Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/167/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202193 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510202193.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36 572 586, zastúpeného Richardom Plichcikom advokátom so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, proti odporcovi: T. H., U. XX, U., občan SR, zastúpený opatrovníčkou D. R., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V o zaplatenie 226,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 31. 1. 2012, č. k. 41C 401/2010 - 52, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 226,71 eura s 9% úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou 0,25% denne zo žalovanej sumy od 23. 7. 2009 do jej zaplatenia predstavujúcu dlžnú sumu zo zmluvy o predaji veci na splátky a zároveň rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že navrhovateľ sa domáhal svojich nárokov zo zastretého právneho úkonu, z ktorého nebolo možné zistiť, čo v skutočnosti voči odporcovi plnil s tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu peňažne plnil viac, ako mu už odporca v peňažných splátkach zaplatil, vrátil. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 22. 10. 2008 písomnou zmluvou č. XXXXXXXXXX predal navrhovateľ odporcovi televízor Y., D. prehrávač R. a rozkladaciu pohovku s úložným priestorom krémovej farby spolu v cene 37 033,- Sk, odporca ako kupujúci pri podpise zmluvy zaplatil 16 000,- Sk a zvyšok 21 033,- Sk sa zaviazal zaplatiť v 9 mesačných splátkach po 2 337,- Sk, pričom vlastnícke právo mal kupujúci nadobudnúť úhradou poslednej splátky. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa (ďalej „VOP„), podľa ktorých má navrhovateľ právo žiadať od odporcu v prípade neplnenia dlhu riadne a včas zmluvnú pokutu 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu. Zo splátkového kalendára k tejto zmluve podpísaného účastníkmi v ten istý deň prvostupňový súd ďalej, že ako obstarávacia cena predmetu prenájmu je v ňom uvedená suma 32 000,- Sk a cena predaja na splátky 37 033,- Sk. Táto mala byť zaplatená formou jednorazovej platby 16 000,- Sk ako akontácie dňa 22. 10. 2008 a následne vždy k 22. dňu v kalendárnom mesiaci v splátkach po 2 337,- Sk (77,57 eura), pričom odporca okrem akontácie vo výške 16 000,- Sk následne uhradil 6 mesačných splátok, zo 7. splátky uhradil 6,- eur (80,75 Sk). Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v ten istý deň však účastníci uzavreli písomne ďalšiu zmluvu označenú ako Kúpnu zmluvu k ich zmluve č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej odporca spätne odpredal navrhovateľovi predmety kúpy na splátky v cene 32 000,- Sk s tým, že v nej potvrdili riadne odovzdanie vzájomných plnení. Konštatoval, že s ohľadom na článok V. písmeno a/ VOP, podľa ktorého mohol odporca do 7 dní odo dňa prevzatia tovaru bez sankcii od zmluvy odstúpiť, je vyššie popísané konanie účastníkov, teda kúpa vecí odporcom na splátky a v ten istý deň ich predaj naspäť navrhovateľovi nelogické a je zrejmé, že zakrýva ich iné vôľové konanie a síce odplatné požičanie peňazí. Uviedol, že predmetná okolnosť je súdu známa z rozhodovacej činnosti návrhov totožného obsahu tohto navrhovateľa a jeho konštatovanie podporuje aj skutočnosť, že navrhovateľ je spoločnosť, ktorá podľa výpisu z obchodného registra poskytuje úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a aj skutočnosť uhrádzania splátok odporcom, podľa splátkového kalendára, bez reálnej existencie predmetu finančného nájmu. Mal za to, že konanie účastníkov naplnilo znaky neplatného právneho úkonu, pretože obchádza zákon a odporuje mu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že pokiaľ mal prvostupňový súd za nepreukázanú skutočnosť v akej výške navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku, mal k tejto skutočnosti doplniť dokazovanie a zistiť dostatočne skutkový stav veci. Uviedol, že odporca prevzal od navrhovateľa sumu 16.000,-Sk (531,10 eura), pričom na pôžičku uhradil sumu 14.202,76 Sk (471,45 eura). Bol názoru, že keď súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy o predaji na splátky ako aj kúpnej zmluvy, ktorá jej predchádzala s tým, že v takomto prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal, mal prvostupňový súd po doplnení dokazovania o vyššie uvedenú skutočnosť zaviazať odporcu s poukazom na § 457 Obč. zák. na zaplatenie sumy 59,65 eura, čo predstavuje rozdiel medzi navrhovateľom poskytnutou pôžičkou a odporcom uhradenou sumou. Záverom uviedol, že navrhovateľovi zároveň vzniklo voči odporcovi, ktorý sa dostal do omeškania s peňažným plnením, právo na úrok z omeškania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. ukladá účastníkom sporového konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena; účastník môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O. s. p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že konanie účastníkov naplnilo znaky neplatného právneho úkonu, pretože obchádza zákon a odporuje mu a pokiaľ bolo z neplatného právneho úkonu plnené, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, všetko čo z takéhoto konania dostal. Z uvedeného vyplýva, že keď sa navrhovateľ v zmysle svojho návrhu domáhal voči odporcovi plnenia z uzatvorenej zmluvy na splátky, a súd prvého stupňa v priebehu konania dospel k odlišnému právnemu posúdeniu nároku navrhovateľa ako si v návrhu uplatnil, potom v dôsledku tejto skutočnosti mal súd v tomto smere vykonať aj dokazovanie. Súd prvého stupňa v danom prípade takto nepostupoval, keď vec uzavrel tak, že nebolo možné zistiť, čo v skutočnosti navrhovateľ voči odporcovi plnil ako aj to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu peňažne plnil viac, ako mu už odporca v peňažných splátkach zaplatil, vrátil. Potom teda navrhovateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že mal na preukázanie tejto skutočnosti doplniť dokazovanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo v tomto smere vykonať dokazovanie aj bez prípadných návrhov účastníkov (§ 120 ods.1 tretia veta O.s.p.), navrhovateľa vyzvať na preukázanie plnenia, ktoré bolo reálne z jeho strany poskytnuté odporcovi a až po zistení tejto podstatnej skutočnosti o veci rozhodnúť. Pokiaľ sa teda súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu veci dopustil pochybenia, keď pri rozdielnom právnom posúdení uplatneného návrhu (o ktorom neupovedomil účastníkov konania), z neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom vyvodzoval nepreukázanie jeho skutočného plnenia poskytnutého odporcovi, bez toho, aby tento svoj záver mal dostatočne podložený výsledkami vykonaného dokazovania, zakladá toto jeho pochybenie tzv. inú vadu konania v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p.. So zreteľom na to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa, vzhľadom na túto tzv. inú vadu konania, nedávajú podklad pre záver súdu prvého stupňa o tom, že nebolo možné zistiť, čo v skutočnosti navrhovateľ voči odporcovi plnil a navrhovateľ ani v konaní nepreukázal, že odporcovi peňažne plnil viac, ako mu už odporca v peňažných splátkach zaplatil, resp. vrátil, možno považovať právne závery prezentované súdom prvého stupňa za predčasné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku ktorého súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie na zistenie výšky reálneho plnenia navrhovateľa poskytnutého odporcovi, výsledky vykonaného dokazovania opätovne vyhodnotí v zmysle relevantných ustanovení zákona a následne vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.