Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/457/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509218465 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509218465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Business Real s.r.o., IČO: 43 804 900, Nám. SNP č. 25, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. R., V. P. H.. Č.. X, V., 2/ L. Č., V. F. H.. Č.. XX, V., 3/ M. R., V. X. H.. Č.. XX, V., 4/ Y. K., V. Š. H.. Č.. X, V., 5/ I. R., V. V. H.. Č.. XX, V., všetci zast. advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska ul. č. 13, Bratislava, o zaplatenie 1.659,70 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 17. decembra 2014, č. k. 8C/355/2009- 236, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ až 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 5/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 04.07.2009 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 745,74 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je živnostníkom, ktorého predmetom podnikania je okrem iného sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) a žalovaní sú fyzickými osobami, ktorí na základe osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke W. R. sa stali podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na G. H. Č.. XX X. V., každý v X/X-C.. Podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu bol aj Y. R., súrodenec žalovaných, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičstvo po ňom nadobudli jeho manželka a tri dcéry P., U. R. O.. Nárok uplatnený žalobcom mal vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými vyplývajúcej zo Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti (predmetného bytu) uzavretej dňa 03.10.2008 na dobu neurčitú (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať pre objednávateľov - žalovaných takú činnosť, aby mali objednávatelia príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj sprostredkovaných nehnuteľností. Objednávatelia sa zaviazali poskytnúť sprostredkovateľovi potrebné podklady a okamžite ho informovať o všetkých zmenách a zároveň počas platnosti zmluvy nevstupovať do jednania s inou osobou, ktorého predmetom by bol predaj, prenájom alebo sprostredkovanie predaja, či prenájmu sprostredkovaných nehnuteľností. Podľa článku II bod 2.5 Zmluvy sa objednávatelia zaviazali vyplatiť sprostredkovateľovi finančnú odmenu v zmysle cenovej dohody, resp. uhradiť mu sankciu pri porušení výhradnosti predaja. Objednávatelia sa zaviazali vyplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 50.000,- Sk/1.659,70 eur zo zrealizovanej ceny nehnuteľností (čl. IV bod 4.1 Zmluvy). V prípade porušenia výhradnosti tejto zmluvy sa objednávatelia zaviazali zaplatiť sprostredkovateľovi sankciu vo výške rovnajúcej sa uniknutému zisku sprostredkovateľa za prípadný predaj bytu (čl. IV bod 4.4 Zmluvy). Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť - riadne vyvíjať pre žalovaných takú činnosť, aby mali príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj bytu - splnil, keď preukázateľne ponúkal predmetný byt na predaj prostredníctvom internetu, čo mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou konateľky žalobcu, interným zoznamom záujemcov, mailovou komunikáciou žalobcu so záujemcami. Rovnako bolo preukázané, že žalobca vykonával ohliadky predmetného bytu, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj žalovaná 1/. Porušenie zmluvných ustanovení zo strany žalovaných mal súd prvého stupňa preukázané výpisom z internetových realitných ponúk, napr. S..U..sk, S..E..F..sk, S..G..F..sk a pod. vyhotovených dňa 17.06.2009. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou Zmluvou z 03.10.2008 bol ukončený na základe písomnej výpovede žalovaných z 10.12.2009, ktorá nadobudla účinnosť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty danej ku koncu kalendárneho štvrťroka (§ 582 ods. 1 Obč. zák.). V konaní zostalo sporným, či absencia podpisu vtedajšieho spoluvlastníka bytu Y. R. na Zmluve spôsobila neplatnosť Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, resp. či jednotlivé ustanovenia predmetnej Zmluvy odporujú dobrým mravom. Zo zhodných výpovedí účastníkov, ako aj z potvrdenia kliniky R. R. C. U. I. O. V., P. E. z 03.10.2008 vyplynulo, že Y. R. bol od 28.09.2008 hospitalizovaný na uvedenej klinike, kde dňa XX.XX.XXXX zomrel. Pokiaľ išlo o zistenie, či menovaný prejavil vôľu predmetný byt predať, súd prvého stupňa nezohľadnil výpoveď svedkyne P. R., resp. túto vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keďže sama svedkyňa potvrdila, že pred svojou výpoveďou komunikovala s konateľkou žalobcu, ktorá jej zároveň asistovala pri spisovaní písomného vyjadrenia. Prihliadol však k výpovedí svedka U. F., ktorý uviedol, že v roku 2008 sa stretol s Y.R. R., ktorý ho oslovil s tým, aby mu pomohol predať X - C. V. X. P. na G. H.. Svedok uviedol, že po dohode s Y. R. bol predmetný byt pozrieť, vypýtal si od neho príslušný list vlastníctva od bytu, z ktorého zistil, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov - súrodencov Y. R.. Z tohto dôvodu sa ho opýtal, či aj ostatní súrodenci súhlasia s predajom bytu, na čo mu odpovedal, že súhlasia, keďže každý z nich dostane po 200.000,- Sk. Napriek tomu sa svedok chcel stretnúť s jeho súrodencami aj osobne s tým, že najprv sa stretol so žalovanou 1/, a spoločne navštívili všetkých zvyšných súrodencov. Všetci súhlasili, že dostanú uvedenú sumu. Následne však z predaja bytu vzišlo. Neskôr sa stretol v kancelárii na O. F. s konateľkou žalobcu, ktorá sa ho opýtala, či našiel nejakého kupca na byt a súčasne mu oznámila, že už byt nemusí ponúkať, keďže ho bude predávať ona. Svedok potvrdil, že Y. R. so žalovanou 1/ trvali na tom, aby byt predávala výhradne konateľka žalobcu I.. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 774, § 775, § 776, § 777, § 544 ods. 1, 2, § 545a Obč. zák., keď poukázal na to, že sprostredkovateľská zmluva je neformálnou zmluvou, ktorej pojmové znaky vyplývajú zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774 Obč. zák., jednak z ďalších práv a povinností upravených v § 775 a § 776 Obč. zák.. Jej predmetom je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu, ktoré môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Zmluvu teda neuzatvára sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Charakteristickým pojmovým znakom je aj to, že sa dostaví výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Ide o odplatný typ zmluvy, pričom záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Výška odmeny sa určí dohodou podľa zásad upravených v § 775 Obč. zák., pričom jej výška spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splnením svojej zmluvnej povinnosti. Určenie doby, do ktorej sa má sprostredkovanie uzavretia zmluvy uskutočniť, nepatrí k pojmovým znakom sprostredkovateľskej zmluvy, čo však neznamená, že účastníci by sa nemohli dohodnúť na tom, dokedy treba sprostredkovanie uskutočniť. Pre platnosť zmluvy nie je zákonom predpísaná písomná forma jej uzavretia. Pri posudzovaní platnosti sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa vychádzal z preukázanej skutočnosti, že Y. R. mal nielenže záujem o predaj bytu, ktorý v tom čase užíval, ale aj jeho osobnou účasťou na stretnutí v kancelárii žalobcu dostatočným spôsobom prejavil svoju vôľu byt predať prostredníctvom žalobcu. Z tohto dôvodu mal za to, že predmetná zmluva o sprostredkovaní bola medzi žalobcom a všetkými spoluvlastníkmi uzavretá ústnou formou, keď ani žalovaní nerozporovali obsah tohto zmluvného vzťahu, tak ako bol neskôr zachytený v písomnom návrhu zmluvy podpísanej účastníkmi konania dňa 03.10.2008. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že žalovaní svoju zmluvnú povinnosť porušili, keď v priebehu platnosti zmluvy konali v rozpore so zmluvným dojednaním, týkajúcim sa výhradného práva žalobcu sprostredkovať predaj predmetného bytu, pričom všetci žalovaní zhodne uviedli, že byt predali prostredníctvom svedkyne Zónovej, ktorá potvrdila, že byt bol predaný cca trištvrte roka po smrti Y. R.. Žalovaní vypovedali zmluvu o sprostredkovaní až v decembri roku 2009, v dôsledku čoho zmluvný vzťah a záväzky zmluvných strán z neho plynúce zanikli ku dňu 31.03.2010. Zmluvného dojednania a zmyslu tzv. exkluzivity zmluvy si žalovaní museli byť v čase uzavretia zmluvy vedomí, keďže takúto sprostredkovateľskú zmluvu uzavreli aj skôr so spoločnosťou RE/MAX Realty Service, kde zmluvná pokuta podľa článku IV tejto zmluvy predstavovala 3% z provízie, v prípade porušenia tejto zmluvnej povinnosti, pričom práve táto povinnosť im bránila uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom skôr, ako pred uplynutím lehoty jej platnosti, t. j. pred dňom 07.08.2008. Súd prvého stupňa považoval za preukázané dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v písomnej forme, keďže zmluvná pokuta nemusí byť dojednaná, resp. nemusí byť obsahom samotnej zabezpečovanej zmluvy (hlavnej zmluvy). Zmluvná pokuta bola určená vo výške rovnajúcej sa ušlému zisku sprostredkovateľa za prípadný predaj bytu, pričom ziskom sprostredkovateľa mala byť odmena vo výške 50.000,- Sk/1.659,70 eur. Súd prvého stupňa však takto dohodnutú výšku zmluvnej pokuty posúdil ako neprimeranú a preto využil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu priznal len do výšky 1.000,- eur. Prihliadol pritom nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale najmä na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viazala. Takto určenú výšku zmluvnej pokuty považoval súd za primeranú a na jej zaplatenie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1695 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní a napadli ním výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na to, že písomná zmluva o sprostredkovaní, z ktorej žalobca vyvodzuje svoje právo na zmluvnú pokutu, je postihnutá vadou spočívajúcou v tom, že ju nepodpísal Y. R., jeden z objednávateľov, resp. záujemcov o predaj bytu. Táto vada robí zmluvu od počiatku neplatnou, pričom prijatím plnenia z takto neplatnej zmluvy by sa žalobca bezdôvodne obohatil. Pri písomne uzavretej zmluve nie je možné nahradiť súhlas Y. R. so zmluvou o sprostredkovaní ústnym vyhlásením. Uviedli, že psychický a duševný stav Y. R. deklarovali všetci účastníci sporu ako nespôsobilý na právne úkony aj napriek tomu, že jeho právna subjektivita nebola obmedzená. Y. R. neprejavoval svoju vôľu určite a zrozumiteľne, keďže z výpovedí účastníkov je zrejmé, že nemal záujem predať byt a odsťahovať sa z neho. V štádiu uzatvárania písomnej zmluvy o sprostredkovaní bol zdravotný stav Y. R. tak vážny, že v žiadnom prípade nemohol posúdiť právne následky svojho konania. Súd prvého stupňa z neplatnej zmluvy o sprostredkovaní právne nesprávne odôvodnil priznanie zmluvnej pokuty, napriek tomu, že zmluvnú pokutu bolo možné dojednať len písomne. Žalovaní ďalej poukázali na to, že ak bol účastníkom zmluvného vzťahu aj Y. R., má byť rovnako v pozícii žalovaného. Pokiaľ ide o výpoveď svedka U. F., tento sa pojednávania nezúčastnil, a preto jeho písomné vyjadrenie nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Uviedli, že žalobca ako podnikateľský subjekt musí pri podnikaní znášať určitú mieru podnikateľského rizika, pričom svojou neprimeranou podmienkou predávať byt bez časového obmedzenia sa sám znevýhodnil a vedome ohrozil žalovaných. V ďalšom poukázali na to, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti musia konať v zhode, inak na návrh niektorého z nich musí rozhodnúť súd. K platne uzavretej zmluve musí byť preto preukázateľný súhlas všetkých vlastníkov bytu, pričom takáto skutočnosť nikdy nenastala, keďže Y. R. X. inkriminovanom čase nebol schopný urobiť žiaden platný právny akt. V závere svojho odvolania poukázali na skutočnosť, že sprostredkovateľská zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom neprimerané ustanovenia dohodnuté v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z tohto dôvodu nepostačovalo pre splnenie povinnosti žalobcu iba preukázanie, že umiestnil inzerát o ponuke predaja bytu na web stránkach. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaní si protirečia, keď na jednej strane tvrdia, že neb. Y. R. nikdy nechcel byt predať a už vôbec nie prostredníctvom žalobcu, ale žalobca v konaní preukázal, že neb. Y. R. chcel predať predmetný byt a to práve prostredníctvom žalobcu vzhľadom na dlhoročný dobrý kamarátsky vzťah s konateľkou žalobcu, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj žalovaná 1/. Všetky ostatné tvrdenia žalovaných o neochote neb. Y. R. predať byt prostredníctvom žalobcu sú nepravdivé, účelové a neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Zmluva o sprostredkovaní bola riadne uzavretá so všetkými podielovými spoluvlastníkmi s výnimkou neb. Y. R., ktorého podpis na zmluve chýba z objektívnych príčin, keďže bol v čase podpisovania písomnej zmluvy v umelom spánku, čo však žalovaná 1/ zatajila nielen žalobcovi, ale aj ostatným žalovaným. Zo zmluvy o sprostredkovaní vyplývali žalobcovi a žalovaným jednoznačné práva a povinnosti, pričom jednou z povinností žalovaných a práv žalobcu bolo výlučné právo na predaj uvedeného bytu, ktoré bolo odvodené od priateľského prístupu konateľky žalobcu k žalovaným, keďže konateľka žalobcu poskytla žalovaným na úhradu dlhov na byte bezúročnú pôžičku vo výške 70.000,- Sk s tým, že podieloví spoluvlastníci sa zaviažu, že žalobca bude mať výhradné právo sprostredkovania predaja a získa za predaj bytu províziu. Dlhy viaznúce na predmetnom byte boli iba dlhy neb. Y. R., pretože on jediný tento byt skutočne užíval a mal aj povinnosť uhrádzať platby za byt. Práve neb. Y. R. mal jednoznačný záujem na tom, aby boli tieto jeho dlhy urovnané, pričom sa dohodol s konateľkou žalobcu, že tieto dlhy ona splatí a pôžičku ako aj províziu dostane z predaja bytu. Tvrdenia žalovaných, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď nevykonal výsluch svedka U. F., keďže na tomto výsluchu mali žalovaní naďalej trvať, je podľa žalobcu nepravdivé. Zo zápisnice z pojednávania zo 17.12.2014 vyplýva, že účastníci zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaní v doterajšom konaní nikdy nerozporovali duševný stav neb. Y. R., až v odvolaní si spomenuli, že tento nebol spôsobilý na právne úkony, hoci v tomto smere súdu nepredložili jediný dôkaz. Za účelové považuje žalobca aj tvrdenia žalovaných o ich spotrebiteľskom postavení, ktoré sa opäť objavilo až v odvolaní, pričom poukazovali na údajnú neprijateľnú podmienku v zmluve, ktorú však žiadnym spôsobom neodôvodnili ani nepreukázali. Pokiaľ ide o skutočnosť, že potomkovia neb. Y. R. neboli zaviazaní na úhradu zmluvnej pokuty spolu so žalovanými, žalobca poukázal, že medzi žalovanými existuje pasívna solidarita, z čoho vyplýva, že bolo na žalobcovi, voči komu si bude zmluvnú pokutu uplatňovať. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite, veľmi podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danej veci je potrebné rozlišovať otázku hospodárenia podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou od solidarity podielových spoluvlastníkov vyplývajúcej z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci. Kým otázka hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Obč. zák.) sa vzťahovala výlučne k rozhodnutiu podielových spoluvlastníkov (žalovaných 1/ až 5/, vrátane neb. Y. R.) predať byt v ich podielovom spoluvlastníctve, resp. k rozhodnutiu uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu na predaj bytu so žalobcom, otázka povinnosti uhradiť žalovanú zmluvnú pokutu už predstavuje solidaritu vyplývajúcu z právneho úkonu týkajúceho sa spoločnej veci (§ 139 ods. 1 Obč. zák.). V prejednávanej veci zostalo sporné, či Zmluva o sprostredkovaní predaja bytu z 03.10.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 5/ je platným právnym úkonom, keďže jej zmluvnou stranou nebol jeden z podielových spoluvlastníkov bytu (Y. R.), ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že neb. Y. R., tak ako zvyšní podieloví spoluvlastníci bytu (žalovaní 1/ až 5/), súhlasil s jeho predajom s tým, že jeho sprostredkovanie bude zmluvou zverené žalobcovi. Uvedené vyplýva nielen z písomného vyjadrenia U. F. (č. l. 115), ale predovšetkým z výpovede samotnej žalovanej 1/, ktorá na pojednávaní dňa 26.09.2012 potvrdila, že všetci súrodenci chceli byt predať, s čím súhlasil aj jej brat - Y. R., ktorý bol aj účastný na stretnutí v kancelárii žalobcu. Aj keby neb. Y. R. s predajom bytu nesúhlasil, resp. nesúhlasil s tým, aby jeho predaj sprostredkovával žalobca, z výpovedí jednotlivých účastníkov je zrejmé, že túto skutočnosť podieloví spoluvlastníci riešili, pričom prípadný nesúhlas jedného z podielových spoluvlastníkov v otázke hospodárenia so spoločnou vecou predstavuje len nesúhlas prehlasovaného spoluvlastníka s menšinovým spoluvlastníckym podielom, ktorý by musel rešpektovať vôľu väčšinových spoluvlastníkov, ktorí na predaji bytu, resp. sprostredkovaní jeho predaja žalobcom trvali. Inými slovami, prípadný (nepreukázaný) nesúhlas Y. R. nemohol ovplyvniť platnosť rozhodnutia zvyšných podielových spoluvlastníkov s väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Či už by teda neb. Y. R. súhlasil alebo nesúhlasil s rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov byt predávať prostredníctvom žalobcu, jeho rozhodnutie nemohlo ovplyvniť platnosť rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov o tom, že takáto Zmluva o sprostredkovaní bude so žalobcom uzavretá. Podstatnou bola iba skutočnosť, že zvyšní podieloví väčšinoví spoluvlastníci umožnili neb. Y. R. k tejto otázke zaujať stanovisko (t. j. zúčastniť sa na rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou). Z toho vyplýva, že pre platnosť písomnej Zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu žalobcom nebol potrebný aj podpis neb. Y. R., pretože je samozrejmé, že prehlasovaný menšinový spoluvlastník spravidla zmluvu, s ktorou nesúhlasí, nepodpíše, čo však neznamená, že nie je z takéhoto právneho úkonu viazaný (§ 139 ods. 1 Obč. zák.). Možno teda urobiť záver, že o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2, 3 Obč. zák.) rozhodli všetci podieloví spoluvlastníci bytu (vrátane neb. Y. R.), a ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovaných, že neb. Y. R. nemal záujem na predaji bytu prostredníctvom žalobcu, táto skutočnosť by nič nemenila na tom, že zvyšní podieloví spoluvlastníci s väčšinou spoluvlastníckych podielov takýto záujem mali, a za týmto účelom aj skutočne predmetnú Zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu písomne uzavreli. Nesúhlas neb. Y. R. tak predstavuje iba nesúhlas menšinového podielového spoluvlastníka bez vplyvu na platnosť rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou (rozhodovaní, že predaj bytu bude sprostredkovávať žalobca) bol teda zachovaný zákonný postup podľa § 139 ods. 2, 3 Obč. zák. a na platnosť predmetnej Zmluvy nemala vplyv skutočnosť, že prehlasovaný menšinový spoluvlastník túto nepodpísal. Navyše uvedené platí za situácie, kedy by skutočne neb. Y. R. s uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy so žalobcom nesúhlasil, čomu však výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú. Pokiaľ ide o povinnosti podielových spoluvlastníkov vyplývajúce im z platne uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu z 03.10.2008, tieto už nepredstavujú rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou, ale ide o pasívnu solidaritu všetkých podielových spoluvlastníkov vyplývajúcu z ust. § 139 ods. 1 Obč. zák.. Všetci podieloví spoluvlastníci bytu, vrátane dedičov po neb. Y. R. sú z právneho úkonu - Zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu z 03.10.2008 zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ako už bolo uvedené vyššie, nie je rozhodujúce či tento právny úkon vybavoval len niektorý zo spoluvlastníkov z vlastnej vôle alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali v nejakej záležitosti všetci spoluvlastníci spoločne, rozhodujúce je, že ide o platný právny úkon zaväzujúci solidárne všetkých podielových spoluvlastníkov bytu, vrátane prehlasovaného menšinového spoluvlastníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaní porušili ust. čl. IV bod 4.4 Zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu tým, že pred ukončením jej platnosti predali predmetný byt prostredníctvom dcéry žalovanej 4/ X. K.. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednanej v spomenutom článku predmetnej zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50.000,- Sk. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaných, že takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, keďže súd prvého stupňa využil svoje moderačné právo a žalobcovi priznal zmluvnú pokutu len vo výške 1.000,- eur. K tomu zároveň odvolací súd dodáva, že v bežnej praxi realitných kancelárii sa sprostredkovateľská odmena, od ktorej sa v danej veci odvíjala výška dohodnutej zmluvnej pokuty, pohybuje za sprostredkovanie predaja rodinného domu vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 eur a za sprostredkovanie predaja bytu vo výške 50.000,- Sk/1.659,69 eur. Za rozporné s dobrými mravmi nemožno považovať ani to, že Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá na dobu neurčitú, čo podľa názoru žalovaných predstavuje ich znevýhodnenie. Totiž podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. žalovaní mohli takúto zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že dojednaná exkluzivita vyplývala nielen dlhoročných priateľských vzťahov žalovanej 1/ s konateľkou žalobcu, ale i zo skutočnosti, že konateľka žalobcu uhradila dlh viaznuci na predmetnom byte s tým, že tento dlh sa jej vráti práve z kúpnej ceny z predaja bytu (č. l. 77) a teda musela mať záujem, aby predaj bytu sprostredkovával práve žalobca. Žalovaným pritom nič nebránilo predmetný zmluvný vzťah ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., čo napokon aj sami urobili listom z 10.12.2009 (č. l. 95). Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných o potrebe aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách z dôvodu nimi tvrdenej existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Predmetná zmluva totiž nemala charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah by žalovaní nemohli ovplyvniť. Práve naopak, s existenciu klauzuly o tzv. exkluzivite boli uzrozumení aj z predchádzajúcich zmluvných vzťahov (napr. zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou RE/MAX Realty Service - č. l. 98), kde práve táto skutočnosť im bránila uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom skôr. Ak teda žalovaní nesúhlasili s exkluzivitou v prospech žalobcu, nič im nebránilo v tomto smere ovplyvniť obsah uzavretej zmluvy a ust. jej článku IV bod 4.4. prispôsobiť vlastným potrebám, keďže nešlo o formulárový typ zmluvy s vopred pripraveným obsahom, ktorý by žalovaní nemohli ovplyvniť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že neb. Y. R. v čase svojej smrti nebol spôsobilý na právne úkony, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaných podložená žiadnym dôkazom, keď ani z lekárskej správy (č.l. 9) takáto skutočnosť nevyplýva. K otázke neuloženia povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu aj dedičom neb. Y. R. odvolací súd uvádza, že pasívna solidarita vzniká iba v prípade, keď sa ustanovuje v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí, alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V prejednávanej veci pasívna solidarita všetkých podielových spoluvlastníkov (t. j. žalovaných 1/ až 5/ ako i dedičov po neb. Y.Š. R.) vyplýva z ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., keďže z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pritom je právne nepodstatnou skutočnosťou, že Zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu uzavreli so žalobcom iba žalovaní 1/ až 5/ ako väčšinoví spoluvlastníci, keďže tak konali na základe rozhodnutia všetkých spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie, pričom ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity súčasne vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi, pričom dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať, aby mu predtým plnili (tzv. predbežný regres), alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu plnili (tzv. následný regres). Dlžník, proti ktorému veriteľ uplatnil vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže postupovať dvojakým spôsobom, a to buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu vznikne právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov (§ 511 ods. 2 Obč. zák.), alebo ich požiada, aby ho v tomto rozsahu dlhu zbavili inak, pričom v takom prípade je dlžník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke (napr. námietku premlčania, kompenzačnú námietku a pod.). Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak tomu tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi, teda medzi podielovými spoluvlastníkmi, vrátane dedičov neb. Y. R., je upravený v ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak teda medzi žalovanými 1/ až 5/ a dedičmi po neb. Y. R. nedošlo k dohode o úhrade zmluvnej pokuty vo vzťahu k predaju bytu, ktorý bol v ich podielovom spoluvlastníctve, platí, že ich podiely na tomto dlhu sú závislé od veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na to ak boli napadnutým rozsudkom zaviazaní iba žalovaní 1/ až 5/ a títo predmetný dlh žalobcovi uhradia, vznikne im voči dedičom po neb. Y.Š. R. nárok (tzv. následný regres) na úhradu časti dlhu zodpovedajúcom veľkosti spoluvlastníckych podielov týchto dedičov. Absencia dedičov po neb. Y. R. v predmetnom konaní nezakladá vadu konania. V prípade pasívnej solidarity podielových spoluvlastníkov je totiž na žalobcovi ako veriteľovi, či si nárok uplatní voči všetkým solidárne zaviazaným dlžníkom alebo len voči niektorým z nich s následným právom týchto dlžníkov na regres voči tým, ktorí na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli zaviazaní. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.000,- eur s prísl.. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1, O. s. p.. Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 61,41 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,39 eur a po zvýšení advokátskej odmeny o 20% DPH, trovy odvolacieho konania predstavujú 83,76 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.