Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510222844 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510222844.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: N.. Ľ. W., B. XX.XX.XXXX, X. L. XXX/X, XXX XX I., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Ľ. K., B. XX.XX.XXXX, X. P. X, XXX XX T., zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 2.400.000 eur s príslušenstvom a odmenou 8.000 eur zo zmeniek, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/92/2011 - 520 zo dňa 29.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/92/2011 - 520 zo dňa 29.09.2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 648/2010-19 zo dňa 03.01.2011 zrušil v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazal, aby zaplatil odporcovi náhradu trov konania vo výške 28.807,55 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. Súd konal na základe návrhu zo dňa 11.10.2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 2.400.000 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 01.04.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8.000 eur a náhrady trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že odporca dňa 02.09.2008 vystavil tri vlastné zmenky, ktoré predložil súdu v prvopise; ich vystaviteľ sa zaviazal každou z nich zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 800.000 eur dňa 31. marca 2010 na L. D.. XXX/X, I.. Ako vystaviteľ je označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a trvalým bydliskom odporca a pripojený je autografný podpis. Okrem miesta vystavenia zmenky obsahovali všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku, pričom chýbajúce miesto vystavenia nespôsobuje neplatnosť zmeniek a podľa čl. I. § 76 ods. 4 Zmenkového zákona, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa. Súd prvého stupňa mal za to, že zmenky obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti, sú tým z formálno-právneho hľadiska platné a nie je dôvod o ich pravosti pochybovať. Iné listiny než originály zmeniek nebolo potrebné na uplatnenie práv proti priamemu dlžníkovi predložiť, a keďže podmienky uvedené v § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. boli splnené, súd dňa 03.01.2011 pod č. k. 3Zm 648/2010-19 zmenkový platobný rozkaz vydal. Odporcovi bol zmenkový platobný rozkaz zaslaný poštou na adresu trvalého bydliska a keďže zásielka sa vrátila 02.02.2011 ako neprevzatá v odbernej lehote, považoval súd zmenkový platobný rozkaz za doručený. Vzhľadom na to, že odporca námietky do 3 dní nepodal, súd na zmenkový platobný rozkaz vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 07.02.2011 a následne 25.03.2011 navrhovateľovi vrátil prvopisy zmeniek. Zmenkový platobný rozkaz bol odporcovi účinne doručený až dňa 29.06.2011 a dňa 01.07.2011 podal proti nemu námietky, ktoré odôvodnil tým, že ani jednu z troch zmeniek on nevystavil, nemal na to dôvod, podpisy na zmenkách sú sfalšované, nejde o jeho podpisy a podal preto aj trestné oznámenie, o čom pripojil zápisnicu spísanú na Úrade špeciálnej prokuratúry dňa 22.03.2011. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 92/2011. Navrhovateľ žiadal námietky odmietnuť ako neskoro podané a neodôvodnené. Poukázal na nezrovnalosti vo vyjadreniach odporcu o mieste jeho skutočného bydliska a o mieste pobytu v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu. Na výzvu súdu, aby opätovne predložil originály zmeniek, navrhovateľ tvrdil, že zmenkami nedisponuje, keďže po nadobudnutí právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu nemal dôvod zmenky ďalej uschovávať. Tvrdil, že absencia originálov zmeniek v spise nepredstavuje procesnú ani hmotnoprávnu prekážku rozhodnutia. Na prejednanie námietok súd nariadil štyri pojednávania. Prvé bolo odročené z dôvodu, že strany zhodne žiadali najprv rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na odmietnutie námietok. Súd návrh na odmietnutie námietok zamietol, uznesenie však bolo na odvolanie navrhovateľa krajským súdom uznesením č. k. 2CoZm/20/2012-377 z 18.09.2012 zrušené, keďže neexistoval dôvod pre jeho vydanie. Druhé pojednávanie navrhovateľ žiadal odročiť s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu prebiehajúceho trestného konania. Uznesenie o neprerušení konania navrhovateľ napadol odvolaním, ktoré odôvodnil tým, že sa v trestnom konaní skúma pravosť podpisov na zmenkách, znalecký posudok sa robil z kópií zmeniek, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, kópie boli vyhotovené nesprávne, keďže jedna zmenka bola skopírovaná dvakrát a kópia druhej nebola do spisu založená, kópie sa nezhodujú s originálmi aj preto, že na kópiách boli ceruzkou robené záznamy. K odvolaniu pripojil kópie všetkých troch zmeniek, opatrené osvedčovacou doložkou notárky Y.. Y. W. zo dňa 29.11.2012, ktorá potvrdila, že sa kópie doslovne zhodujú s úplným prvopisom. Navrhovateľ tvrdil, že kópie boli zhotovené z tých zmeniek, ktorých originály založil 11.10.2010 do súdneho spisu a ktoré si 25.03.2011 zo súdu vyzdvihol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoZm/4/2013-428 z 31.01.2014 napadnuté uznesenie potvrdil. v odôvodnení uznesenia, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, uviedol, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, ktoré preto môžu existovať iba v spojení s touto listinou. Keďže navrhovateľ si uplatňuje právo zo zmeniek, nemôže byť v konaní úspešný bez toho, aby predložil originály zmeniek a je nevyhnutné, aby originálmi zmeniek preukazoval svoje právo až do právoplatného skončenia konania. Tretie pojednávanie, ktoré sa konalo 27.5.2014, bolo odročené bez prejednania veci na návrh právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý 26.05.2014 prevzal zastupovanie a v deň pojednávania sa mienil zúčastniť advokátskej skúšky svojej koncipientky a tiež pre práceneschopnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa nedostavili ani na ostatné pojednávanie, konané 29.09.2014, keďže právny zástupca o odročenie žiadal z dôvodu kolízie jeho úkonov (o 08:15 hod. má vytýčený termín hlavného pojednávania na Okresnom súde Piešťany v skupinovej trestnej veci a o 12:45 hod. má stanovený termín hlavného pojednávania na Okresnom súde Topoľčany). Návrh bol podaný faxom v piatok 26.09.2014 popoludní, neboli k nemu pripojené žiadne dôkazy osvedčujúce existenciu prekážky, ktorá právnemu zástupcovi v účasti na pojednávaní bránila a takéto dôkazy neboli pripojené ani k originálu návrhu, ktorým bolo faxové podanie 29.09.2014 potvrdené. Označený návrh na odročenie neobsahoval náležitosti predpísané v § 119 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., a preto súd podaním zo dňa 26.09.2014, zaslaným na e-mailovú adresu právneho zástupcu navrhovateľa, oznámil, že návrh na odročenie neakceptuje. Napriek tomu sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili, a súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali, resp. odporca od vykonania ním navrhovaných dôkazov upustil. Odporca na námietkach zotrval; tvrdil, že zmenky nepodpísal, nemal na to žiaden právny ani iný dôvod. V trestnom konaní sa na základe znaleckého dokazovania preukázalo, že zmenky nevystavil, o existencii zmeniek do začatia exekučného konania ani nevedel. Tvrdil tiež, že navrhovateľ napriek výzve nevrátil súdu originály zmeniek, ktoré účelovo zničil v snahe vyhnúť sa znaleckému dokazovaniu. Odporca súdu predložil kópiu znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý na žiadosť Prezídia Policajného zboru dňa 10.04.2012 vypracovala znalkyňa T.. T. Z., pričom v záveroch posudku skonštatovala, že odporca nie je pisateľom podpisov na zmenkách, podpisy boli s vysokou mierou pravdepodobnosti vyhotovené metódou napodobnenia podľa niektorého pravého podpisu odporcu, pisateľom, ktorý mal k pravým podpisom odporcu prístup. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri hodnotení dôvodnosti námietok vychádzal zo skutočnosti, že sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmeniek, ktorých originály síce ku dňu vydania a správoplatnenia zmenkového platobného rozkazu boli v úschove súdu, ale po účinnom doručení zmenkového platobného rozkazu odporcovi a po podaní námietok ich navrhovateľ opätovne súdu nepredložil s tvrdením, že zmenkami už nedisponuje. Pri výkone zmenkových práv, ktoré z nej vyplývajú a iba na ňu sa viažu, sa majiteľ vždy musí legitimovať prvopisom zmenky, a to počas celého súdneho konania. Keďže podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz neruší, a zmenkovým platobným rozkazom bola dlžníkovi uložená povinnosť zmenku zaplatiť, nemôže súd rozhodnúť o tom, že zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, pokiaľ nie je preukázané, že navrhovateľ je stále majiteľom zmenky, resp. pokiaľ zákonom predpísaným spôsobom nepreukáže, že je aj naďalej oprávnený požadovať plnenie zo zmenky. Navrhovateľ však výzvu súdu na vrátenie zmeniek v prvopise neuposlúchol, čo odôvodňoval najskôr tým, že originálmi zmeniek už nedisponuje, po necelom roku sa zrejme originály našli, keďže z nich vyhotovil kópie, ktoré notárka 29.11.2012 overila podľa originálov; tieto však súdu nepredložil. V konaní o zaplatenie zmenky však nie je možné originály zmeniek nahradiť kópiami, aj keď boli overené. Zmenkový zákon za legitimáciu majiteľa na výkon zmenkových práv uznáva len prvopis zmenky, pri cudzej zmenke aj jej rovnopisy a pri zmenkách stratených alebo zničených uznesenie príslušného súdu o umorení zmenky. Pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu platí, že dôkaznú povinnosť v tomto štádiu konania znáša odporca, ktorý musí preukázať, že z dôvodov uvedených v námietkach nemá povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. Táto zásada sa ale môže uplatniť len vtedy, ak navrhovateľ prvopisom zmenky alebo inej, zmenku nahrádzajúcej listiny, preukáže, že je na výkon zmenkových práv legitimovaný. Keďže navrhovateľ v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nepreukázal, že je majiteľom zmeniek, ktorými sa odporca mal zaviazať zaplatiť mu celkovo 2.400.000 eur, reálne nebolo možné ani to, aby odporca preukazoval, že zmenky nepodpísal, t.j. že ho z tohto dôvodu zmenky nezaväzujú (čl. I. § 7 Zmenkového zákona a. c.). Preto potom dôkazné bremeno aj v konaní o námietkach znáša navrhovateľ, v ktorého záujme je, aby súd uznal za pravdivú skutočnosť, že zmenky vystavil odporca. Navrhovateľ nepreukázal, že je na výkon zmenkových práv aktívne legitimovaný, ani to, že podpis vystaviteľa zmeniek je pravým podpisom odporcu, nenavrhol ani vykonanie žiadnych iných dôkazov, a preto súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Odporca súčasne s námietkami podal aj odvolanie proti výroku o trovách konania. Uznesením č. k. 3Zm 648/2010-52 z 02.08.2011 súd výrok o trovách konania potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 M Obdo 2/2012 z 31.05.2012 rozhodnutie, ktoré mimoriadnym dovolaním napadol generálny prokurátor, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie o odvolaní voči trovám závisí od toho, či sa zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, resp. či dôjde k jeho zrušeniu, lebo odvolanie je samostatným opravným prostriedkom len v prípade, ak odporca nepodal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky. V ďalšom konaní súd o odvolaní odporcu proti výroku zmenkového platobného rozkazu o náhrade trov osobitne nerozhodoval, keďže zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. O náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi vznikli trovy právnym zastúpením. Z tarifnej hodnoty veci 2.400.000 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 5.227,25 eur. Za 4 úkony právnej služby vo výške základnej sadzby, za 2 úkony vo výške jednej polovice základnej sadzby (§ 14 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení) a 2 úkony vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky v aktuálnom znení predstavovala odmena sumu 28.749,87 eur a paušálna náhrada výdavkov k označeným úkonom právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sumu 57,68 eur. Súd priznal odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 28.807,55 eur a uložil navrhovateľovi zaplatiť ju odporcovi k rukám právneho zástupcu na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený v U. U., H..U... Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5 MObdo 2/2012 uložil súdu prvého stupňa, aby v novom rozhodnutí rozhodol aj o trovách dovolacieho konania. Podľa § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Podnet podal odporca, ale keďže zo strany ani jedného účastníka dovolacieho konania nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd v zmysle prvej vety § 151 ods. 1 O. s. p. o trovách dovolacieho konania nerozhodol. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok zrušiť v celom rozsahu ako predčasný, nedôvodný a nezákonný a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že súd vykonal posledné pojednávanie bez účasti navrhovateľa, i napriek tomu, že bol v budove súdu, pričom právny zástupca navrhovateľa riadne, včas a dôvodne ospravedlnil svoju neúčasť kolíziami s inými pojednávaniami, na ktorých nemohol byť zastúpený koncipientom, čo si súd mohol preveriť; kolíziu pojednávania považoval za skutočnosť, ktorú si advokát nezavinil. Navrhovateľ tvrdil, že súd tým, že ho nevypočul, porušil jeho právo na spravodlivý proces, hlavne zásadu ústnosti, kedy by bol svojou výpoveďou ozrejmil skutočnosti týkajúce sa samotných zmeniek. Namietal tiež, že súd nevypočul znalkyňu Y.. Z., ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnom konaní, nakoľko takýto úkon je potrebné vykonať v záujme spravodlivého prešetrenia prípadu. Súd si mal tiež vyžiadať a oboznámiť sa so znaleckým posudkom a jeho dodatkom, a nie sa uspokojiť s tvrdením odporcu o jeho existencii. V odvolaní tiež navrhol vypočuť Y.. W., a to k samotnej existencii zmeniek ako i k ďalším otázkam. Podľa názoru navrhovateľa sa súd mal vysporiadať so skutočnosťou, že v čase, keď bol odporca prvýkrát nahliadnuť do spisu, sa originály zmeniek nachádzali v trezore konajúceho súdu, pričom odporca ani jedným slovom neuviedol skutočnosti, že zmenky sú falošné; keby bol tak urobil, mohlo sa predísť vydaniu zmeniek navrhovateľovi. Bez uvedených skutočností a dôkazov nie je možno vo veci spravodlivo rozhodnúť, a preto je potrebné uvedené procesné pochybenia odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnutý rozsudok žiada ako vecne správny potvrdiť; žiadal tiež priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za uvedené vyjadrenie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu navrhovateľom doložených dôkazov a vyvodil z neho správny právny záver, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu je ohraničený medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia a súčasne je viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní. Odvolaciu námietku navrhovateľa, že súd vykonal posledné pojednávanie bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, a to i napriek tomu, že tento bol v budove súdu, pričom jeho právny zástupca riadne, včas a dôvodne ospravedlnil svoju neúčasť kolíziou s inými pojednávaniami, na ktorých nemohol byť zastúpený koncipientom, čo si súd mohol preveriť, odvolací súd neakceptoval z nasledovných dôvodov: Súd v zásade koná v prítomnosti účastníkov konania. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Procesný predpis však umožňuje súdu konať aj v neprítomnosti účastníka, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V zmysle konštantnej judikatúry nestačí len podanie ospravedlňujúce neúčasť na pojednávaní. Ak podanie neobsahuje riadny dôvod, pre ktorý žiada odročenie, môže súd aplikovať ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.; posúdenie, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Žiadosť právneho zástupcu z dôvodu tzv. časovej kolízie s iným termínom pojednávania, nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania (R 48/2003). Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvého stupňa na namietané pojednávanie nariadené na 29.09.2014 (rovnako ako na všetky predchádzajúce vytýčené pojednávania) navrhovateľa i jeho právneho zástupcu riadne a včas predvolal; navrhovateľ predvolanie prevzal dňa 26.06.2014, právny zástupca dňa 27.06.2014. Okresnému súdu bolo v piatok 26.09.2014 doručené faxové podanie právneho zástupcu navrhovateľa bez príloh, ktorým žiadal odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní v trestných veciach, a to o 08:15 hod. na Okresnom súde v Piešťanoch a o 12:45 hod. na Okresnom súde v Topoľčanoch. Uviedol tiež, že navrhovateľ trval na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Zákonná sudkyňa faxom z toho istého dňa upozornila právneho zástupcu, že návrh na odročenie pojednávania nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p.; dôkazy preukazujúce existenciu prekážky na strane právneho zástupcu však neboli pripojené ani k originálu návrhu, ktorým bolo faxové podanie potvrdené. Právny zástupca síce oznámil spisové značky konaní a miesto pojednávaní, za rozhodujúce však treba považovať časové hľadisko, t.j. kedy sa právny zástupca o nariadení uvedených pojednávaní dozvedel, a to i s ohľadom na to, že na pojednávanie na Okresnom súde Bratislava V bol predvolaný s náležitým časovým predstihom. Relevantnou môže byť iba taká časová kolízia, ak pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca ospravedlňuje, bolo vytýčené neskôr ako to, ktorého sa mienil zúčastniť. Žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, však právny zástupca navrhovateľa neoznačil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa nemal, a ani ex lege nemá povinnosť poučovať právneho zástupcu o jeho procesných právach a povinnostiach (§ 5 O.s.p.), a ani povinnosť skutočnosti ním tvrdené, avšak nedoložené, preverovať. Ak teda v danom prípade súd konal vo veci a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (ZSP 6/2003). Uvedeného pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani sám navrhovateľ. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej mal súd porušiť právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, keď ho v konaní nevypočul. Ako vyplýva z odvolania, navrhovateľ by takto bol „ozrejmil“ otázku originálov zmeniek, na základe ktorých bol vydaný zmenkový platobný rozkaz a skutočnosti, že v ďalšom konaní už tieto originály nemal vo svojej dispozícii. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. ZSP 26/2000) výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Jeho nevykonanie nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Keďže v danej veci navrhovateľ uplatňuje nároky zo zmenky, považoval odvolací súd za potrebné k argumentácii súdu prvého stupňa, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, dodať: Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky, t.j. osobe, ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, na základe ktorej má jej majiteľ nepochybné právo na zaplatenie, pričom nemusí preukazovať existenciu ani výšku zmenkového dlhu. Tieto práva však neobstoja, ak nie sú zachytené na určitom hmotnom podklade. Zmenkový platobný rozkaz je špecifickým druhom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré akcentuje vyššie definovanú podstatu zmenky, s používaním ktorého zákon spája zásadu tzv. zmenkovej prísnosti. Základným predpokladom pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý je súd v zmysle § 175 ods. 1 O.s.p. povinný skúmať je, či bol predložený prvopis zmenky, či o jej pravosti po tzv. predbežnej cenzúre niet dôvodu pochybovať, či predložená zmenka nie je z niektorého zákonom predpokladaného dôvodu neplatná a tiež predloženie ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. protestných listín). Predloženie kópie, a to ani úradne overenej, nie je pre rozhodnutie súdu postačujúce. Vzhľadom na to, že žalovaný zo zmenky vstupuje do zmenkového konania až podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, je potrebné, aby súd mal k dispozícii prvopis zmenky počas celého súdneho konania. Ako vyplýva z uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 19.11.1997, sp. zn. 5Cmo 22/1997 ..... nejde o samoúčelnú formalitu, ale o to, aby v dobe, keď súd rozhoduje o tom, či má zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti alebo zrušiť, mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa, a to s ohľadom na skriptúrnu povahu zmenky, práve prvopisom zmenkovej listiny. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ani na výzvu súdu prvého stupňa nedoložil do spisu prvopisy zmeniek, z ktorých uplatňoval svoj nárok, čo v predmetnom konaní odôvodnil tým, že prvopismi zmeniek už nedisponuje. Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že „ozrejmenie skutočností ohľadne zmeniek“ výsluchom navrhovateľa ako i v odvolaní označeného svedka Y.. W. by bez predloženia prvopisov zmeniek nebolo a ani nemohlo byť osvedčením navrhovateľovej aktívnej legitimácie v prejednávanej veci. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ohľadom pravosti podpisu odporcu na zmenkách oboznámením sa so znaleckým posudkom č. X/XXXX a jeho dodatkom vyhotovenými T.. Z. pre účely trestného konania vedeného proti navrhovateľovi, odvolací súd iba doplňuje argumentáciu súdu prvého stupňa: Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29Cdo 3478/2007 z 21.12.2009 (a aj v ďalších tam uvedených rozhodnutiach) dospel k záveru, že zmenka je listinou súkromnou, a nie verejnou v zmysle § 134 O.s.p.. Tvrdenie odporcu v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, že zmenku nevystavil a ani nepodpísal, je podľa NS ČR dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť zmenky ako súkromnej listiny musela byť dokazovaná. Bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno ohľadom pravosti takejto listiny je preto na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. S ohľadom na špeciálnu procesnú úpravu zmenkového konania obsiahnutú v § 175 ods. 1 a 4 O.s.ř. (rovnako v § 175 ods. 1 a 4 O.s.p.) otázku dôkazného bremena pravosti zmenky, resp. pravosti podpisu dlžníka na zmenke nemožno v porovnaní s inými súkromnými listinami posudzovať odlišne. I napriek tomu, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musí účastník v konaní tvrdiť a následne tiež preukázať, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. V prípade sporu o zaplatenie vlastnej zmenky jej výstavcom, je preto z ustanovení § 75 a 78 ods. 1 v spojení s § 28 zák. č. 191/1950 Zb., (teda z hmotnoprávnej normy) potrebné vyvodiť, že navrhovateľ je povinný tvrdiť, že odporca sa podpisom listiny, ktorá vykazuje všetky znaky vlastnej zmenky (t.j. vystavením zmenky) zaviazal, že navrhovateľovi zaplatí žalovanú sumu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva - ak ide o preukázanie tvrdenia o vystavení vlastnej zmenky - tiež bremeno dôkazné. Úprava skráteného zmenkového konania podľa § 175 O.s.p. - z hľadiska pravidiel určujúcich rozsah a nositeľa dôkazného bremena v spore o zaplatenie zmenky - žiadnu odchýlku nestanovuje, keďže neprisudzuje zmenke inú dôkaznú silu než akejkoľvek inej súkromnej listine, nezakladá právnu domnienku jej pravosti a ani neumožňuje, aby dôkazné bremeno v priebehu konania „prešlo“ z navrhovateľa na odporcu len preto, že bol vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz. Je nesporné, že v prejednávanej veci odporca vo včas podaných námietkach spochybnil pravosť zmeniek (pravosť svojho podpisu na žalovaných zmenkách). Preto záver, ktorý si súd prvého stupňa predbežne - bez vyjadrenia odporcu a bez vykonania dokazovania - pred vydaním zmenkového platobného rozkazu o pravosti predložených zmeniek urobil, stratil pre ďalší priebeh konania, t.j. pre výsledok námietkového konania, akýkoľvek význam. Preto súd posudzujúci dôvodnosť podaných námietok musel postupovať podľa rovnakých pravidiel ako v iných sporových konaniach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, po popretí pravosti žalovaných zmeniek odporcom, dôkazné bremeno ohľadom pravosti zmeniek (pravosti podpisu odporcu na zmenkách), zaťažilo navrhovateľa, ktorý zmenky predložil a ktorý zo skutočností v nich uvedených vyvodil uplatňovaný nárok. Navrhovateľ preto nemôže vyčítať súdu prvého stupňa, keď v konaní o dôvodnosti vznesených námietok dokazovanie znaleckým posudkom T.. Z., určeným pre trestné konanie vedené voči navrhovateľovi (ktorý je spolu s dodatkom založený v súdnom spise), nevykonal. Napokon, z uvedeného znaleckého posudku vyplýva záver, že odporca nie je pisateľom žiadneho originálneho podpisu, žiadneho originálneho zápisu, z ktorých boli následne vyhotovené skúmané kópie sporných podpisov, sporných zápisov. Sám navrhovateľ však vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, ktoré by pravosť zmeniek (pravosť podpisov odporcu) nad všetky pochybnosti preukázal, nenavrhol. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho rozhodnutia prvostupňového súdu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.. Keďže sa právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa obmedzil iba konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd ho nepovažoval za úkon právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a uplatnené trovy právneho zastúpenia mu nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.