Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/262/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202826 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511202826.1 Uznesenie J. súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. J., D. V. X, D., zast. JUDr. Margitou Surou, advokátkou, Nákovná 40, Bratislava, 2/ T. H., D. D.. R. XX, D., zast. CLC advokátska kancelária, s. r. o., Panenská 18, Bratislava, o zaplatenie 5.794,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. decembra 2013, č. k. 15C/105/2012-214, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa voči žalovanému 1/ zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5.794,86 eur s úrokom z omeškania z titulu, že vyplatením náhrady škody poškodenému, na neho prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (žalovaným 1/ a 2/), na základe § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 834,64 eur, k rukám jeho advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zastavil konanie voči žalovanému 2/ a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu trovy konania vo výške 1.003,13 eur, na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 11. 11. 2007 o 15:34 hod sa pri obci Báč stala dopravná nehoda, ktorú zapríčinil žalovaný 1/ vozidlom K. XXX, E.: D. XXX R. tým, že narazil do oproti prichádzajúceho vozidla F. F., E.: I. XXX D., vedeného K. W. (poškodeným). Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. listom zo dňa 6. 9. 2010 oznámila žalobcovi, že uvedenú poistnú udalosť vybavila dňa 13. 12. 2007, poukazom náhrady škody vo výške 5.794,86 eur poškodenému. V tomto liste zároveň uviedla, že na vozidlo žalovaného 1/ v čase vzniku dopravnej nehody evidovala platnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie č. XXXXXXXXXX, z ktorej bola vyplatená náhrady škody. Túto zmluvu však spätne stornovala k dátumu začiatku poistenia, t. j. k 21. 5. 2007 pre nezaplatenie prvého poistného a z tohto dôvodu žiadala žalobcu o úhradu sumy 6.407,35 eur, pozostávajúcej z materiálnej škody 5.794,86 eur, 10 % poplatku za spracovanie 579,49 eur a poplatku za vykonanie PLU 33,- eur. Z výpisu z účtu žalobcu súd prvého stupňa zistil, že žalobca dňa 6. 12. 2010 na účet Allianz poukázal sumu 6.407,35 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody bez spracovateľského poplatku celkom vo výške 5.794,86 eur. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, po vyhodnotení vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalovaný 1/ si splnil svoju povinnosť podľa § 3 ods. l zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že dňa 20. 4. 2006 uzatvoril s poisťovňou Allianz na dobu neurčitú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla E.C.: D. XXX R., ktorým bola dňa 11. 11. 2007 spôsobená škoda. Poisťovňa túto škodu aj likvidovala a v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytla poškodenému dňa 14. 12. 2007 poistné plnenie. Súd prvého stupňa tiež poukázal na skutočnosť, že poisťovňa si voči žalovanému 1/ uplatnila právo postihu len v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. za to, že poistnú udalosť nenahlásil poisťovni do 15 dní (konanie bolo vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/18/211). Uviedol, že pokiaľ poisťovňa dodatočne zistila, že poistné plnenie nebolo v čase poistnej udalosti zaplatené, mohla a mala postupovať v zmysle zákona voči žalovanému 1/ inak. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ mal v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu a túto škodu za neho uhradila poisťovňa, žalobca podľa súdu prvého stupňa nebol povinný poskytnúť a ani neposkytol z garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. poistné plnenie za škodu poškodenému. Mal za to, že spätné „stornovanie“ poistnej zmluvy, z ktorej už plnila poisťovňou a bezdôvodné prenesenie ťarchy tohto plnenia na žalobcu, nemôže byť na ujmu poisteného žalovaného 1/. Keďže poisťovňa nie je poškodeným v zmysle zákona, žalobca jej poskytol plnenie bez právneho dôvodu, resp. bez dôvodu uvedeného v § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca tak podľa názoru súdu prvého stupňa nemá právo v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu toho, čo plnil, titulom práva postihu (regresu) voči žalovanému 1/. Konanie voči žalovanému 2/ súd prvého stupňa v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil, pretože žalobca zobral svoju žalobu voči nemu späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby spolu vo výške 834,64 eur. O trovách zastaveného konania voči žalovanému 2/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Uviedol, že procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby, mal za následok zastavenie konania, a preto je žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovanému 2/. Súd prvého stupňa priznal žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 1.001,13 eur, za štyri úkony právnej služby. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba voči žalovanému 1/ zamietnutá, vrátane na neho nadväzujúceho výroku o náhrade trov konania, ako aj výrok, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe voči žalovanému 1/ vyhovie a prizná mu náhradu trov konania voči žalovanému 1/ vo výške 2.293,96 eur a zároveň, že žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového konania neprizná a zaviaže ho na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu vo výške 130,16 eur. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo veci samej a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby voči žalovanému 1/, žalobca vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnu interpretáciu ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Uviedol, že žalovaný 1/ mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá však k 21. 5. 2007 zanikla pre nezaplatenie prvého poistného. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. k zániku poistenia došlo priamo zo zákona a poisťovateľ nie je povinný tento zánik poistenia poistníkovi, resp. poistenému oznamovať. Žalobca zastával názor, že hoci zákon pojem spätného stornovania zmluvy nepozná, keďže ide o pojem používaný poistnou praxou pri zániku poistenia priamo zo zákona a administratívnoprávne zosúladenie vlastnej evidencie so skutočným stavom, nemá to vplyv na zánik povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Mal za to, že žalovaný 1/ nepreukázal, že by mal v čase dopravnej nehody platne uzatvorenú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, a to napríklad potvrdením o vykonanej platbe poistného na rozhodné obdobie, resp. k dátumu dopravnej nehody. Rovnako ani z pripojeného spisu poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. zo žiadnych dokladov nevyplýva, že by k predmetnému vozidlu (K. XXX, E.: D. XXX R.) v čase dopravnej nehody bolo platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. K argumentácii súdu prvého stupňa, že keďže poisťovňa nie je poškodeným v zmysle zákona, žalobca jej poskytol plnenie bez právneho dôvodu, uviedol, že poškodený si svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči poisťovni, keďže však k vozidlu žalovaného 1/ nebolo platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vyzvala žalobcu na refundáciu škody, ktorú vyplatila poškodenému. Preto žalobcovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, resp. v danom prípade na účet poisťovne, pretože táto už hradila priamo poškodenému. Žalobcovi tak podľa jeho názoru vzniklo právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z .z. na náhradu toho, čo za neho plnil v spojení s § 24c zákona č. 381/2001 Z. z. Vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri právnom posúdení celej situácie opomenul aplikovať ust. § 454 Obč. zák. Ak totiž plnila poisťovňa za žalovaného 1/ bez platnej poistnej zmluvy, ktorá zanikla, je zrejmé, že žalovaný 1/ sa na jej úkor obohatil. V dôsledku neexistencie poistnej zmluvy súčasne vznikla povinnosť žalobcovi postupovať podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. a nahradiť škodu poškodenému alebo tomu, kto už povinnosť nahradiť škodu splnil. Poisťovňa tak podľa žalobcu mala právo žiadať vydanie zaplatenej sumy od žalovaného 1/ ako škodcu alebo od žalobcu pre neexistenciu platného povinného zmluvného poistenia. Žalobcovi, tým že splnil svoju povinnosť, vzniklo proti žalovanému 1/ právo podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca tiež v odvolaní namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie tým, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O. s. p., a teda žalobca nevedel, aké sú úvahy súdu prvého stupňa pri posudzovaní veci a či je potrebné vykonať ďalšie dôkazné návrhy. Dôvody mu vyplynuli až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podotkol, že ak by súd prvého stupňa postupoval tak, že by mu napr. dovolil predniesť záverečnú reč podľa § 118 ods. 4 O. s. p., mohli byť odstránené pochybnosti o dôvodnosti jeho nároku. Táto vada podľa jeho názoru mala dopad na rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovanému 2/ žalobca považoval za nesprávne rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 O. s. p. Mal za to, že žalobu voči žalovanému 2/ podal dôvodne, pretože pri jej koncipovaní vychádzal zo záznamov zapísaných v centrálnej evidencii motorových vozidiel, z ktorej vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol ako držiteľ, resp. prevádzkovateľ vozidla, vedený v dokladoch od vozidla práve žalovaný 2/. Žalobca tak v tom čase nemohol mať vedomosť o tom, že vodič vozidla (žalovaný 1/), ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, bol zároveň aj jeho prevádzkovateľom. Žalovaný 2/ si totiž nesplnil svoju zákonnú povinnosť v súlade s § 90 ods. 1 a § 91 ods. 1 a nasl. zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (platného a účinného v čase dopravnej nehody) a neoznámil zmeny na vozidle (prevod držby). Priznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ podľa žalobcu prenáša zodpovednosť za porušenie uvedenej povinnosti na neho. Uvedené považoval skôr za dôvod na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., keďže vzatá späť bola žaloba, ktorá bola pôvodne podaná dôvodne, alebo na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poznamenal, že žalovaný 2/ nepreukázal prevod vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ani pri prvom úkone, ktorým bolo vyjadrenie k žalobe zo dňa 9. 8. 2012 a ku ktorému nepripojil žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Túto skutočnosť preukázal až žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 5. 3. 2013. Okolnosti, z ktorých žalobca vychádzal pri koncipovaní žaloby, nasvedčovali tomu, že zodpovednosť žalovaného 2/ za vznik škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vyplýva z § 427 Obč. zák. Odhliadnuc od uvedeného žalobca namietal, že súd prvého stupňa nemal priznať žalovanému 2/ plnú náhradu trov právneho zastúpenia, pretože žalovaný 2/ k vyjadreniu zo dňa 9. 8. 2012 (prvý úkon vo veci) nepripojil žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení a pojednávania v dňoch 5. 3. 2013 a 18. 4. 2013 boli odročené bez prejednania veci, resp. sa jednalo o pojednávania v rámci prípravy pojednávania, za ktoré prináleží štvrtinový úkon. Podľa názoru žalobcu je jeho neúspech voči žalovanému 2/ založený na nesplnení zákonnej povinnosti žalovaného 2/ možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa voči nemu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v časti trov konania priznaných žalovanému 2/ taktiež navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že dňa 11. 11. 2007 došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným 1/, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle F. F., E.: I. XXX D., ktorého držiteľom v čase nehody bol K. W. (poškodený). V priebehu konania bolo preukázané, že za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zodpovedá žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ a zároveň aj vodič vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená (§ 427 ods. 2 Obč. zák.). Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. dňa 13. 12. 2007 poskytla poškodenému náhradu škody za žalovaného 1/ vo výške 5.794,86 eur. Následne stornovala poistnú zmluvu, ktorú s ňou žalovaný 1/ mal mať uzavretú a listom zo dňa 6. 9. 2010 žiadala od žalobcu nahradenie vyplatenej materiálnej škody, ako aj 10 % poplatku za spracovanie 579,49 eur a poplatku za vykonanie PLU 33,- eur (t. j. spolu 6.407,35 eur). Žalobca požadovanú sumu vyplatil Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. dňa 6. 12. 2010. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje len časť z vyplatenej sumy, a to vo výške 5.794,86 eur, ktorú mal poskytnúť ako poistné plnenie z poistného garančného fondu, pričom svoj nárok opiera o ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Predmetom odvolacieho konania zostal len nárok žalobcu voči žalovanému 1/, keďže konanie voči žalovanému 2/ bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že na vozidlo žalovaného 1/ v čase predmetnej dopravnej nehody, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1/ si síce splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a dňa 20. 4. 2006 uzavrel s Allianz - Slovenskou poisťovňou, a. s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa vozidla K. XXX, E.: D. XXX R., so začiatkom poistenia od 20. 4. 2006. Toto poistenie však podľa oznámenia Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. zo dňa 7. 10. 2013 (č. l. 198) zaniklo pre neplatenie poistného dňa 21. 5. 2007. Podľa oznámenia poisťovne totiž žalovaný 1/ nezaplatil poistné za obdobie 20. 4. 2007 - 19. 10. 2007, ktoré bolo splatné dňa 20. 4. 2007. Z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. pritom vyplýva, že poistenie zodpovednosti zanikne okrem iného aj v prípade, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak v poistnej zmluve nebola dohodnutá dlhšia lehota, a to uplynutím tejto lehoty. Z poistnej zmluvy žalovaného 1/ nevyplýva, že by si s poisťovňou dohodli dlhšiu lehotu pre zánik poistenia pre neplatenie poistného. Pokiaľ teda žalovaný 1/ poistné splatné dňa 20. 4. 2007 neuhradil, k jeho zániku v súlade s citovaným ustanovením došlo ex lege uplynutím jednomesačnej lehoty od dátumu splatnosti, t. j. dňom 21. 5. 2007. K zániku poistenia žalovaného 1/ tak došlo priamo zo zákona bez toho, aby k tomu bol potrebný nejaký ďalší úkon, resp. bez toho, aby poisťovateľ musel poisteného vyzývať na zaplatenie poistného. Ust. § 801 ods. 2 Obč. zák. sa v tomto prípade neuplatní, pretože zákon č. 381/2001 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a obsahuje osobitnú úpravu zániku poistenia. Na zánik poistenia zo zákona nemá vplyv ani skutočnosť, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. v čase dopravnej nehody a poskytnutia poistného plnenia ešte vo svojom systéme evidovala poistnú zmluvu žalovaného 1/ ako platnú a túto stornovala vo svojom systéme ku dňu 21. 5. 2007 až spätne. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v čase dopravnej nehody dňa 11. 11. 2007 na vozidlo žalovaného 1/, ktorým bola predmetná dopravná nehoda spôsobená, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1/ v tomto smere ani v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak a ktorými by zdokladoval skutočnosť, že poistné zaplatil, pričom túto skutočnosť ani netvrdil. Súd prvého stupňa teda podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ ide o vec samu, nárok žalobcu nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho dospel aj k nesprávnemu záveru o potrebe zamietnutia jeho žaloby voči žalovanému 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ v čase predmetnej dopravnej nehody nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca bol v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. povinný poskytnúť poistné plnenie z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ poškodenému. Keďže však v danej veci už poškodenému poskytla náhradu škody Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. pri likvidácii poistnej udalosti, žalobca plnenie z poistného garančného fondu nevyplatil poškodenému, ale refundoval Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. ňou vyplatené poistné plnenie. Charakter tohto plnenia pritom zostal rovnaký, keďže žalobca plnil v súlade s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (žalovaný 1/). Žalobcovi tak vzniklo právo postihu proti žalovanému 1/ v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. právo na náhradu toho, čo z garančného fondu vynaložil za žalovaného 1/, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu. Z týchto dôvodov, vzhľadom na odlišné skutkové aj právne závery, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba voči žalovanému 1/ zamietnutá, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne, vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej vo vzťahu k žalovanému 1/, odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania žalovaného 1/. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O. s. p. viazaný. Jeho úlohou bude vec opätovne prejednať, zaoberať sa dôvodnosťou nároku žalobcu voči žalovanému 1/, vyplývajúcemu z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a vysporiadať sa tiež s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným 1/ v priebehu konania, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Podľa výsledku konania súd prvého stupňa rozhodne opätovne aj o trovách prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Pokiaľ ide o žalobcom napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, o náhrade trov konania žalovaného 2/, žalobca v tomto smere namietal, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. alebo podľa § 150 O. s. p. a žalovanému 2/ nepriznať náhradu trov konania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že pre prípad zastavenia konania náhradu trov konania upravuje ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v zmysle ktorého právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. V prípade, ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) sa však musí pri rozhodovaní o trovách konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. V takomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Ak však nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším chovaním žalovaného, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobného návrhu, potom nie je možné ani dospieť k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania. Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci nevyplýva, že by žalovaný 2/, čo i len čiastočne, uspokojil nároky žalobcu a ten by v dôsledku takéhoto konania žalovaného 2/ vzal žalobu späť. Žalobca teda nepreukázal, že žalobu voči žalovanému 2/ vzal späť pre jeho správanie a žalovaný 2/ procesne nezavinil toto späťvzatie. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Odvolací súd však napriek tomu musel napadnutý výrok o trovách konania žalovaného 2/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca totiž vo svojom odvolaní navrhol, aby o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 O. s. p. z dôvodu, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Použitie tohto ustanovenia však negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Preto musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, t. j. nielen účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Taktiež je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Pretože súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného 2/, odvolací súd v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania, aby sa účastníkom konania postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. aj čo do výroku o trovách konania žalovaného 2/ a vec mu podľa ods. 2 cit. ust. aj v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa bude musieť v ďalšom konaní preskúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k právu žalovaného 2/ na náhradu trov konania a následne opätovne rozhodnúť o trovách konania žalovaného 2/. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude najmä zistiť majetkové, osobné, sociálne a ďalšie pomery účastníkov konania, prihliadnuť k okolnostiam, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod. Bude tiež potrebné zohľadniť, ako by sa rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. dotklo majetkových pomerov žalovaného 2/, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Až na základe týchto skutočností bude môcť súd prvého stupňa urobiť záver o existencii alebo neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. Pre prípad, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného 2/ nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/, súd prvého stupňa bude musieť zohľadniť odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré žalovanému 2/ vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Konkrétne dôvodná je podľa názoru odvolacieho súdu odvolacia námietka žalobcu, že pojednávanie konané dňa 5. 3. 2013 na súde prvého stupňa bolo odročené bez prejednania veci. Zo zápisnice z tohto pojednávania totiž vyplýva, že došlo k jeho odročeniu ešte pred otvorením pojednávania. Za tento úkon preto v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013 má žalovaný 2/ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Naopak, vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 9. 8. 2012 je potrebné považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013, za ktorý žalovanému 2/ patrí plná náhrada trov právneho zastúpenia, keďže žalovaný 2/ sa ním na výzvu súdu prvého stupňa vyjadroval k žalobe a odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nie sú opodstatnené. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.