Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/515/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510222243 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510222243.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej navrhovateľa: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., Bratislava, so sídlom Fedinova č. 4, IČO: 36 838 209 zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bratislava, Bajkalská č. 13, IČO: 36 860 662 proti odporcovi: T. K., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. Č.. XX, Q., zastúpený Jaroslava Cvešperová, bytom Belinského č. 16, Bratislava, o zaplatenie 2.145,08 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.mája 2013, č.k. 7 C 363/2011-200, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 128,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 903,16€ na účet Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o, Bratislava, Bajkalská č. 13 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 118,92€ na účet Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o, Bratislava, Bajkalská č. 13, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 2.145,08 € spolu s úrokom z omeškania, vo výške 9 % ročne zo sumy 28,01 € od 16.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 148,57 € od 16.5.2010 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.2.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 40,66 € od 16.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 41,28 € od 16.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 41,28 € od 16.9.2010 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 128,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 767,45 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd ďalej rozhodol, že zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa domáhal zaplatenia žalovanej istiny vo výške 2.145,08 € s príslušenstvom titulom nedoplatku do fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb za služby poskytované s užívaním bytu na Q. XX F. Q. za obdobie r. 2009, 2010. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca je vlastníkom bytu č.XX na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na Q. Č.. XX F. Q.. V zmysle zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi odporca je povinný uhrádzať zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu. Z vyúčtovania UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu súd zistil, že odporca má celkový nedoplatok za obdobie rokov 2009 a 2010 vo výške žalovanej istiny 2.145,08 €. Ako je zrejmé z výpisov z účtov VÚB Banky, odporca poukazoval platby navrhovateľovi veľmi nepravidelne, v rôznych výškach, bez bližšieho určenia, za ktoré obdobie uhrádza zálohové platby na byt. Nakoľko odporca mal dlh na platbách do fondu ako aj na platbách za služby poskytované s užívaním bytu za predchádzajúce obdobie rokov 2005-2008, navrhovateľ si uvedené platby odporcu započítal a tak odporcovi zostalo uhradiť navrhovateľovi sumu 1.289,99 € za služby za obdobie mesiacov 09, 10, 11, 12/2009, 01, 02, 03, 04, 05, 06, 09/2010 a sumu 855,10 € do fondu opráv za obdobie mesiacov 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12/2009, 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09/10, čo spolu predstavuje sumu 2.145,08 €. Z pripojeného spisu sp. zn. 6C 190/2010 prvostupňový súd zistil, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, keď predmetom tohto konania bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa proti odporcovi vo výške 2.256,65 € (dlh za obdobie rokov 2005, 2006). Z pripojeného spisu sp. zn. 42C 180/2010 súd zistil, že právoplatným rozsudkom bolo konanie v časti istiny 3.531,63 € zastavené a odporca bol zaviazaný na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 389,50 € ako aj k náhrade trov konania. Predmetom tohto konania bola pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vo výške 3.531,63 € za obdobie rokov 2007, 2008. Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Ako vyplýva zo samotného návrhu za rok 2009, bol odporca do fondu opráv povinný uhradiť platby vo výške 12 x 1.225,- Sk, t.j. 14.700,- Sk (487,95 €). Odporca zaplatil do fondu opráv v roku 2009 dňa 18.6.2009 sumu 32.258,50 Sk (1.070,79 €), dňa 31.7.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 3.9.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 1.10.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 22.10.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 21.12.2009 sumu 2.450,- Sk (81,32 €). Do fondu služieb bol odporca za rok 2009 povinný uhradiť platby vo výške 6 x 4.240,- Sk a 6 x 4.476,- Sk, t.j. 52.295,- Sk (1.735,86 €). Odporca zaplatil do fondu služieb v roku 2009 dňa 18.6.2009 sumu 112.390,- Sk (3.730,66 €), dňa 31.7.2009 sumu 4.240,- Sk (140,74 €), dňa 3.9.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 1.10.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 22.10.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 21.12.2009 sumu 8.592,- Sk (297,14 €). Celkovo tak odporca uhradil v roku 2009 do fondu opráv sumu 39.608,- Sk (1.314,75 €) a do fondu služieb sumu 139.009,- Sk (4.614,24 €), t.j. 178.917,- Sk (5.929,- €). Túto sumu navrhovateľ započítal na úhradu najstaršieho dlhu (obdobie rokov 2005, 2006), t.j. istiny vo výške 67.984,- Sk (2.256,66 €) v zmysle platobného rozkazu 28Ro 1376/2007 sp. zn. 6C 190/2010 a následne na úhradu dlhu (obdobie rokov 2007, 2008), t.j. istiny vo výške 106.394,- Sk (3.531,63 €) na základe konania vedeného pod sp. zn. 42C 180/2010. Celková suma a zaplatená odporcom v roku 2009 bola započítaná na úhradu dlhu vo výške 174.378,- Sk (5.788,29 €) a zvyšná suma 4.239,- Sk (140,71 €) ako aj preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2008 zaúčtovaná dňa 1.6.2009 vo výške 3.574,- Sk (118,64 €) boli započítané navrhovateľom na úhradu najstarších splátok do fondu služieb, t.j. za mesiac január 2009 vo výške 4.240,- Sk (140,74 €) a čiastočnú úhradu za mesiac február 2009, keď za tento mesiac zostal nedoplatok vo výške 667,- Sk (22,14 €). Prvostupňový súd ďalej uviedol, že za rok 2010 bol odporca do fondu opráv povinný uhradiť platby vo výške 7 x 1.225,-Sk a 2 x 1.244,- Sk, t.j. 11.063,- Sk (367,23 €). Odporca zaplatil do fondu opráv v roku 2010 dňa 7.6.2010 - 4 x 1.225,- Sk, t.j. sumu 4.900,- Sk (162,65 €). Do fondu služieb bol odporca za rok 2010 povinný uhradiť platby vo výške 7 x 4.476,- Sk a 2 x 3.766,- Sk, t.j. 38.864,- Sk (1.290,04 €). Odporca zaplatil do fondu služieb v roku 2010 dňa 7.6.2010 - 4 x 4.476,- Sk, t.j. sumu 17.904,- Sk (594,30 €).Celkovo tak odporca uhradil v roku 2010 do fondu opráv sumu 4.900,- Sk (162,65 €) a do fondu služieb sumu 17.904,- Sk (594,30 €). Táto suma ako aj preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2009 zaúčtovaná dňa 1.6.2010 vo výške 7.742,- Sk (256,97 €), t.j. celkovo vo výške 30.546,- Sk (1.013,94 €) boli započítané navrhovateľom na úhradu najstarších splátok do fondu služieb, t.j. za mesiac február 2009 (nedoplatok 667,- Sk, t.j. 22,14 €), za mesiace marec, apríl, máj, jún, júl a čiastočnú úhradu za mesiac august vo výške 3.967,- Sk (131,68 €), keď za tento mesiac zostal nedoplatok vo výške 844,- Sk (28,01 €). Dlh odporcu na platbách do fondu služieb za rok 2009 (časť nedoplatku za mesiac august a nedoplatok za mesiace september - december) a rok 2010 (nedoplatok za január - september) predstavuje sumu 38.862,- Sk (1.289,99 €). Dlh odporcu na platbách do fondu opráv za rok 2009 (nedoplatok za mesiac január - december) a rok 2010 (nedoplatok za január - september) predstavuje sumu 25.761,- Sk (855,10 €). Celkovo tak dlh predstavuje sumu 64.623,- Sk (2.145,08 €). Z výpisov z účtov prvostupňový súd ďalej zistil, že odporca účel platieb nijakým spôsobom nešpecifikoval, resp. žiadnym spôsobom neurčil, že za aké obdobie platby uhrádza. Navyše zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ odporca platil navrhovateľovi väčšie čiastky ako bolo predpísané, tieto platil titulom predchádzajúcich dlhov. Z týchto dôvodov si navrhovateľ mohol a mal započítať dlhy odporcu za obdobie predchádzajúcich rokov, lebo odporca platby uskutočnené v roku 2009, 2010 nešpecifikoval, resp. neurčil, za aké obdobie platí a preto si navrhovateľ započítal tieto platby na plnenie dlhov z predchádzajúceho obdobia, ako to vyplýva z jeho špecifikácie. Z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zaplatiť istinu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania, ktorý je v súlade s vykonávacím predpisom. V časti zastavenia konania prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. a trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko mal navrhovateľ v konaní úspech priznal mu náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 128,50€ a titulom náhrady trov právneho zastupovania 767,45€ za 7 meritórnych úkonov po 91,29€ (prevzatie veci, spísanie návrhu, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k odvolaniu, podanie - špecifikácia nároku, 2 x účasť na pojednávaní) + 2 nemeritórne úkony (účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012 a dňa 8.1.2013) + 3 x 7,21€ režijný paušál + 4 x 7,63€ režijný paušál + 2 x 7,81€ režijný paušál + 15,04 € DPH. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca. Odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku o náhrade trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že jeho právny zástupca je platcom DPH a preto si túto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb aj pri vyčíslení náhrady trov konania uplatnil. Z písomného vyhotovenia rozsudku je ale zrejmé, že súd pri vyčíslovaní náhrady trov právneho zastúpenia zrejme nedopatrením opomenul k jednotlivým úkonom právnej služby pripočítať DPH, keď túto započítal len k režijným paušálom súvisiacimi s jednotlivými úkonmi právnej služby. Na základe uvedeného žiadal aby odvolací súd v časti náhrady trov konania a to trov právneho zastúpenia rozsudok zmenil. Odporca odvolaním napadol rozsudok okrem výroku o zastavení konania a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania. Vo svojom odvolaní sa vyjadril k súdnym rozhodnutiam č.k. 6C 190/2010 a č.k. 42C 180/2010, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva pri uplatňovaní práva v tomto súdnom konaní. Trval na tom, že navrhovateľ podal zmätočný návrh, ktorý vychádza z neoprávnenej manipulácie s jeho finančnými prostriedkami v rozpore so zákonom, nakoľko akékoľvek oprávnenie, ktoré by vyplývalo z právoplatných rozhodnutí súdu č.k. 6C 190/2010 a 42C 180 / 2010, neexistuje a v žiadnom z uvedených súdnych rozhodnutí toto právo navrhovateľovi priznané nebolo. Konanie sp. zn. 6C 1 90/2010 bolo zastavené uznesením dňa 21. 11.2011, právoplatným dňa 21.6.2012. Navrhovateľ odmietol do konania vstúpiť na návrh jeho právneho predchodcu a ona ako odporca nebol účastníkom tohto konania. Konanie sp. zn. 42C 180/2010 bolo taktiež právoplatne zastavené rozhodnutím dňa 7.6.2010 a navrhovateľom uplatnené právo v ňom priznané nebolo a navrhovateľ po podaní odporu odporcom zobral svoj návrh späť. Na základe ani jedného, z týchto právoplatných rozhodnutí o zastavení súdneho konania navrhovateľovi nevyplýva žiadny zákonný právny nárok voči nemu, na ktoré sa v tomto súdnom konaní odvoláva, a ktorý si v tomto súdnom konaní uplatnil formou zápočtov z úhrad vykonaných v roku 2009 a 2010. Prvostupňový súd, v rozpore so zákonom a v rozpore aj so skutkovými zisteniami zo súdnych spisov, nesprávne právne posúdil vec a iba na základe tvrdení navrhovateľ a mu toto právo priznal a s jeho námietkami sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani nevysporiadal. Ďalej uviedol, že žaloba bola navrhovateľom podaná 6.10.2010 na fiktívny dlh v čiastke 2.145,08 €, ktorý nevedel odôvodniť, dôvody stále menil podľa momentálnej dôkaznej situácie a ani v podanej žalobe a ani v jej zmene dňa 16.10.2012, v dôsledku jeho odporcu, sa do žalovanej čiastky nevedel trafiť. Podľa podaného návrhu navrhovateľa malo ísť o dlh na účte služieb od 16.8.2009 do 15.12.2009 v čiastke spolu 622,29 € 28,01+ ( 4x148,57 ); od 16.1.2010 do 1 5.9.2010 v čiastke spolu1.289,99 € ( 148,57x7 ) + ( 125x2 ) a na účte opráv od 16.1.2009 do 15.12.2009 v čiastke spolu 487,92 € ( 40,66x 12 ); od 16.1.2010 do 15.7.2010 v čiastke spolu 284,62 € ( 40,66x7 ); od 16.8.2010 do 15.10.2010 v čiastke spolu 82,56 € ( 41,28x2 ); celkom spolu za roky 2009 a 2010 - 2.767,38€. Z uvedeného žalobného návrhu vyplýva rozdiel medzi žalovanou čiastkou a obdobím, z ktorého mal pôvodný dlh z účtovnej evidencia navrhovateľa, vyplynúť ( 2.767,38 - 2.14 5,08 ) rozdiel 622,38 €. Podľa špecifikácie zmeny , malo ísť o dlh v rozsahu nasledovného nezaplateného obdobia na účte služieb od 16.9.2009 do 15.12.2009 v čiastke spolu 594,30 € ( 4x148,57 ); od 16.1.2010 do 15.5.2010 v čiastke spolu 742,85€ ( 148,57x5 ) a na účte opráv od 16.1.2009 do 15.12.2009 v čiastke spolu 487 ,92 € ( 40,66x 12 ); od 16.1.2010 do 15.7.2010 v čiastke spolu 284,62 € ( 40,66x 7 ); od 16.8.2010 do 15. 10.2010 v čiastke spolu 82,56 € ( 41,28x2 ); celkom spolu za roky 2009 a 2010 - 2.192,25€. Z uvedeného žalobného návrhu vyplýva opäť rozdiel ( 2. 1 92,25 - 2.145,08 ) = rozdiel 47,17€. Okrem tejto viditeľnej manipulácie v účtovníctve navrhovateľa a aj s finančnými prostriedkami odporcu, poukázal v tejto zmene žalobného petitu na to, že ani po oprave žalovaného obdobia navrhovateľ nedosiahol výšku žalovanej istiny 2.145,08 € ( vo svojom podaní však vykazuje účtovný stav 2.145,86 ??? ), ale aj v tomto prípade sa dostal iba na čiastku 2.192,25 €, teda ani v tomto zmene petitu sa nedostal na žalovanú istinu 2.145 ,08 €, s rozdielom 47,17 €. Odporca trval na tom, že platby v roku 2009 aj 2010 uhrádzal v presných čiastkach, keď v roku 2009 uhrádzal do Fondu opráv a to 18.6.2009 čiastku 826,83 € ( vykázaný zostatok k 1.1.2009 podľa sumárnej analýzy platieb vystavenej a založenej do súdneho spisu navrhovateľom ), 18.6.2009 uhradil čiastku 243,96 € za obdobie 1-6/2009 ( 40,66 x 6 ), 31.7 .2009 uhradil čiastku 40,66 € za 7/2009, 3.9.2009 uhradil čiastku 40,66 € za 8/2009, 1.10.2009 uhradil 40,66 € za 9/2009, 22. 10.2009 uhradil 40,66 € za l 0/2009, 21.12 .2009 uhradil 81,32 € za 11,12/2009. V roku 2009 uhrádzal do Fondu služieb a to 18.6.2009 čiastku 2.886,21 € ( vykázaný zostatok k 1.1.2009 podľa sumárnej analýzy platieb vystavenej navrhovateľom ), 18.6.2009 čiastku 844,44 € za obdobie 1-6/2009 ( 140,74 x 6 ), 31.7.2009 uhradil čiastku 148,57 € za 7/2009, 3.9.2009 čiastku 148,57 € za 8/2009, 1. 10.2009 uhradil 148,57 € za 9/2009, 22.10.2009 čiastku 148,57 € za 10/2009, 21.12.2009 uhradil 297,14 € za 11,12/2009. Potom preplatok za rok 2009 po dodatočnom zaúčtovaní preplatku z vyúčtovania za rok 2008 je celkom 110,81€. Z uvedeného vyplýva, že nemá žiadne nedoplatky za rok 2009, naopak dodatočným zaúčtovaním, preplatkov z vyúčtovania za služby, za rok 2007 v čiastke 59,28 €, za rok 2008 v čiastke 118, 64 € , za rok 2009 v čiastke 256,97 €, za rok 2010 v čiastke 219,56 €, za rok 2011 v čiastke 198, 77 €, spolu celkom 853,22 €, ktoré mu navrhovateľ neoprávnene zadržiaval až do roku 2012, kedy odvolací súd vrátil vec prvostupňového súdu na nové dokazovanie a nové rozhodnutie vo veci, mal odporca u navrhovateľa preplatky a k 31.12. 2009 mal preplatok v sume 110,81 €. V roku 2010 uhrádzal do Fondu opráv preplatok z roku 2009 bol 110,81€, z ktorého boli u hradené mesiace 1,2,/2010, 7.6.2010 uhradil čiastku 40,66 € za 3/2010, 7.6.2010 uhradil čiastku 40,66 € za 4/2010, 7.6.2010 uhradil čiastku 40,66 € za 5/2010, 1 7.6.2010 uhradil čiastku 40,66 € za 6/2010, 11.10.2010 uhradil 40,66 € za 7/2010, 11.10.2010 uhradil 40,66 € za 8/2010, 11.10.2010 uhradil 40,66 € za 9/2010. V roku 2010 uhrádzal do Fondu služieb 7.6.2010 uhradil čiastku 148,57 € za 1/2010, 7.6.2010 uhradil čiastku 148,57 € za 2/2010, 7.6.2010 uhradil 148,57 € za 3/2010, 7.6.2010 uhradil 148,57 € za 4/2010, 11.10.2010 uhradil 148,57 € za 5/2010, 11.10.2010 uhradil 148,57 € za 6/2010, 11.10.2010 uhradil 148,57 € za 7/2010, 23 .12.2010 uhradil 148,57 € za 8/2010, 23 .12.2010 uhradil 594,28 € za 9-12/2010. Preplatok za rok 2010 po zaúčtovaní preplatku z vyúčtovania roku 2009 v čiastke 256,97 € predstavoval celkovú čiastku 462,- €. Záverom odporca uviedol, že z uskutočnených platieb vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že nemá za rok y 2009 ani za 2010 žiadne záväzky voči navrhovateľovi, ale naopak, za uvedené obdobie má u navrhovateľa preplatky, vyplývajúce z dodatočne zaúčtovaných preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb za roky 2007 až 2012, ktoré mu navrhovateľ neoprávnene, v rozpore so zákonom zadržiaval. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadala napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť, v časti náhrady trov konania zmeniť v zmysle jeho podaného odvolania a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Čo sa týka samotného započítania, ktoré v podanej žalobe uplatnil a námietok odporcu uvedených v odvolaní, uviedol, že predmetné námietky odporcu sú právne irelevantné, nakoľko oprávnenosť navrhovateľa na vymáhanie žalovanej pohľadávky s ohľadom na zrealizované započítanie bola v konaní jednoznačne preukázaná. V súvislosti s úhradami odporcu uskutočnenými v roku 2009, ktoré započítal na staršie obdobie dlhu, dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že v dôsledku platobnej nedisciplinovanosti mal odporca voči navrhovateľovi, resp. predtým voči právnemu predchodcovi navrhovateľa nedoplatky na povinných mesačných platbách takmer permanentne už od roku 2005. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj keď odporca predmetné nedoplatky, resp. ich časti následne uhrádzal, robil tak v omeškaní a to postupne viacerými platbami a v rôznej výške, pričom pri plnení neuvádzal ani účel platby. K vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, v tom zmysle, že navrhovateľ však aj naďalej sústavne neoprávnene manipuluje s jeho presne zadanými (určenými) mesačnými úhradami za služby a do fondu opráv a to takým spôsobom, že reťazovým efektom, opakovane zaťažuje odporcu a duplicitne započítava úhrady vždy do predchádzajúce obdobia. Takéto konanie navrhovateľa je protiprávne a pre neho zaťažujúce. Trval na všetkých doterajších podaniach, vyjadreniach a odvolaniach v tomto súdnom konaní a tak ako v nich, aj v tomto vyjadrení poukázal na sústavné zmeny odôvodnenia žalobného návrhu a manipuláciu s číslami vždy podľa dôkaznej situácie vo vyjadreniach navrhovateľa, ktoré v jednotlivých súčtoch ním vykázaných a zdôvodňovaných dlžných čiastok, nezodpovedajú výške žalovanej istiny. Súčasne namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu, že uzatvorenou zmluvou o výkone správy účinnej od 1.1.2008, je navrhovateľ vlastníkmi bytov poverený/ splnomocnený iba na ich zastupovanie pred súdom pri vymáhaní nedoplatkov. Zastal právny názor, že hmotné práva k prípadným nedoplatkom spojených s vlastníctvom bytu majú iba vlastníci bytov ako spoluvlastníci nehnuteľností, ktorí jediní sú nositeľmi práv aj na vymáhanie prípadných nedoplatkov spojených s vlastníctvom bytu a navrhovateľ v tomto súdnom konaní je iba poverenou/splnomocnenou osobou na ich zastupovanie pred súdom. Rovnako tak vlastníkmi bankových účtov, v ktorých prípadný dlh vlastníka nehnuteľnosti vznikne, je výlučným vlastníctvom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a odvolanie odporcu nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je zaplatenie sumy 2.145,08 € s príslušenstvom titulom nedoplatku do fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb za služby poskytované s užívaním bytu na Q. XX F. Q. za obdobie r. 2009, 2010. Práva a povinnosti vlastníka bytu upravuje článok IV. Zmluvy o výkone správy č. 4/2007 a zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného do 29.2.2012 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) citovaného zákona pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Podľa článku IV. bod 2 písm. a),b) Zmluvy o výkone správy č. 4/2007 na zabezpečenie riadneho výkonu správy domu sú vlastníci povinní platiť tieto mesačné poplatky: a) do fondu prevádzky / FP/ vo výške určenej správcom v rozpise zálohových platieb mesačne vopred, ktorý je splatný do 15.dňa predchádzajúceho mesiaca pred plnením b) do fondu údržby a opráv / FO/ vo výške určenej rozhodnutím vlastníkov na schôdzi vlastníkov mesačne vopred, ktorý je splatný do 15.dňa predchádzajúceho mesiaca pred plnením Podľa článku IV. bod 4 citovanej Zmluvy o výkone správy č. 4/2007 vlastník, ktorý je v omeškaní s platbami uvedenými v odseku 1 písm. a), b) tohto článku je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. tento úrok zaúčtuje správca do fondu údržby a opráv / FO/. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., spočívajúci v tom, že navrhovateľ na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 5.12.2007 č. 4/2007 vykonával správu bytového domu na Q. E. Č.. XX,XX v Bratislave, v ktorom je odporca vlastníkom bytu č. XX bytového domu na Q. E. Č.. XX. Odporca si riadne neplnil svoje povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. a zmluvy o výkone správy. Prvostupňový súd správne ustálil, že za rok 2009, bol odporca do fondu opráv povinný uhradiť platby vo výške 12 x 1.225,- Sk, t.j. 14.700,- Sk (487,95 €). Odporca zaplatil do fondu opráv v roku 2009 dňa 18.6.2009 sumu 32.258,50 Sk (1.070,79 €), dňa 31.7.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 3.9.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 1.10.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 22.10.2009 sumu 1.225,- Sk (40,66 €), dňa 21.12.2009 sumu 2.450,- Sk (81,32 €). Do fondu služieb bol odporca za rok 2009 povinný uhradiť platby vo výške 6 x 4.240,- Sk a 6 x 4.476,- Sk, t.j. 52.295,- Sk (1.735,86 €). Odporca zaplatil do fondu služieb v roku 2009 dňa 18.6.2009 sumu 112.390,- Sk (3.730,66 €), dňa 31.7.2009 sumu 4.240,- Sk (140,74 €), dňa 3.9.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 1.10.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 22.10.2009 sumu 4.476,- Sk (148,57 €), dňa 21.12.2009 sumu 8.592,- Sk (297,14 €).Celkovo tak odporca uhradil v roku 2009 do fondu opráv sumu 39.608,- Sk (1.314,75 €) a do fondu služieb sumu 139.009,- Sk (4.614,24 €), t.j. 178.917,- Sk (5.929 €). Túto sumu navrhovateľ započítal na úhradu najstaršieho dlhu (obdobie rokov 2005, 2006), t.j. istiny vo výške 67.984,- Sk (2.256,66 €) v zmysle platobného rozkazu 28 Ro 1376/2007 sp. zn. 6 C 190/2010 a následne na úhradu dlhu (obdobie rokov 2007, 2008), t.j. istiny vo výške 106.394,- Sk (3.531,63 €) na základe konania vedeného pod sp. zn. 42C 180/2010. Celková suma a zaplatená odporcom v roku 2009 bola započítaná na úhradu dlhu vo výške 174.378,- Sk (5.788,29 €) a zvyšná suma 4.239,- Sk (140,71 €) ako aj preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2008 zaúčtovaná dňa 1.6.2009 vo výške 3.574,- Sk (118,64 €) boli započítané navrhovateľom na úhradu najstarších splátok do fondu služieb, t.j. za mesiac január 2009 vo výške 4.240,- Sk (140,74 €) a čiastočnú úhradu za mesiac február 2009, keď za tento mesiac zostal nedoplatok vo výške 667,- Sk (22,14 €). Z rok 2010 bol odporca do fondu opráv povinný uhradiť platby vo výške 7 x 1.225,-Sk a 2 x 1.244,- Sk, t.j. 11.063,- Sk (367,23 €). Odporca zaplatil do fondu opráv v roku 2010 dňa 7.6.2010 - 4 x 1.225,- Sk, t.j. sumu 4.900,- Sk (162,65 €). Do fondu služieb bol odporca za rok 2010 povinný uhradiť platby vo výške 7 x 4.476,- Sk a 2 x 3.766,- Sk, t.j. 38.864,- Sk (1.290,04 €). Odporca zaplatil do fondu služieb v roku 2010 dňa 7.6.2010 - 4 x 4.476,- Sk, t.j. sumu 17.904,- Sk (594,30 €).Celkovo tak odporca uhradil v roku 2010 do fondu opráv sumu 4.900,- Sk (162,65 €) a do fondu služieb sumu 17.904,- Sk (594,30 €). Táto suma ako aj preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2009 zaúčtovaná dňa 1.6.2010 vo výške 7.742,- Sk (256,97 €), t.j. celkovo vo výške 30.546,- Sk (1.013,94 €) boli započítané navrhovateľom na úhradu najstarších splátok do fondu služieb, t.j. za mesiac február 2009 (nedoplatok 667,- Sk, t.j. 22,14 €), za mesiace marec, apríl, máj, jún, júl a čiastočnú úhradu za mesiac august vo výške 3.967,- Sk (131,68 €), keď za tento mesiac zostal nedoplatok vo výške 844,- Sk (28,01 €). Dlh odporcu na platbách do fondu služieb za rok 2009 (časť nedoplatku za mesiac august a nedoplatok za mesiace september - december) a rok 2010 (nedoplatok za január - september) predstavuje sumu 38.862,- Sk (1.289,99 €). Dlh odporcu na platbách do fondu opráv za rok 2009 (nedoplatok za mesiac január - december) a rok 2010 (nedoplatok za január - september) predstavuje sumu 25.761,- Sk (855,10 €). Celkovo tak dlh predstavuje sumu 64.623,- Sk (2.145,08 €) Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie Zmluvy o výkone správy a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného do 29.2.2012 zaviazal odporcu na zaplatenie mesačných poplatkov do fondu prevádzky / FP/ a do fondu údržby a opráv / FO/ spolu s príslušným úrokom z omeškania vzhľadom na splatnosť jednotlivých mesačných poplatkov, keď výška úrokov z omeškania bola správne určené v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím súdu a jeho rozhodnutí č.k. 9 Co 143/12-143 vzhľadom na vyslovený právny názor ohľadne započítanie platieb na najskôr zročný dlh doplnil dokazovanie, na zistenie účelu platieb odporcu, ktoré uskutočnil za rok 2009, 2010. Prvostupňový súd po vyhodnotení doplneného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že ak odporca účel platieb nijakým spôsobom nešpecifikoval, resp. žiadnym spôsobom neurčil, že za aké obdobie platby uhrádza tak potom si navrhovateľ mohol započítať dlhy odporcu za obdobie predchádzajúcich rokov, k čomu aj zo strany navrhovateľa došlo. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 O.s.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Právne irelevantná je námietka odporcu uvedená v odvolaní, že navrhovateľ podal zmätočný návrh, ktorý vychádza z neoprávnenej manipulácie s jeho finančnými prostriedkami v rozpore so zákonom, nakoľko akékoľvek oprávnenie, ktoré by vyplývalo z právoplatných rozhodnutí súdu č.k. 6C 190/2010 a 42C 180 / 2010, neexistuje a v žiadnom z uvedených súdnych rozhodnutí toto právo navrhovateľovi priznané nebolo. Odvolací súd má zato, že navrhovateľ vo svojom návrhu presne a podrobne popísal z čoho žalovaná suma pozostáva a samotná skutočnosť, že vyššie spomínané konania boli zastavané a že žiadne právo v nich navrhovateľovi nebolo priznané nemá absolútne žiadny vplyv nato, že navrhovateľ si mohol započítať dlhy odporcu za obdobie predchádzajúcich rokov, ktoré boli predmetom týchto konaní. Nedôvodná je aj námietka odporcu ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, keď aktívna legitimácia navrhovateľa ako správcu vyplýva priamo s ustanovenia § 8b ods. 2 písm. e) citovaného zákona v ktorom je upravená povinnosti správcu a to 1./ sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a 2./ vymáhať vzniknuté nedoplatky. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami odporcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je treba v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, keď mal zato, že je dôvodné odvolanie navrhovateľa. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec posúdil správne po právnej stránke v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na celkový úspech navrhovateľa v konaní ale nesprávne nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu zvýšenú o DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 128,50€ a trov právneho zastúpenia vo výške 903,16€. Trovy konania, ktoré boli súdom prvého stupňa nesprávne vyčíslené predstavujú odmena advokáta za 9 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenie zo dňa 29.9.2010, písomné podania - návrh na začatie konania zo dňa 6.10.2010, písomné vyjadrenie k odporcu zo dňa 19.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 10.1.2012 , písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.3.2012, písomné podanie zo dňa 16.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012 - odročené, 8.1.2013- odročené a dňa 14.5.2013. Odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 91.29€. Odmena za vyššie uvedené úkony potom a aj s poukazom na ustanovenie § 13a ods. 4, § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 752,64€ / 7 x 91,29€ + 2 x 22,82€ t.j. 1 zo sumy 91,29€ + 2 x 7,21€ režijný paušál + 1 x 7,41€ režijný paušál + 4 x 7,63€ režijný paušál + 2 x 7,81€ režijný paušál /. Táto odmena a náhrady boli v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH t.j. o sumu 150,52€ / 20% zo sumy 752,64€/ a celková odmena potom predstavuje sumu 903,16€ / 752,64€ + 150,52€ /. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.8.2013, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 99,10€ / 1 x 91,29€ + 1 x 7,81€ režijný paušál /. Táto odmena bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH t.j. o sumu 19,82€ / 20% zo sumy 99,10€/ a celková odmena potom predstavuje sumu 118,92€ / 99,10€ + 19,82€ /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.