Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/251/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510211655 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510211655.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P. A., B. Q. XXX, V. Z. K., zast. Odborovým zväzom KOVO, Miletičova 24, Bratislava - JUDr. Simonou Schusztekovou, trvale bytom Svetlá 5754/8, splnomocnenou odborovým zväzom, proti žalovanej: FAURECIA Slovakia, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 35 883 294, zast. JUDr. Martinom Fritzom, advokátom, so sídlom: Podjavorinskej 4, Bratislava, o určenie, že úraz žalobcu je pracovným úrazom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/85/2010-330 zo dňa10. decembra 2013, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/85/2010-154 zo dňa 28. júna 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie č.k. 12 C 85/2010-154 zo dňa 28.júna 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh žalobcu o určenie, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.10.2009 na pracovisku v prevádzke žalovanej je pracovným úrazom. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca je zamestnancom žalovanej a pracoval v pozícii čalúnnik. Dňa 21.10.2009 mal rannú zmenu zo začiatkom o 06.00 hod.. Krátko po začatí zmeny mu prišlo nevoľno, začalo ho pichať na hrudi, celý obelel, spotil sa a začal ťažšie dýchať. Vedúci zmeny V. X. prerušil prácu a poskytol mu liek proti bolesti. Uvedenú záležitosť neevidoval do knihy pracovných úrazov a ani nezavolal zazmluvneného lekára. Neurobil tak napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu, nakoľko žalobca mal pracovnú zmenu do 14,00 hod. a jeho lekárka pracovala až poobede, zostal preto v práci do konca zmeny. Svoju lekárku navštívil cca o 14,30 hod. toho istého dňa, kde bolo konštatované, že má spontánny pneumotorax pravej časti pľúc a sanitkou bol odvezený do nemocnice, kde následne bol hospitalizovaný a podrobil sa operačnému zákroku. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci samej záležalo od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca: X.. F.. X. E.. Úlohou znalca bolo zodpovedať, okrem iného aj otázky či spontánny pneumotorax je úrazom alebo ochorením, či je možné udalosť, ktorá sa stala žalobcovi dňa 21.10.2009 na pracovisku klasifikovať ako poškodenie zdravia, resp. úraz, ktoré mu boli spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, aké sú príčiny spontánneho pneumotoraxu, ako sa spontánny pneumotorax prejavuje, či pracovná činnosť žalobcu - naťahovanie poťahov na sedadlá automobilov je príčinou alebo jednou z príčin, ktorá bola u neho spôsobilá vyvolať spontánny pneumotorax, či žalobca mal z hľadiska zdravotného preddispozície na vznik spontánneho pneumotoraxu, či mohlo dôjsť k spontánnemu pneumotoraxu žalobcu aj pri výkone činnosti, keď sa vynaloží podstatne menšia fyzická námaha ako pri naťahovaní poťahov, či je možné s určitosťou potvrdiť, že spontánny pneumotorax žalobca utrpel dňa 21.10.2009 priamo na pracovisku. Zo záverov posudku vypracovaného povereným znalcom F.. E. vyplýva, že spontánny pneumotorax, ktorý utrpel žalobca počas pracovnej zmeny nie je úrazom, ale je prejavom jeho ochorenia a to degeneratívnych zmien na pľúcach a nemá absolútne žiaden súvis s vykonávaním jeho povolania. Spontánny pneumotorax môže vzniknúť aj bez akéhokoľvek fyzického násilia a zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že pred úrazom boli u neho zistené preddispozície na vznik spontánneho pneumotoraxu. Znalec ďalej v posudku uviedol, že nie je možné s určitosťou potvrdiť, že pneumotorax žalobca utrpel na pracovisku alebo mimo neho, nakoľko lekársku pomoc vyhľadal až niekoľko hodín po úraze. Túto zdravotnú udalosť, ktorá postihla žalobcu nemožno charakterizovať ako pracovný úraz. Súd prvého stupňa dal vypracovať kontrolný znalecký posudok a jeho vypracovaním poveril znalca z rovnakého odboru a odvetvia (chirurgia): X.. F.. F. V., X.. F.. V. závery znaleckého posudku F.. E. potvrdil a dospel k záveru, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že k spontánnemu pneumotoraxu došlo na základe degeneratívnych zmien na jeho pľúcach a teda žalobca mal preddispozíciu na vznik tohto pneumotoraxu. Fyzická námaha je jednou z príčin, ktoré sú spôsobilé vyvolať spontánny pneumotorax. Nakoľko žalobca nevyhľadal lekársku pomoc hneď po vzniku ťažkostí, znalec nemohol s určitosťou potvrdiť, že spontánny pneumotorax žalobca utrpel dňa 21.10.2009 priamo na pracovisku. Vzhľadom na jeho histologický nález na pľúcach mohol spontánny pneumotorax u menovaného vzniknúť kedykoľvek aj v pokojnom štádiu (napr. pri hlbokom nádychu, pri zatlačení na stolicu, pri pozeraní televízora, chôdzi). Obidvaja znalci boli vypočutí aj na pojednávaní, kde trvali na záveroch uvedených vo vypracovaných znaleckých posudkoch s tým, že v danom prípade sa nejedná o pracovný úraz, ale o následok degeneratívneho ochorenia žalobcu. Nevedeli s určitosťou povedať či k vzniku pneumotoraxu došlo na pracovisku žalobcu počas pracovnej doby a v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti. Bližšie zistenie kedy u žalobcu došlo k spontánnemu pneumotoraxu by bolo možné určiť keby hneď najneskôr do 7.00 hod. mu bol urobený röntgen. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce účinného v čase vzniku udalosti zastávajúc názor, že k spontánnemu pneumotoraxu u žalobcu nedošlo v priamej súvislosti s výkonom jeho práce, ale z dôvodu jeho degeneratívneho ochorenia pľúc. Nakoľko bezprostredne po vzniku udalosti (6.30 hod) nebol vykonaný u žalobcu röntgen pľúc nie je možné ani s určitosťou zistiť či k vzniku pneumotoraxu došlo počas pracovnej doby žalobcu, alebo mimo nej. Poukázal na výpoveď svedka Turanova, ktorý uviedol, že žalobca už pri nástupe na zmenu s kolegami nekomunikoval. O náhrade trov konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že znalci tvrdili, že príčinou spontánneho pneumotoraxu (ďalej len SPO) sú degeneratívne zmeny na pľúcnom tkanive, avšak na strane druhej v kontrolnom znaleckom posudku X.. F.. F.na V. X.. na otázku č. 6, či pracovná činnosť, ktorou bolo v prípade žalobcu naťahovanie poťahov na sedadlá automobilov, pri ktorej navrhovateľ fyzicky namáhal horné končatiny a trup, uviedol, že pracovná činnosť je u žalobcu príčinou alebo jednou z príčin, ktorá mohla byť spôsobilá vyvolať SPO. Keďže na tejto odpovedi znalec zotrval aj pri jeho výsluchu súdom dňa 1. októbra 2013, bola tým bezpečne preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a plnením pracovných úloh (naťahovaním poťahov). Znalec súčasne pri výsluchu potvrdil, že pri oslabenom pľúcnom tkanive fyzická námaha môže byť nielen jednou z príčin vzniku SPO, ale dokonca jeho pravdepodobnosť zvyšuje. Žalobca opätovne poukazuje na to, ako vyplýva z ustálenej judikatúry (R27/1962, R11/1976), že predispozícia (v žalobcovom prípade degeneratívne zmeny na pľúcnom tkanive), ktorá negatívne spolupôsobila pri poškodení zdravia, sama o sebe nie je dôvod, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia žalobcu, ak znalecké dokazovanie preukazuje, že príčinou alebo jednou z príčin poškodenia zdravia bola aj pracovná činnosť. Skutočnosť, že žalobcovi došlo zle a začal pociťovať nevoľnosti, potom čo začal pracovať (naťahovať poťahy), bola jednoznačne preukázaná nielen jeho výpoveďou, ale aj svedectvom očitého svedka K.. Z vykonaného dokazovania preto jednoznačne vyplynulo, že príznaky SPO popísané aj znalcami, ktoré žalobca preukázateľne pociťoval o 6.30 v priebehu trvania pracovnej zmeny, a ktoré spozoroval aj priamy účastník tejto udalosti svedok K., s určitosťou preukazujú, že k SPO nedošlo v inom čase, ako len v priebehu trvania pracovnej zmeny, a to pri plnení pracovných úloh - naťahovaní poťahov. Žalobca nastupoval do pracovného pomeru ako zdravý človek spôsobilý na výkon dohodnutej práce, čo bolo preukázané výsledkom vstupnej lekárskej prehliadky. Počas celého trvania pracovného pomeru počas preventívnych prehliadok nebolo preukázané, že žalobca trpí nejakým typom ochorenia pľúc, či pľúcneho tkaniva. Na základe vyššie uvedených dôvodov má za to, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 21. októbra 2009, je pracovným úrazom, a preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 21. októbra 2009, je pracovným úrazom. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nikde vo svojej žalobe a ani vo svojom výsluchu v priebehu súdneho konania neuviedol resp. neopisoval krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, ktoré by mali spontánny pneumotorax pľúc u žalobcu spôsobiť a naplniť aj vyššie uvedené predpoklady, ktoré Zákonní práce pre pracovný úraz stanovuje. Naopak sám žalobca v čl. V žaloby uvádza, že nedošlo k poškodeniu zdravia v dôsledku vonkajších vplyvov. Žalobca vo svojom odvolaní účelovo cituje viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré podľa nášho názoru nie sú na tento prípad aplikovateľné. Napr. rozhodnutie R 1/1963. Judikát sa zjavne zaoberá poškodením zdravia „úrazovým dejom“, ktorý v prípade žalobcu nikdy nenastal. Aj iné citované rozhodnutie R 27/1962 sa zaoberá úplne inou situáciou, keďže sa v ňom konštatuje, že pracovným úrazom však nie je len telesné zranenie spôsobené nepredvídaným vonkajším násilím, ale porušenie zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, ak toto porušenie zdravia bolo spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré sú svojim charakterom krátkodobé, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nie je zvyknutý a ktorá je neprimeraná jeho telesným možnostiam, je nútený okamžitým, usilovným vypätím síl prekonávať vonkajší odpor, a tak zvýšiť náhle, neobvykle a nadmieru svoju námahu. Žalobca už od 19.9.2005 vykonáva u žalovaného prácu čalúnnika. Túto prácu vykonáva dlhodobo, je na túto prácu zvyknutý a až do 21.10.2009, kedy u neho nastalo poškodenie zdravia, sa u zamestnávateľa nikdy predtým nesťažoval na namáhavú prácu a ani na fyzickú únavu organizmu. V čase, keď sa predmetná udalosť odohrala, žalobca vykonával štandardnú prácu čalúnníka (naťahovanie poťahov na operadlo sedadla) a v prevádzke sa neprihodila žiadna mimoriadne udalosť. Ani Inšpektorát práce Bratislava nezistil žiadne nedostatky o čom svedčí Záznam č. IBA-03-08-2.2/Z-A22,24-10 zo dňa 9.2.2010. Stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že zo znaleckých posudkov oboch poverených znalcov ako aj z ich výpovedí vyplýva, že k spontánnemu pneumotoraxu u žalobcu nedošlo v priamej súvislosti s výkonom jeho práce, ale z dôvodu jeho degeneratívneho ochorenia pľúc. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapáda), že žalobca bol u žalovaného v pracovnom pomere založeným pracovnou zmluvou zo dňa 19.09.2005 s výkonom funcke „čalúnik“. Na základe popisu práce (č.l. 10 ) je žalobca zodpovedný za montáž a čalúnenie sedačky podľa pokynov nadriadeného. Pre klasifikovanie uplatneného nároku je rozhodujúcou zodpovedanie otázky, či k spontánnemu pneumotoraxu u žalobcu došlo v priamej súvislosti s výkonom jeho práce, teda či úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 21. októbra 2009, je pracovným úrazom. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď vzhľadom na uplatnený nárok nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorého úlohou bolo zodpovedať, či spontánny pneumotorax je úrazom alebo ochorením, či je možné udalosť, ktorá sa stala žalobcovi dňa 21.10.2009 na pracovisku klasifikovať ako poškodenie zdravia, resp. úraz, ktoré mu boli spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a či pracovná činnosť žalobcu - naťahovanie poťahov na sedadlá automobilov je príčinou alebo jednou z príčin, ktorá bola u neho spôsobilá vyvolať spontánny pneumotorax, či je možné s určitosťou potvrdiť, že spontánny pneumotorax žalobca utrpel dňa 21.10.2009 priamo na pracovisku. Správne súd prvého stupňa aj vzhľadom na závažné námietky žalobcu voči znaleckému posudku nariadil kontrolný znalecký posudok. Správne tak z hľadiska hodnotenia dôkazov prijal aj správny právny záver, keď konštatoval, že k spontánnemu pneumotoraxu u žalobcu nedošlo v priamej súvislosti s výkonom jeho práce, ale z dôvodu jeho degeneratívneho ochorenia pľúc, keď pre tento záver mal dostatok podkladov získaných zo znaleckého dokazovania. Prvostupňový správne podchytil spor aj z hľadiska zodpovedania právnej otázky, „.či je možné udalosť, ktorá sa stala žalobcovi dňa 21.10.2009 na pracovisku klasifikovať ako poškodenie zdravia, resp. úraz, ktoré mu boli spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov..“. Prijatý záver prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, podporujú tiež závery, formulované v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa R 11/1976 a R 27/1962 na ktoré síce poukazoval aj žalobca, avšak jeho výklad rozhodnutí nedostatočne reflektuje skutočnosť, že poškodenie zdravia žalobcu nenastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe pri neobyčajnom úsilí, keďže pracovný výkon žalobcu nepresiahol hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce. Z popisu práce (č.l.10) vyplýva, že žalobca je zodpovedný za montáž a čalúnenie sedačky podľa pokynov nadriadeného, práca ktorá je fyzicky namáhavá, žalobca ju vykonával dlhodobo, jeho organizmus bol na výkon tejto práce zvyknutý a v inkriminovaný deň nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti, keďže žalobca vykonával štandardnú činnosť v zmysle popisu práce, za bežných okolností. Ak za tejto situácie prvostupňový súd uzavrel, že žaloba o ručenie, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 21. októbra 2009 je pracovným úrazom nie je dôvodná rozhodol vecne správne z dôvodov ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). Prvostupňový súd napadnuté uznesením č.k. 12 C 85/2010-154 zo dňa 28.júna 2012 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a súčasne uložil žalovanému zložiť preddavok na trovy spojené s podaním kontrolného znaleckého posudku v sume 400,-€. Proti tomuto uzneseniu v časti povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazov podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa odvolaním domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil, keďže vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania považuje za nezlučiteľné so zásadou hospodárnosti konania. V predchádzajúcom znaleckom posudku sa znalec ku všetkým relevantným otázkam vyjadril, so závermi ktorými sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil. Podľa § 141 ods. 1 O.s.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených, alebo je v jeho záujme. Vychádzajúc z cit. ust. správne súd prvého stupňa potupoval, keď k zloženiu preddavku na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku zavial iba žalovaného, pretože žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov oslobodený keď nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania bolo v záujme žalobcu a aj žalovaného , v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil / § 219 ods. 1 O.s.p./. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.