Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/179/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220358 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510220358.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr. Marek Czompoly, advokát, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: X. V., Z.. XX. XX. XXXX, B. Š. XX, B., o zaplatenie 616,09 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/153/2011-93 zo dňa 07. novembra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal, aby ho súd zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 616,09 € s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ svoje právo na zaplatenie istiny uplatňuje titulom uzavretej žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. zo dňa 04. 05. 2001 č. XXXXXXXXXXXXXXX. Potvrdením zo dňa 14. 11. 2011 vystaveným navrhovateľom, ktorým pre účely súdneho konania potvrdil prijatie splátok z úveru v celkovej sume 2.754,07 € (č. l. 27 - 28) a potvrdením zo dňa 14. 11. 2011 navrhovateľ potvrdil odfinancovanie peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporcu v celkovej výške 1.773,70 €. Navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú oboma stranami dňa 04. 05. 2001. Listina je označená ako „ŽIADOSŤ/ZMLUVA O POSKYTNUTÍ REVOLVINGOVÉHO ÚVERU A VYDANÍ ÚVEROVEJ KARTY C., na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty. Podpisom zmluvy odporca súhlasil s podmienkami pre poskytovanie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty a žiadal, aby mu navrhovateľ poskytol revolvingový úver a vydal úverovú kartu, za podmienok uvedených v zmluve. Bod C) stanovuje prijatie návrhu žiadosti tak, že navrhovateľ písomne oznámi, na základe posúdenia údajov uvedených odporcom, maximálnu povolenú výšku úverového rámca a odporca vzal na vedomie, že môže kedykoľvek požiadať o zmenu úverového rámca až do maximálnej povolenej výšky. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky z časti B) listiny, z ktorej predtlačeného textu vyplýva, že podpísaním tlačiva odporca požiadal o poskytnutie úverového rámca, vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na meno. Odporca vzal na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti. Zároveň sa odporca zaviazal splácať čerpaný revolvingový úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Predovšetkým sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 04. 05. 2001, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Mal za to, že z obsahu listiny je nesporné, že účastníci mienili uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, avšak listinu samotnú podľa súdu prvého stupňa nie je možné považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Argumentoval tým, že z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné, vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Navrhovateľ, ako autor tlačiva, si v tejto časti vymienil, že odporcovi úverový rámec poskytne až po vyhodnotení v žiadosti uvedených údajov. Zmluva mala podľa bodu III.-1.-1. VÚP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich sume prvého čerpania v zmysle čl. III-2.-1. uvedenej v návrhu podľa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je veriteľ pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti (maximálny úverový rámec) čl. III. -1.- 2. Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý, teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že s odporcom uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. K žalobe však priložil Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa žiadosti odporcu na poskytnutie úveru na nákup konkrétneho druhu spotrebného tovaru. Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie revolvingového úveru, navrhovateľ upravil v bode II.-1.-2. „Žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.“ „Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.“ Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predmetnú úverovú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľský úver a ako zmluvu o úvere - absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.), ust. § 43 až 47 Obč. zák. a § 275 ods. 4 Obch. zák., § 457 Obč. zák. a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty, nebolo do spisu založené písomné potvrdenie, resp. vydanie platobnej karty a jej doručenie odporcovi, s oznámením maximálnej výšky úverového rámca, ktorý bol navrhovateľ pripravený mu poskytnúť na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho žiadosti. Navrhovateľ nepredložil súdu oznámenie o prijatí návrhu zmluvy s dokladom o jeho doručení odporcovi. Za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy považoval skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpal a splátky uhrádzal na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Nepreukázal ani, kedy odporcovi úverový rámec poskytol. Súd prvého stupňa zastával názor, že skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, je možné považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa súdu prvého stupňa by predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil odporcovi, pričom akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje. Avšak ani v prípade, ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť. Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami, ktoré sú uvedené v časti B) a C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol navrhovateľ akceptovať. Z výpisu z účtu klienta je preukázané, že došlo k zmene podmienok uvádzaných v žiadosti, ako aj ku skutočnosti, že navrhovateľ prestal plniť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a tým sa výpis z účtu stáva nepreskúmateľným. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné navrhovateľom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľ výpisom z úverového účtu preukázal, že odporca prostredníctvom úverovej karty vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.437,58 €. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, by bol odporca povinný navrhovateľovi vydať a navrhovateľ by bol povinný vrátiť odporcovi sumu vo výške 2.754,23 eur, ktoré odporca uhradil. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ odporcom zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 OZ), k úhrade by ostala len suma 316,65 €, ktorá prevyšuje sumu čerpaných peňažných prostriedkov, a ktorú sumu by mohol odporca uplatniť voči navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa navrhovateľa Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001 a vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom, súd prvého stupňa nesprávne posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentoval tým, že uvedený zákon nadobudol platnosť dňa 11. 07. 2001 a účinnosť dňa 01. 10. 2001, pričom právne vzťahy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, v danom prípade podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy. Mal za to, že na úverovej zmluve, ktorú súdu predložil, sa nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán, čím zmluva spĺňa všetky náležitosti písomnej formy právneho úkonu a stáva sa tak perfektnou. V dôvodoch odvolania následne poukázal na bod III.-1.-1. VÚP, podľa ktorých je prijatím návrhu v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka písomné oznámenie prijatia adresované klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich sume prvého čerpania úveru. Ďalej uviedol, že predložil súdu potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ako aj výpis z úverového účtu odporcu, z ktorých je zrejmé, že previedol peňažné prostriedky zodpovedajúce sume prvého čerpania úveru. Preto mal za to, že podmienku uvedenú v bode III.-1.-1. VÚP t. j. potvrdenie prijatia návrhu odporcu, splnil. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že písomné potvrdenie o prijatí návrhu s oznámením výšky schváleného úverového rámca, variabilným symbolom a číslom účtu, na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady v zmysle bodu III.-1.-1. VÚP zasiela navrhovateľ klientom spolu s úverovou kartou formou obyčajnej listovej zásielky, pričom príslušné doklady navrhovateľ uchováva len po dobu 1 roka a následne ich skartuje. PIN, ktorý je nevyhnutný pre použitie karty doručuje navrhovateľ klientom formou doporučenej listovej zásielky určenej do vlastných rúk, príslušné doručenky archivuje po dobu 6 mesiacov, preto ich v konaní tiež nemôže predložiť. Navrhovateľ zastával názor, že to, že odporca z úverového rámca čerpal peňažné prostriedky podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a výpisu z úverového účtu odporcu, ako aj to, že uskutočňoval úhrady poskytnutého revolvingového úveru v súlade s úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, podporuje záver, že odporcovi bola riadne doručená úverová karta, PIN potrebný na jej použitie a ostatné k tomu prináležiace skutočnosti. Záverom odvolania navrhovateľ uviedol, že má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. a ust. § 120 ods. 1 O. s. p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), v medziach daných odvolaním, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. dňa 29. 01. 2015, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O. s. p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahovým materiálom, zistil, že navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie istiny vo výške 616,09 € s príslušenstvom titulom Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04. 05. 2001. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa po tom, čo dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že v súdenej veci došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. V zmysle ust. § 120 O. s. p. dôkazná povinnosť spočívala na navrhovateľovi, tzn. v predmetnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa, ktorý však, ako správne uviedol súd prvého stupňa, toto bremeno neuniesol. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje, s tým, že v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľa považuje za potrebné vyjadriť sa k niektorým skutočnostiam a právnym záverom aj podrobnejšie. Pokiaľ sa prvostupňový súd primárne zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 04. 05. 2001, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere, jeho postup bol vecne správny. Rovnako správny je aj jeho záver, že hoci účastníci mienili uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Z formulárového tlačiva - Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. je zrejmé, že ide len o návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy (v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ si pritom na rube tohto tlačiva v rámci všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. vymienil presný postup a podmienky prijatia návrhu a vzniku úverovej zmluvy. Okrem iného aj to, že odporcovi úverový rámec poskytne až po vyhodnotení v žiadosti uvedených údajov. Zmluva mala podľa bodu III.-1.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s., ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich sume prvého čerpania v zmysle čl. III-2.-1. uvedenej v návrhu podľa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je veriteľ pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti (maximálny úverový rámec) čl. III.-1.-2. Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý, teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal. Odporca prostredníctvom formulára navrhovateľa označeného ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04. 05. 2001 prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty, súhlasí s nimi a žiadal o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. Podľa Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001 sú Všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty Carrefour uvedené na rube neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Carrefour. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok revolvingového úveru Všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. (navrhovateľ) vymedzujú vzťahy medzi fyzickou osobou (v danom prípade odporca), ktorá požiada spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. o úverový rámec a poskytnutie peňažných prostriedkov a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., ktorá v prípade prijatia návrhu (Žiadosti) poskytne tejto fyzickej osobe úver, otvorí úverový účet a vydá úverovú kartu. Fyzická osoba (klient, v danom prípade odporca) je navrhovateľom v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka a po prijatí návrhu na uzavretie úverovej zmluvy spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. je dlžníkom v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. CETELEM SLOVENSKO a. s. je vo vzťahu ku klientovi (v danom prípade odporcovi) osobou, ktorej je návrh na uzavretie úverovej zmluvy určený v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka a po prijatí návrhu je veriteľom z uzavretej úverovej zmluvy v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. III.-1.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty prijatím Návrhu je v zmysle ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka písomné oznámenie prijatia adresované klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich sume prvého čerpania úveru v zmysle čl. III.-2-1. uvedenej v Návrhu. Doručením písomného oznámenia alebo prevodom peňažných prostriedkov vznikne úverová zmluva medzi klientom Cetelemom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. III.-1.-2. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí Cetelem klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je Cetelem pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti. Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Careffour (t. j. Návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka) podrobne upravujú postup pri uzatváraní zmluvy - prijatie návrhu a vznik úverovej zmluvy (čl. III bod 1.), postup ktorý nebol v danom prípade zmluvnými stranami dodržaný, presnejšie dodržanie postupu ktorého nebolo zo strany navrhovateľa v konaní preukázané. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že v súdnej veci navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu predmetnej Zmluvy a tým k vzniku nároku domáhať sa uhradenia uplatnenej istiny 616,09 € s príslušenstvom. Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol o jeho návrhu vecne správne. Na preukázanie svojich tvrdení okrem dôkazov Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001, potvrdení o odfinancovaní finančných prostriedkov a prijatí splátok, špecifikácie revolvingového úveru, sadzobníkov poplatkov, odstúpenia od predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 18. 12. 2008, sadzobníkmi poplatkov, na preukázanie tvrdenia, že s odporcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol revolvingový úver s kreditnou kartou, navrhovateľ iné dôkazy nepredložil a tak sa dostal do dôkaznej núdze. S ohľadom na obranu navrhovateľa, uplatnenú v jeho odvolaní, sa odvolací súd v tomto smere prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, je možné považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. To, že odporca čerpal peňažné prostriedky, ešte neznamená, že zmluva bola platne uzavretá, tzn. neosvedčuje to dodržanie postupu v zmysle všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, a teda platnosť uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania primárne namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentoval tým, že uvedený zákon nadobudol platnosť dňa 11. 07. 2001 a účinnosť dňa 01. 10. 2001, pričom právne vzťahy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, t. j. ku dňu 04. 05. 2001 (deň, ktorým je datovaná predmetná Žiadosť/ Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru). Túto odvolaciu námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za dôvodnú, avšak v tejto súvislosti zároveň uvádza, že hoci prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne poukazuje na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a rozvíja argumentáciu plynúcu z tohto ustanovenia, uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V ostatnom rozsahu, resp. častiach, je rozhodnutie súdu prvého stupňa riadnym a náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, dôsledne spĺňajúce požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa pritom správne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné (s výnimkou vyššie spomínanej aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a k tomu sa vzťahujúcej argumentácie). Keďže z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ho ako vo výroku vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.