. XX.X.XXXX, M. M. XXXX/XX, M., zastúpenej JUDr. Oľgou Kudolániovou, advokátkou, Hrobákova 1, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 15.2.2012, č.k. 7C/159/2010-131, a proti uzneseniu zo dňa 4.5.2012, č.k. 7C/159/2010-157, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 15.2.2012, č.k. 7C/159/2010-131 v znení opravného uznesenia zo dňa 4.5.2012, č.k. 7C/159/2010-156 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 4.5.2012, č.k. 7C/159/2010-157 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, týkajúceho sa murovanej záhradnej chatky s príslušenstvom, vybudovanej na pozemku odporkyne, zamietol a zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania vo výške 2.714,32 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 136 ods. 1, 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3, 4, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, a v celosti ho zamietol. Súd uviedol, že navrhovateľ sa doplneným návrhom domáhal vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli účastníci konania počas manželstva a navrhol, aby došlo k zrušeniu jeho spoluvlastníctva za náhradu. Podľa navrhovateľa predmetná stavba s príslušenstvom, ako vec v zmysle práva, vznikla jej vytvorením, všetky prvky stavby - dlhodobej životnosti, ako aj väčšina ostatných prvkov, ktoré ju charakterizujú ako vec, boli vybudované počas manželstva, a preto v súlade s § 143 OZ táto stavba patrila do BSM účastníkov konania. Nakoľko nedošlo do troch rokov od zániku BSM k jeho vyporiadaniu dohodou, a nebol podaný ani návrh o vyporiadanie BSM na súd, platí nevyvrátiteľná právna domnienka § 149 ods. 4 OZ, že táto vec je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Na základe vypracovaného znaleckého posudku E.. M., v závere ktorého bola všeobecná hodnota stavby s príslušenstvom stanovená na sumu 38.400,- eur, sa navrhovateľ domáhal vyplatenia finančnej náhrady vo výške 1, t. j. v sume 19.200,- eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.2.1972, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/244/2004-20 zo dňa 13.6.2005 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2005. Rozhodnutím štátneho notárstva Bratislava I pod č. D 616/87-26 zo dňa 29.2.1988 bola schválená dohoda dedičov po nebohom Z. V. (otcovi odporkyne), ktorou nadobudla odporkyňa záhradu parc. č. XXXX, k.ú. W. v celosti. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou označenej nehnuteľnosti, vedenej ako parc. č. XXXX/X, o výmere 404 m2, ďalej výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj záhradnej chaty na parc. č. XXXX/X, súp. č. XXXXX, a to na základe žiadosti o zápis (rozhodnutie č. J. - XXXX/XXXX - MŠ zo dňa 22.9.2009, geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 4.8.2008, C.-XXXX/XX. Z predloženej dokumentácie mal súd za preukázané, že dňa 2.4.1991 bolo Obvodným úradom ŽP Bratislava III vydané stavebné povolenie pod zn.: Š.V.-XXX/XXX/ XX-U.-G.-X (právoplatné dňa 6.5.1991), ktorým príslušný orgán povolil jednoduchú stavbu dočasného charakteru do 15.2.2003 (murovaná záhradná chatka) stavebníčke S.U. D. na parc. č. XXXX, k.ú. Vajnory, zastavaná plocha 16 m2, jedno podlažie s podpivničením, výška 3,55 m, pričom po tomto termíne bola povinná stavebníčka stavbu odstrániť na vlastné náklady, bez nároku na náhradu. Na základe žiadosti odporkyne zo dňa 5.3.2003 o povolenie zmeny rozostavanej stavby, bolo dňa 30.6.2003 vydané Mestskou časťou M. - W. povolenie na zmenu stavby pred dokončením pod č. Ú.-XXXX/XXXX- O.-X (právoplatné 16.11.2003), a to zmena rozostavanej stavby záhradkárskej chaty na parc. č. XXXX k.ú. W. v rozsahu: a) zväčšenie zastavanej plochy zo 16 m2 na 25,8 m2, b) zmena stavby dočasnej na stavbu trvalú. Na základe ďalšej žiadosti odporkyne bolo rozhodnutím Mestskej časti M. - W. č. J.-XXX/XXXX/MOK- X zo dňa 23.6.2009 (právoplatné 29.6.2009) povolené užívanie stavby „C. G., H. W. F.“ stavebníkovi S. D., a to na parc. č. XXXX/X, ktorá bola odčlenená geometrickým plánom z pozemku parc. č. XXXX. Jednalo sa o samostatne stojaci, prízemný, podpivničený objekt záhradnej chaty rozmerov 6,30 x 3,50 m, zastrešeného pultovou strechou (kuchyňa, obývacia miestnosť, v suteréne priestory na uskladňovanie, vstup do chaty vyrovnávacím schodiskom). V danej veci v správnom konaní bolo spojené ústne konanie s miestnym zisťovaním dňa 19.6.2009, k žiadosti bol predložený projekt skutočného vyhotoviteľa stavby, geometrický plán na zameranie chatky, overený katastrálnym úradom v Bratislave pod č. XXXX/ XX zo dňa 4.8.2008, ako aj ostatné potrebné správy. Sporná stavba bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo odporkyne. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci, ako bývalí manželia, neuzavreli dohodu o vyporiadaní masy BSM, takisto žiaden z nich nepodal v zákonnej prekluzívnej lehote návrh v tomto smere na súd. Ďalej uviedol, že v čase zániku masy BSM nemožno hovoriť o stavbe záhradnej chaty ako o stavbe nehnuteľnej, nakoľko mala pôvodne charakter stavby dočasnej, keďže povolenie bolo vydané na dobu určitú, a po jej uplynutí ju mal stavebník odstrániť. Skutočnosť, že ešte počas trvania manželstva, teda aj bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, bolo vydané rozhodnutie o zmene charakteru predmetnej stavby, a to na stavbu trvalú, nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nehnuteľnú povahu tejto stavby v zmysle platných predpisov. Povaha spornej stavby ako nehnuteľnosti bola preukázaná až v roku 2009 jej kolaudáciou, teda 4 roky po zániku masy BSM. Podľa súdu v danom prípade podľa genézy jednotlivých dokumentov vydaných príslušnými orgánmi (stavebným úradom) vyplynulo, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku - 28.6.2005) stavba záhradnej chatky ako taká nebola preukázateľne nehnuteľnou vecou. Kolaudovaná bola po 4 rokoch po zániku BSM, kedy mohla byť užívania schopná, mohla byť reálne zavkladovaná do katastra nehnuteľností, teda ako stavba v právnom slova zmysle i riadne existovala. S poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ mal súd za to, že v prejednávanej veci sa bývalí manželia vyporiadali podľa stavu, v akom túto hnuteľnú vec vlastník (odporkyňa) užíva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a nemožno jej brániť ako vlastníčke s nakladaním jej vlastníctva. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil návrh ako nedôvodný a v celosti ho zamietol. Opravným uznesením zo dňa 4.5.2012, č.k. 7C/159/2010-156, súd opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.2.2012, č.k. 7C/159/2010-131 tak, že meno navrhovateľa správne znie Q.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd rozhodol predčasne, a pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, nemôže byť jeho rozhodnutie preskúmateľné odvolacím súdom. Poukázal na to, že v súdnom konaní nevznikli žiadne pochybnosti o charaktere stavby ako nehnuteľnosti, ktorý mala stavba od samého počiatku jej budovania a táto okolnosť nebola medzi účastníkmi vôbec sporná. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd má zrejme za to, že povaha stavby ako nehnuteľnosti môže byť prvýkrát preukázaná až jej kolaudáciou a v právnom slova zmysle začala stavba ako nehnuteľnosť existovať až na základe jej kolaudácie a jej zápisu do KN. Zrejme z tohto aspektu sa súd vôbec nezaoberal listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli od začiatku budovania stavby na tejto stavbe osobne prítomní, zúčastňovali sa jej a mali dosvedčiť časový priebeh a rozsah prác na stavbe. Ani sama odporkyňa nespochybňuje fakt, že stavba bola začatá a vybudovaná (aspoň v rozsahu hrubej stavby) už počas manželstva účastníkov. Podľa navrhovateľa predmetná stavba s príslušenstvom - ako vec v zmysle práva, vznikla jej vytvorením, a to počas trvania manželstva. V mysle § 143 OZ táto stavba patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudky NS ČR zo dňa 26.9.2007 sp. zn. 22Cdo/2473/2006, a zo dňa 5.11.2002 sp. zn. 22Cdo/1174/2001, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/201/96. Nakoľko do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani rozhodnutím súdu na základe podaného návrhu účastníkov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 149 ods. 4 OZ, že táto vec je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania a zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania a trov právneho zastúpenia, ako aj náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia. Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že podľa jej názoru sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal s obsahom písomných podaní a ústnych stanovísk účastníkov konania, úplne a dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z hľadiska hospodárnosti správne nepripustil vykonanie „nadbytočných“ výsluchov navrhovaných svedkov, čo by viedlo k predlžovaniu konania. Skutočnosť, že sporná stavba bola kolaudovaná až v roku 2009, t.j. 4 roky po zániku manželstva a zániku BSM nemohli vyvrátiť ani navrhovaní svedkovia. Podľa jej názoru na ustálenie charakteru stavby je jednoznačne treba rozhodnutie príslušného stavebného úradu o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie), z čoho vychádzal aj súd prvého stupňa. Namietla tvrdenie navrhovateľa o neexistencii pochybností o charaktere stavby ako nehnuteľnosti, keďže odporkyňa doložila počas súdneho konania potvrdenie o dočasnosti stavby, ktorá sa mala po dosiahnutí stanoveného termínu odstrániť na vlastné náklady stavebníka bez nároku na náhradu. Odporkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal navrhovateľa na znášanie trov súdneho konania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie bolo vydané predčasne pre neúplnosť rozhodujúcich skutkových zistení. Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k spornej záhradnej chatke. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na záveroch, že v čase zániku masy BSM nemožno hovoriť o stavbe záhradnej chaty ako o stavbe nehnuteľnej, nakoľko mala pôvodne charakter stavby dočasnej, keďže povolenie bolo vydané na dobu určitú, a po jej uplynutí ju mal stavebník odstrániť. Skutočnosť, že ešte počas trvania manželstva, teda aj bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, bolo vydané rozhodnutie o zmene charakteru predmetnej stavby, a to na stavbu trvalú, podľa súdu nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nehnuteľnú povahu tejto stavby v zmysle platných predpisov. Podľa súdu bola sporná záhradná chatka ku dňu zániku BSM vecou hnuteľnou, a povaha spornej stavby ako nehnuteľnosti bola preukázaná až v roku 2009 jej kolaudáciou, teda 4 roky po zániku masy BSM. Z toho vyvodil, že bývalí manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom túto hnuteľnú vec vlastník (odporkyňa) užíva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a nemožno jej brániť ako vlastníčke s nakladaním jej vlastníctva. Súd pritom vychádzal len z podkladov predložených odporkyňou (LV, stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutie - kde vystupovala odporkyňa ako jediná stavebníčka). Tento záver súdu prvého stupňa navodzuje dojem, že sám súd prvého stupňa dospel k záveru, že záhradná chatka patrila ku dňu zániku BSM do jej masy. Podľa názoru odvolacieho súdu, však súd prvého stupňa neskúmal vec z právne významných hľadísk, jeho záver o neopodstatnenosti žaloby je predčasný, a teda nesprávny. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a rozvedené bolo rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, právoplatne dňa XX.X.XXXX. Manželstvo účastníkov teda trvalo od XX.X.XXXX U. XX.X.XXXX. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 143 OZ. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci - hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom, napr. kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod. za trvania manželstva s výnimkou vecí uvedených v § 143 OZ. Z uvedeného vyplýva, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, hoci z menšej časti z prostriedkov obidvom manželom spoločným, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. K tomu je potrebné dodať, že výrazom „získaná“ je potrebné rozumieť i vytvorenie veci prácou jedným z manželov alebo nimi obidvoma. Posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva, je otázkou právnou, ktorú musí posúdiť súd. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 119 až 121 veci výslovne delí len na veci hnuteľné a nehnuteľné. Toto delenie je právne významné najmä z hľadiska zákonom požadovaných náležitostí potrebných pre platnosť právnych úkonov, predmetom ktorých sú hnuteľné a nehnuteľné veci. Občiansky zákonník však nedefinuje pojem "stavba" ako občianskoprávny inštitút. V zmysle jeho ustanovení pozemky a stavby sú nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Zároveň však zakotvuje, že stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená, že už aj stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nie všetky stavby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Za nehnuteľnosť považuje iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t.j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a) Stavebného zákona. V prejednávanej veci bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k záhradnej chatke povolený až v roku 2009 (po vydaní povolenia užívania stavby) a ako výlučný vlastník nehnuteľnosti bola v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo vydané (či ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z koho materiálu bola stavba postavená. Stavebné povolenie na dočasnú stavbu, ako aj rozhodnutie o zmene charakteru predmetnej stavby na stavbu trvalú, bolo v prejednávanej veci vydané ešte za trvania manželstva. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je daný zákonom, prípadne môže byť modifikovaný vzájomnou dohodou oboch manželov, nie však jednostranným prejavom vôle jedného z nich. Ak je teda odporkyňa na liste vlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka záhradnej chatky, i bez ohľadu na to, že výlučne na jej meno bolo vydané stavebné aj kolaudačné rozhodnutie, bude len na posúdení súdu určiť, či sa stavba záhradnej chatky stala súčasťou masy BSM v zmysle § 143 OZ jej vznikom a vybudovaním v čase trvania manželstva (podľa tvrdenia navrhovateľa bola hrubá stavba dokončená už v r. 1994; v roku 2004 bola v takom stave, že sa mohla zapísať do katastra nehnuteľností; do roku 2009 sa na nej nič podstatné nezmenilo). Súd prvého stupňa si však riadne nevyriešil túto prejudiciálnu otázku, či ku dňu zániku BSM išlo o stavbu v právnom zmysle slova, t.j. súd riadne nezistil, v akom stave rozostavanosti bola sporná záhradná chatka, či sa s realizáciou jej stavby, obsahujúcou prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle slova, začalo v čase trvania manželského zväzku navrhovateľa s odporkyňou. V akom stave bola stavba ku dňu zániku BSM, či bola dobudovaná minimálne do takého štádia, kedy je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, a či išlo o stavbu spojenú so zemou pevným základom, mohli potvrdiť navrhovaní svedkovia, ale týchto súd nevypočul z „dôvodu nadbytočnosti, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané všetko potrebné na rozhodnutie vo veci“. Odvolací súd tak po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy v súdenej veci nepostupoval. V tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav veci, a vyvodený právny záver je predčasný. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu bude doplniť dokazovanie a riadne zistiť rozhodujúce skutkové okolnosti potrebné pre záver, kedy stavba záhradnej chatky nadobudla charakter nehnuteľnosti. Po vykonaní ďalších potrebných dôkazov a po ich vyhodnotení opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). K výroku II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je rozvedený, nezamestnaný, poberá úrazovú rentu vo výške 480,60 eur mesačne, poberá invalidný dôchodok vo výške 262,70 eur, je spoluvlastníkom bytu na Š. Y.. W. M., vlastní chatu, ktorá je predmetom tohto konania, vlastní motorové vozidlo zn. J. L., nemá vyživovacie povinnosti a vlastní vkladnú knižku so zostatkom 1.923,- eur. Podľa názoru súdu, pri súčasnej existencii jeho pravidelných príjmov a úspor, nemožno vyhodnotiť jeho celkové majetkové pomery ako nepriaznivé. Súd tak dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že za odvolanie proti rozsudku by mal zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.083,- eur, a preto požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Je invalidným dôchodcom (v súčasnosti má 66 rokov), a trpí viacerými závažnými zdravotnými problémami (onkologické ochorenie kože; slepota na pravom oku, na ľavom má šedý zákal; má trvalé poškodenie chrupavky oboch kolien - stav sa mu zhoršuje a je potrebná operácia, ktorá stojí 8.000,- až 10.000,- eur; fibrilácia predsiení srdca; hypertenzia; spánkové apno; zväčšená prostata). Jeho mesačný príjem tvorí invalidný dôchodok 262,70 eur a úrazová renta 480,60 eur (spolu 743,30 eur). V odvolaní uviedol špecifikáciu svojich mesačných výdavkov s tým, že ich súhrnná suma predstavuje 567,- eur, kde nie je ešte zahrnutá strava a ošatenie. Po odrátaní nevyhnutných výdavkov mu na stravu zostane mesačne suma 176,30 eur. Má motorové vozidlo, ale potrebuje ho, pretože má obmedzenú mobilitu. Na zaplatenie súdneho poplatku v súvislosti s podaním návrhu na začatie tohto konania mu sumu 1.083,- eur požičala dcéra, v byte ktorej býva. Vzhľadom na jeho mesačné výdavky a sumu, ktorá mu ostane po ich odrátaní na stravu a prípadné ošatenie, táto mu nestačí ani na poriadne zabezpečenie všetkých jeho potrieb, najmä zdravotných. Žiada preto odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov, a to celkom. Odvolací súd zrušil aj rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi. Dôvodom je, že súd dostatočným spôsobom nevyhodnotil žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a tvrdenia v nej uvedené tak, aby posúdil jeho majetkové, sociálne a zdravotné pomery v celej súvislosti. Dokonca do majetkových pomerov navrhovateľa súd prvého stupňa zahrnul aj chatu, ktorá podľa jeho rozsudku ani navrhovateľovi nepatrí. So záverom, že úhrada súdneho poplatku nebude predstavovať tak značne citeľný zásah do majetkovej a sociálnej situácie navrhovateľa, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať stav hmotnej núdze a ohroziť tak schopnosť navrhovateľa zabezpečiť svoje životné potreby, sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvého stupňa po zhodnotení, poprípade po zadovážení ďalších dôkazov, resp. dokladov (vzhľadom na časový odstup), rozhodne o tom, či navrhovateľovi poskytne oslobodenie od súdnych poplatkov a v akom rozsahu, alebo nie. Svoje rozhodnutie musí však náležite zdôvodniť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.