Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/612/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509217915 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509217915.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: T.I.E.S., s.r.o., Technická ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., Sliezska ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova ul. č. 17, Bratislava, o 37.576,57 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 8. novembra 2012, č. k. 7C/352/09- 316, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.613,07 eur so 6,5 % úrokmi z omeškania od 11.02.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku napadnutého výroku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.751,16 eur so 6,5 % úrokmi z omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že 08.09.2003 uzavrela žalovaná ako prenajímateľ so žalobcom nájomnú zmluvu o nájme pozemku č. XX-XXXX, ktorou žalobcovi prenajala pozemky zapísané na LV pre kat. úz. C. č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX I.X, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX I.X, parc. č. XXXX - ostatná plocha o výmere XXX I.X a parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere X XXX I.X. Nájom bol dojednaný na dobu od 01.09.2003 do 31.08.2008. Nájomné bolo dojednané sumou 310.900,- Sk ročne. Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím z XX.XX.XXXX č. A.-XXX/XX zrušila zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech Hl. mesta SR Bratislavy k predmetným pozemkom z dôvodu, že ich vlastníkom je spoločnosť Rezerva, a. s., ktorá ich kúpila kúpnou zmluvou vloženou do katastra nehnuteľností dňa 31.05.2004. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia sumy 37.576,57 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získala žalovaná tým, že jej ako nevlastníkovi predmetných pozemkov platil nájomné za ich prenájom. Spoločnosť Rezerva, a. s. kúpnou zmluvou z 15.11.2007 predala žalobcovi parcelu č. XXXX - zastavané plochy o výmere X XXX I.X. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Nájomná zmluva č. XX-XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., pretože v čase jej uzavretia Hl. mesto SR Bratislava nebolo vlastníkom predmetných pozemkov. Žalovaná sa preto na úkor žalobcu platením nájomného bezdôvodne obohatila s tým, že ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaná povinná vydať žalobcovi (§ 456 prvá veta Obč. zák.). Súd prvého stupňa ďalej poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 30.04.2012 č. k. 6Co/134/2012- 297, v ktorom odvolací súd uviedol, že žalovaná sa nemohla na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť skôr, než správa katastra rozhodnutím z 05.12.2006 č. A.-XXX/XX rozhodla o oprave chybných údajov v katastri nehnuteľností. Preto súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že bezdôvodným obohatením môžu byť iba platby nájomného realizované po 05.12.2006. Ide o platby z 18.01.2007 vo výške 5.160,- eur, 28,97 eur a 14,93 eur, a o platbu z 20.02.2007 vo výške 5.160,- eur. Spolu teda ide o sumu 10.364,86 eur. Žalovaná žalobcovi vrátila 2.613,07 eur a bezdôvodné obohatenie teda predstavuje sumu 7.751,16 eur. Súd prvého stupňa tiež skúmal dôvodnosť námietky premlčania, ktorú uplatnila žalovaná a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca sa preukázateľne dozvedel o tom, že Hl. mesto SR Bratislava nie je vlastníkom predmetných pozemkov, až dňa 02.11.2007, keď mu bol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/308/2007 spolu s uznesením, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. preto začala plynúť dňa 03.11.2007 a uplynula dňom 02.11.2009. 3 - ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 05.12.2006 a uplynula dňom 05.12.2009. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 12.10.2009, teda včas. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.751,16 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd prvého stupňa uložil žalovanej i povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a tento výrok odôvodnil poukazom na vyhl. č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie. Námietka premlčania podľa žalobcu nie je opodstatnená. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že pred vydaním rozhodnutia správy katastra č. A.-XXX/XX z 05.12.2006 platby žalobcu z titulu nájomného možno považovať za legitímne a tieto nemôžu predstavovať bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaná vedela počas nájomného vzťahu, že Hl. mesto SR nie je vlastníkom predmetných pozemkov a napriek tomu neurobila nápravu a úmyselne poberala nájomné, na ktoré jej nevznikol nárok. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutom výroku sčasti zmeniť a sčasti potvrdiť. Podľa ustálenej judikatúry je pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby rozhodujúca skutočná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, nie teda iba vedomosť predpokladaná. Pre stanovenie počiatku behu subjektívnej premlčacej lehoty bolo preto rozhodujúce, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že Hl. mesto SR Bratislava nie je vlastníkom predmetných pozemkov a že teda nájomná zmluva, na základe ktorej ich žalobca užíval a platil nájomné, je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, že o týchto skutočnostiach sa žalobca preukázateľne dozvedel dňa 02.11.2007, keď mu bol vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/308/2007 doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia spolu s uznesením, ktorým bolo toto predbežné opatrenie nariadené. V uvedenom konaní spoločnosť Rezerva, a. s. ako navrhovateľka navrhovala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým spoločnosti T.I.E.S., s.r.o., ktorá mala v uvedenom konaní procesné postavenie odporkyne, uloží povinnosť zdržať sa stavebných prác a stavebných úprav na pozemku parc. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spoločnosť Rezerva, a. s. argumentovala tým, že je vlastníčkou predmetného pozemku s tým, že vlastnícke právo nadobudla v roku 1999. Z pripojeného spisu sp. zn. 24C/308/2007 vyplýva, že uznesením z 26.10.2007, č. k. 24C/308/07- 22 bolo nariadené navrhované predbežné opatrenie a toto uznesenie spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bolo spoločnosti T.I.E.S., s.r.o. doručené dňa 02.11.2007. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť dňa 03.11.2007 a uplynula dňom 02.11.2009. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 12.10.2009, teda z hľadiska subjektívnej premlčacej doby včas. Pokiaľ ide o 3 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pre počiatok jej plynutia je rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Pritom platí, že ak bolo plnené na základe neplatného právneho úkonu, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia už v momente poskytnutia plnenia. Súčasne platí, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím tej z premlčacích dôb, ktorá skončí skôr. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 37.576,57 eur. Toto bezdôvodné obohatenie pozostáva z jednotlivých platieb nájomného. Tieto platby žalobca špecifikoval v podaní zo 16.02.2010 (č. l. 48) tak, že ide o platby vykonané v období od 31.10.2003 do 20.02.2007. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 12.10.2009, z hľadiska 3 - ročnej premlčacej doby sú premlčané jeho platby žalovanému za obdobie do 11.10.2006. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď vychádzal z toho, že z hľadiska 3 - ročnej premlčacej doby nie sú premlčané platby nájomného realizované v dňoch 18.01.2007 a 20.02.2007 spolu vo výške 10.364,80 eur (5.160 + 29,87 + 14,93 + 5.160 = 10.364,80 eur). Nepostupoval však správne, keď z tejto sumy odpočítal sumu 2.613,07 eur, ktorú žalovaná žalobcovi vrátila ešte pred začatím konania. Žalobca totiž vzal žalobu v časti sumy 2.613,07 eur späť, takže predmetom konania zostala suma 37.576,55 eur (pôvodne žalovaná suma 40.189,62 eur - 2.613,07 eur = 37.576,55 eur). Z tejto sumy je žaloba dôvodná do výšky 10.364,80 eur. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.613,07 eur. Odvolací súd uložil žalovanej i povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Do omeškania so zaplatením priznanej sumy sa žalovaná dostala prvý deň po tom, ako jej bola doručená žaloba (§ 563 Obč. zák.). Žaloba jej bola doručená dňa 10.02.2010 (viď doručenka na č. l. 36). Žalovaná sa preto do omeškania dostala dňom 11.02.2010. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o sumu prevyšujúcu 10.364,80 eur, odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.751,16 eur so 6,5 % úrokmi z omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania vzhľadom na to, že každý z nich mal vo veci čiastočný úspech a neúspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.