Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210399 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509210399.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: VODOTIKA, a.s., Bosákova ul. č. 7, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Borisom Sobolovským, Záhradnícka ul. č. 41, Bratislava, proti žalovanému: J. X., bytom O. T.. Č.. XX, O., zast. advokátskou kanceláriou Legal Counsels, s.r.o., Tallerova ul. č. 10, Bratislava, o 81.216,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 1. decembra 2014, č. k. 10C/56/2010- 692, v spojení s opravným uznesením z 1. decembra 2014, č. k. 10C/56/2010- 704, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa po t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet advokáta JUDr. Borisa Sobolovského vedený v Č.W., U.. W.., č. účtu XXXXXXX/XXXX, H.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, O. ( W. ): D. trovy odvolacieho konania 407,38 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 54.144,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 16.02.2010 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 1.624,17 eur a trovy právneho zastúpenia 2.279,07 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 16.05.2006 uzavrel s Hl. mestom SR Bratislavou kúpnu zmluvu, ktorou kúpil pozemky zapísané na LV pre kat. úz. V. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX Q.X a parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX Q.X. Žalovaný užíva súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch. Ide o priemyselnú budovu, budovu obchodu a služieb, administratívnu budovu, budovu technickej vybavenosti a inžinierske stavby. Určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam sa žalovaný domáhal v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/253/2010. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17.05.2012, č. k. 7C/253/2010- 352, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 06.12.2012, č. k. 3Co/376/2012- 388 uvedenú žalobu žalovaného právoplatne zamietol (žalovaný mal v konaní sp. zn. 7C/253/2010 procesné postavenie žalobcu). Žalovaný je vlastníkom zariadenia staveniska VHS na O. T.. Č.. X B. O., ktoré sa nachádza na parcele č. XXXX/XX a na časti parcely č. XXXX/XX vo výmere X XXX Q.X, z celkovej výmery X XXX Q.X. Žalovaný nepopieral, že za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalobcovi nič neplatí s tým, že so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu a keďže tieto pozemky užíval bezplatne v čase, keď ich vlastníkom bolo Hl. mesto SR Bratislava, mal by takto postupovať i žalobca. Žalovaný od uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou Staving, š. p. v likvidácii (09.10.1992) vedel, že odkupuje iba zariadenie staveniska a že si teda musí usporiadať vzťah s vlastníkom pozemkov. Kúpna zmluva z 09.10.1992 nebola vložená do katastra nehnuteľností pre formálne nedostatky. Dňa 22.05.1996 rovnaké subjekty uzavreli novú kúpnu zmluvu opätovne k zariadeniu staveniska VHS na O. T.. Č.. X B. O.. Podľa čl. VII. tejto zmluvy žalovaný ako kupujúci si mal usporiadať vzťah s vlastníkom predmetných pozemkov, ako i to, že objekty zariadenia staveniska VHS majú charakter dočasných stavieb a nemajú stavebné a užívacie povolenie. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V rozhodnom období (29.06.2006 - 29.06.2009) žalovaný vedome bez právneho titulu predmetné nehnuteľnosti užíval v rozsahu X XXX Q.X. Tým sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať. Ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia uvedenú v § 451 ods. 2 Obč. zák. a to bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák.. V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o výmeru, ktorú zaberali stavby a ostatné nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, súd prvého stupňa na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „Pri obhliadke súd zistil, že na pozemku je betónová plocha, ktorú odporca a firmy, ktorých pozemok a nehnuteľnosti na ňom prenajímal (parkovanie autobusov, kamiónov, viď fotografia č. k. 17, 677). Náhľad veľkosti tejto plochy znázorňuje fotografia, ktorú predložil navrhovateľ č. l. 677, pričom je zrejmé, že sa nachádza približne v strede pozemku. Ako odporca sám tvrdil, predmetný pozemok si oplotil, teda znemožnil vlastníkovi vstup do celého areálu zaberajúceho pozemky vo vlastníctve navrhovateľa. Navyše, aby znemožnil stavebné alebo iné aktivity vlastníka pozemku postavil na prístupovej ceste ťažké stavebné vozidlo (č. l. 627). Rozmiestnenie budov - dočasných stavieb na pozemku znázorňuje tiež fotodokumentácia súdu i navrhovateľa (č. l. 677). Následne, ako uviedol navrhovateľ pri obhliadke v záujme ochrany svojho vlastníctva si sám oplotil svoj pozemok. Pri obhliadke súd zistil, že dočasné stavby sú opustené, v pomerne dezolátnom stave, pozemok je neudržiavaný a svojim vzhľadom narúša okolie susediaceho sídliska. Rozloženie nehnuteľností, o ktorých odporca tvrdil, že sú jeho vlastníctvom a ich užíval, síce podľa výmerov zaberajú (č. l. 263) ako objekty slúžiace na podnikanie a zárobkovú činnosť rozlohu X XXX Q.X, ale platil daň aj za zastavané plochy a nádvoria o výmere XX XXX Q.X. Z tejto plochy malo len parkovisko zaberať rozlohu X XXX Q.X, ako vyplývalo z návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1996 (č. l. 174). Na kópii katastrálnej mapy zo dňa 02.11.2009 č. l. 166 je znázornená plocha pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a na kópii katastrálnej mapy zo dňa 17.02.1997 sú zakreslené stavby na týchto pozemkoch, ktorých mal byť podľa vyjadrenia odporcu vlastníkom on. Súd prvého stupňa vo veci zisťovania skutočnej výmery, resp. rozlohy, ktorú majú zaberať vyššie uvedené dočasné stavby a ostatné nehnuteľné veci žalovaného nenariadil znalecké dokazovanie. Riadil sa pritom úvahou, že rozloženie týchto vecí, dočasných stavieb a parkoviska, ktoré odporca užíval, bolo také, že znemožňovalo navrhovateľovi, ako vlastníkovi vykonať akýkoľvek stavebný, či iný zámer na týchto pozemkoch a vôbec realizovať svoje vlastnícke právo na pozemku. V tejto súvislosti je irelevantné tvrdenie odporcu, že k tomuto pozemku nebolo vydané žiadne stavebné povolenie. Je len vecou vlastníka nehnuteľnosti, akým spôsobom bude realizovať svoje vlastnícke práva. Nariadením znaleckého dokazovania by sa neúmerne predĺžilo konanie a navýšili trovy neúspešného účastníka v konaní. S poukazom na hospodárnosť konania súd prvého stupňa považoval na zistenie daných skutočností a dostatočný dôkaz obhliadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa vychádzal z toho, že výmera žalovaným užívaných pozemkov je X XXX Q.X. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti dodal, že ak by akceptoval iba rozlohu dočasných stavieb, v podstate by obmedzil vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom na tzv. holé vlastníctvo, t. j. vlastníctvo bez možnosti predmetné pozemky držať, užívať, požívať a disponovať s nimi. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvého stupňa uviedol, že podľa oznámenia Hl. mesta Bratislavy z 25.02.2014 výška nájomného za pozemky v lokalite O. T.. B. V. bola v roku 2008 3,96 €/m2/rok pre účel stavebná činnosť, dočasná skládka a v období od 01.01.2009 do 30.05.2010 vo výške 4 €/m2/rok. Tieto cenové relácie sa vzťahovali na prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy. Podľa súdu prvého stupňa výška bezdôvodného obohatenia sa v prejednávanej veci rovná obvyklému nájomnému, ktoré by žalobca mohol od žalovaného požadovať a ide teda o trhové nájomné. Výšku nájomného súd prvého stupňa odvodil z ceny nájmu pozemkov dojednanej v nájomnej zmluve z 05.03.2008, ktorú uzavrel žalobca s Hl. mestom Bratislava. V tejto nájomnej zmluve bolo nájomné dojednané sumou 3,65 €/m2/ rok. Za obdobie od 29.06.2007 do 29.06.2009, t. j. za 2 roky, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 54.144,- eur (7 417 m2 x 3,65 eur = 27.072,- eur x 2 roky = 54.144,- eur). Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.06.2006 do 28.06.2007 vo výške 27.072,- eur bola právoplatne zamietnutá rozsudkom z 19.09.2011, č. k. 10C/56/2010- 443, v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 20.10.2011, č. k. 10C/56/2010- 448. V súvislosti s určením výšky bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa dodal, že z internetových portálov realitných kancelárií vyplýva, že v danom čase vlastníci obdobných pozemkov tieto prenajímali za nájomné vo výške 0,83 až 1,60 €/m2. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 54.144,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ide o bezdôvodné obohatenie za obdobie od 29.06.2007 do 29.06.2009 (7 417 m2 x cena nájmu za 1 m2 za rok 3,65 eur = 27.072,- eur x 2 = 54.144,- eur). o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný sa podľa súdu prvého stupňa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni, keď mu bola doručená žaloba. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že v konaní nebolo preukázané, že by užíval predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu práve v rozsahu X XXX Q.X. Túto skutočnosť nepreukázala ani obhliadka predmetných pozemkov, pretože táto objasňuje iba aktuálny stav, nie však rozsah užívania nehnuteľností v rokoch 2007 až 2009. Súd prvého stupňa podľa žalovaného dospel k záveru o tom, že užíval predmetné pozemky vo výmere X XXX Q.X iba na základe subjektívnych tvrdení žalobcu a obhliadky nehnuteľností. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalovaný namietol, že predmetné pozemky nie sú stavebnými pozemkami, ani sa nejedná o dočasnú skládku. Preto nie je možné vychádzať z oznámenia Magistrátu Hl. Mesta SR Bratislavy (aj s prihliadnutím na dodatky č. 11 a 14 k Pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnostiam z 18.12.1996), keďže toto oznámenie bolo určené pre stavebné pozemky, resp. pre dočasné skládky. Ďalej žalovaný namietol, že súd prvého stupňa mal na zistenie ceny nájmu obdobných pozemkov nariadiť znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o základ nároku, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil rozhodnutie, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť predmetné pozemky vypratať. Za tohto stavu podľa žalovaného nebolo preukázané, že by predmetné pozemky užíval bez právneho dôvodu. Okrem toho, žalobca od žalovaného v rozhodnom období nikdy žiadne nájomné nepožadoval a bol uzrozumený s tým, že žalovaný predmetné pozemky odôvodnene užíva. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok o trovách konania. Súd prvého stupňa úspech žalobcu vo veci vyčíslil v rozsahu 33,34 % a preto mal žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške 33,34 % z uplatňovanej sumy, t. j. vo výške 759,84 eur. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 29.10.2013, č. k. 6Co/492/2013- 517, 6Co/493/2013 okrem iného uviedol: „Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov, pričom vo vlastníctve žalovaného sú objekty, ktoré sa na týchto pozemkoch nachádzajú. Žalovaný nepredložil žiadny právny titul (napr. nájomnú zmluvu), ktorý by ho oprávňoval predmetné pozemky užívať. Užívaním týchto pozemkov bez právneho titulu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať (§ 451 ods. 2, § 456 prvá veta Obč. zák.). Žaloba je teda, čo do základu plne opodstatnená. Z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia nemá žiadny význam tá okolnosť, že žalovanému nebola rozhodnutím uložená povinnosť predmetné pozemky vypratať. To, že takéto rozhodnutie neexistuje, neznamená, že by žalovaný užívaním predmetných pozemkov bez právneho titulu nezískal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Rovnako právne bezvýznamné je to, či žalobca v rozhodnom období požadoval od žalovaného platenie nájomného, resp. finančnej odplaty za užívanie predmetných pozemkov. Celkom zjavne neopodstatnená je aj námietka žalovaného, že keď od neho nepožadovalo nájomné Hl. mesto SR Bratislava, má sa tak správať aj žalobca. Žalobca nie je v žiadnom smere viazaný konaním predchádzajúceho vlastníka predmetných pozemkov.“ Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by nemal trvať na uvedených záveroch. Je teda zrejmé, že žalovaný predmetné pozemky užíval v rozhodnom období bez právneho titulu, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať (§ 451 ods. 2, § 456 prvá veta Obč. zák.). Žaloba je teda, čo do základu plne dôvodná. Pokiaľ ide o výmeru pozemkov užívaných žalobcom bez právneho dôvodu, súd prvého stupňa podrobne vysvetlil, prečo vychádzal z toho, že výmera žalovaným užívaných pozemkov predstavuje X XXX Q.X. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na str. 4 posledný odsek a str. 5 prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s týmito závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalovaný v podstate znemožnil žalobcovi užívanie predmetných pozemkov a za tohto stavu by nezodpovedalo zásade spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov, ak by sa vychádzalo striktne z toho, že žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie iba za užívanie tej výmery predmetných pozemkov, ktorú zaberali objekty v jeho vlastníctve. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o nájme pozemkov č. XX XX XXXX XX XX z 05.03.2008, ktorú uzavrela spoločnosť VODOTIKA MG, spol. s r. o. ako nájomca s Hl. mestom SR ako prenajímateľom (č. l. 125). Jej predmetom bol nájom viacerých pozemkov v Petržalke s tým, že nájomné za pozemky pod komunikáciami, chodníkmi a ostatnými spevnenými plochami bolo dojednané sumou 110 Sk/m2/rok (3,65 €/m2/rok). Túto sumu aj podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za obvyklé nájomné v danom čase a v danej lokalite, ktoré by žalobca mohol od žalovaného požadovať. Nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny nájmu obdobných pozemkov odvolací súd nepovažoval za potrebné. Pri cene nájmu 3,65 eur/m2/rok bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie pozemkov v celkovej výmere X XXX Q.X predstavuje sumu 27.072,- eur za rok a za 2 roky sumu 54.144,- eur (7 417 x 3,65 = 27.072,- eur x 2 = 54.144,- eur). Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvého stupňa nepochybil pri ich výpočte, i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku nie celkom presne uviedol, akým spôsobom postupoval. Žalobca si svojou žalobou uplatnil sumu 81.216,- eur, pričom napadnutým rozsudkom mu súd prvého stupňa priznal sumu 54.144,- Sk. Súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. trovy konania pomerne rozdelil. Suma 54.144,- eur je 66,67 % zo sumy 81.216,- eur. Žalobca mal teda v konaní úspech v rozsahu 66,67 %, neúspech v rozsahu 33,33 %, žalovaný mal naopak v konaní úspech v rozsahu 33,33 % a neúspech v rozsahu 66,67 %. Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu dostaneme 33,34 % (66,67 - 33,33 = 33,34 %). Žalobca má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. Súd prvého stupňa vyčíslil trovy právneho zastúpenia žalobcu sumou 6.834,86 eur (11 úkonov právnej služby po 585,89 eur + 2 úkony právnej služby po 146,47 eur + rež. paušál 4 x 8,04; 3 x 7,41; 4 x 7,21; 2 x 6,95 = 6.834,86 eur). Súd prvého stupňa žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 33,34 % zo sumy 6.835,- eur, čo je 2.279,07 eur. Rovnako správne súd prvého stupňa postupoval aj pokiaľ ide o náhradu trov konania pozostávajúcich z poplatku za žalobu. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach pred odvolacím súdom v dňoch 20.04. a 01.06.2015) po 532,77 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Po pripočítaní rež. paušálu 2 x 8,39 eur trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.082,32 eur. Keďže žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania iba vo výške 407,38 eur, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania iba v tejto výške. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.