Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204738 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511204738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, Bratislava, vo veci pobočky Levice, Sv. Michala č. 4, Levice, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie sumy 70.921,69 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 42 C 80/2011-61, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 42 C 80/2011-61, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 7.9.2012, č.k. 42 C 80/2011-61, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70.921,69 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na účet súdu prvého stupňa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 4.255,30 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyhovel tak návrhu navrhovateľa podanom na súde prvého stupňa dňa 28.2.2011, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 70.921,69 € odporcom na tom skutkovom základe, že dňa 7.10.2010 bolo začaté exekučné konanie oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Levice, proti povinnému: Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy, na Exekútorskom úrade JUDr. Aleny Szalayovej, Levice, P. Jilemnického č. 1 (pod sp.zn. Ex 839/2010). Dňa 10.11.2010 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi povinného, DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava (v prejednávanej veci odporcovi), ktorý mu bol doručený dňa 11.11.2010; prikázala mu, aby po doručení príkazu nevyplatil povinnému (Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Šahy, n.o. v likvidácii, Šahy) pohľadávku, ktorú má povinný voči nemu ako svojmu dlžníkovi na základe zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale poukázal na účet navrhovateľa celkovú sumu 373.751,53 € a na účet súdneho exekútora sumu 39.857,76 €. Z výpisu z účtu povinného vedeného vo VÚB, a.s., však bolo zistené, že napriek tejto skutočnosti odporca dňa 18.11.2010 poukázal na účet svojho veriteľa (povinného navrhovateľa) vedený vo VÚB, a.s., Bratislava v troch častiach celkovú sumu 70.921,69 €. V príkaze dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatil túto pohľadávku povinnému, bola dostatočne konkretizovaná pohľadávka, pričom boli uvedené zmluvy, ktoré mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o. v likvidácii, Šahy, uzatvorené s odporcom (zmluva č. 74NSP1000410 platná od 1.7.2010 do 30.9.2010, zmluva č. 7400/51/1/0005/2008 platná od 1.4.2008 do 30.9.2010, zmluva č. 2006101900-00047-06 platná od 1.5.2006 do 30.9.2010). Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane podrobného vyjadrenia odporcu, preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Odporca uzatvoril dňa 30.6.2010 zmluvu č. 74 NSP1000410 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou Šahy, n.o., Šahy, neskôr v likvidácii, ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, predmetom ktorej podľa bodu 1.1. bol záväzok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytovať poistencom poisťovne a ďalším osobám zdravotnú starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia. Podľa bodu 1.2. zmluvy sa poskytovateľ zaviazal poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vecnom rozsahu vyplývajúcom z povolenia, ktoré orgán uvedený v záhlaví zmluvy vydal poskytovateľovi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v špecializačných odboroch v rozsahu uvedenom v prílohe k zmluve. Podľa bodu 5.1. zmluvy poisťovňa a poskytovateľ sa v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov dohodli, že poisťovňa uhradí poskytovateľovi za poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom úhradu podľa pravidiel uvedených v tomto článku. Podľa bodu 6.1. zmluvy poisťovňa uhradí poskytovateľovi za každého poistenca poisťovne, s ktorým mal poskytovateľ k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý vykazuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť, uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti alebo dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológie a pôrodníctvo paušálnu mesačnú úhradu (kapitácia). Podľa bodu 6.4. zmluvy kapitácia zahŕňa úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytovateľ poskytol kapitálovému poistencovi a náklady, ktoré poskytovateľ vynaložil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti kapitovanému poistencovi. Podľa bodu 7.1. zmluvy poisťovňa sa za podmienok dohodnutých v tomto článku zaväzuje s kapitáciou uhradiť poskytovateľovi za každého kapitovaného poistenca dodatkovú paušálnu mesačnú úhradu. Podľa bodu 12.1. zmluvy zmluva nadobúda účinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po podpísaní zmluvy; podpísaná bola dňa 30.6.2010, účinnosť nadobudla dňa 1.7.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Alene Szalayovej, Exekútorský úrad v Leviciach, v konaní vedenom pod sp.zn. Ex 839/2010 vydal Okresný súd Levice pod č. 5402*074749 (sp.zn. 14 Er 910/2010) dňa 12.10.2010. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz v konaní vedenom pod sp.zn. Ex 839/2010 exekútorský úrad doručil odporcovi dňa 11.11.2010. Dňa 18.11.2010 odporca uhradil sumy 384,-- €, 5.613,81 € a 64.923,88 €, spolu v sume 70.921,69 €, na bankový účet povinného (Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy n.o. v likvidácii, Šahy) vedený vo M., P..B.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Tieto platby predstavovali úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za mesiac september 2010 podľa zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 74 NSP1000410, uzavretú dňa 30.6.2010. Stalo sa tak po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučného príkazu. Dňom 11.11.2010 povinný navrhovateľa (Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy n.o. v likvidácii, Šahy) stratil zo zákona (§ 108 ods. 1 Exekučného poriadku) právo voči odporcovi ako svojmu dlžníkovi na vyplatenie pohľadávky, ktorú mal voči odporcovi podľa zmlúv s ním uzavretých; takou zmluvou bola aj zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 30.6.2010, č. 74NSP1000410. Súdna exekútorka (okrem iných zmlúv) výslovne aj túto zmluvu uviedla v príkaze na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Tieto skutočnosti napokon ani sporné medzi účastníkmi neboli. Súd prvého stupňa tak mal nepochybne preukázané, že odporca postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky dňa 11.11.2010 nebol oprávnený (ani povinný) tieto platby vo vzťahu k povinnému ako svoju veriteľovi uskutočniť. Právo, a teda aktívnu vecnú legitimáciu na zaplatenie plnenia, ktoré odporca po dni 11.11.2010 poskytol povinnému (svoju veriteľovi), priznáva navrhovateľovi ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Obranu odporcu spočívajúcu v tom, že došlo k ukončeniu zmlúv medzi ním a povinným (Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy) ku dňu 30.9.2010, t.j. že v čase doručenia exekučného príkazu prikázaním inej peňažnej pohľadávky neboli v zmluvnom vzťahu, súd posúdil ako neopodstatnenú. Platnosť zmluvy totiž sama osebe ešte nemusí mať (a spravidla ani nemá) dopad na existenciu alebo splatnosť pohľadávky, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy počas jej platnosti. Sám odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.10.2011 potvrdil, že platby, ktoré vykonal na účet svojho veriteľa a súčasne povinného navrhovateľa (Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy) v čiastkach 384,-- €, 5.613,81 € a 64.923,88 €, boli úhradami za mesiac september 2010 na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 74NSP1000410, teda ešte za obdobie, v ktorom táto zmluva bola v platnosti. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 132, § 160 ods. l veta prvá O.s.p., § 105 ods. 1, § 106 ods. 1 písm. a/, § 107 ods. 1, ods. 2, § 108 ods. l, ods. 3, § 109 ods. l zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase vykonávania exekúcie č. Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal. V súlade s ustanovením § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok za podaný návrh na začatie konania v sume 4.255,30 €, čo predstavuje 6 % z ceny predmetu konania; navrhovateľ požíva osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Mal za to, že navrhovateľ si nesprávne vyložil Exekučný poriadok, nakoľko ustanovenie § 109 ods. l, ods. 2 neslúži na vymáhanie dlžnej čiastky vyplatenej povinnému a nie oprávnenému, ale na vymoženie vôbec neuhradenej čiastky zo strany dlžníka povinného. Je to nepochybné zo znenia, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku u povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla. Slovné spojenie „nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi pohľadávku“ znamená nevyplatí vôbec a nie vyplatí inej osobe a nie exekútorovi a oprávnenému, kedy má súdny exekútor právne možnosti, ako pohľadávku vyplatenú tretej osobe exekvovať. Exekučný poriadok vôbec nerieši situáciu „dlžník povinného vyplatil pohľadávku povinnému a nie súdnemu exekútorovi alebo oprávnenému“. Ak by úmyslom citovaného ustanovenia bolo postihnúť dlžníka povinného za uvedený úkon, t.j. vyplatenie pohľadávky povinnému, malo by to byť v zákone explicitne uvedené. Súčasne je to zrejmé aj z dôsledkov neuplatnenia pohľadávky na súde, t.j. zodpovednosti za škodu povinnému, ktorá by mu tým prípadne vznikla, kedy úhradou povinnému k takýmto zákonom predpokladaným dôsledkom nemôže dôjsť. Jeho konanie možno maximálne považovať za porušenie povinnosti, podobne ako ich má Exekučným poriadkom určené povinný, pri nakladaní s majetkom, ktorý má byť predmetom exekúcie. Nezakladá však právo oprávnenému, aby žiadal opätovné zaplatenie pohľadávky od poddlžníka. Tým, že si svoju povinnosť splnil voči svojmu veriteľovi, pohľadávka zanikla. Z tohto dôvodu nemôže navrhovateľ žiadať jej zaplatenie. Nie je spravodlivé požadovať od neho (dlžníka povinného), aby uhradil tú istú sumu dvakrát. Dostal by sa tak do omnoho nepriaznivejšieho postavenia ako samotný povinný, ktorý v skutočnosti vznik pohľadávky svojím správaním zapríčinil. Z dostupnej literatúry vyplýva, že titulom pre podanie poddlžníckej žaloby je nevyplatenie pohľadávky oprávnenému vôbec, t.j. prostriedky nevyplatí poddlžník žiadnemu zo subjektov. V konaní o poddlžníckej žalobe bude preto povinný mať záujem na výsledku konania ako vedľajší účastník, a teda na tom, aby poddlžník bol zaviazaný na úhradu pohľadávky. Titulom na podanie poddlžníckej žaloby je neuhradenie pohľadávky vôbec a nie jej uhradenie povinnému. Oprávnený v prípade úhrady žalovanej čiastky povinnému stráca právny titul na podanie poddlžníckej žaloby. Z toho všetkého vyplýva, že na podanie poddlžníckej žaloby nebol daný právny dôvod. Podľa jeho názoru omnoho viac pochybila exekvovaná banka, ktorá, ako ten istý dlžník povinného, umožnila likvidátorovi povinného vybrať exekvovanú čiastku na výplaty zamestnancom. V tej istej veci preto navrhovateľ žaluje aj banku na Okresnom súde Bratislava I., ktoré nie je skončené (odporca presne neoznačil peňažný ústav, spisovú značku, pod akou sa ním tvrdené konanie na Okresnom súde Bratislava I. vedie; poznámka odvolacieho súdu). Podľa vyjadrenia súdnej exekútorky banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou a druhú čiastku, ktorá bola rovnako určená na výplaty mzdy, nemala podľa Exekučného poriadku vyplatiť likvidátorovi povinného. Vyslovil otázku, prečo konajúci súd nečakal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. Mal záujem riešiť celú záležitosť aj v spolupráci s povinným, ktorého vyzval na dobrovoľné vrátenie sumy vybratej z účtu v exekvovanej banke a súčasne prihlásením si pohľadávky do likvidácie. V tejto veci likvidátor prihlášku odmietol a v písomnom vyjadrení konštatoval, že úhradu prijal v dobrej viere ako úhradu svojich pohľadávok voči nemu ako zdravotnej poisťovni. Medzičasom ale došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného pod sp.zn. 31 K 30/2011. V odvolaní ďalej namietal vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4.255,30 € podľa ustanovenia § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, pretože podľa § 4 ods. l písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch od súdnych poplatkov sú oslobodené konania vo veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V predmetnom konaní išlo o úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na účet dlžníka zo strany odporcu, ako poddlžníka, na základe zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rovnako aj on je preto oslobodený od poplatkovej povinnosti. V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2004, sp.zn. 5 Cdo 29/2004, z ktorého vyplýva, že ak si zdravotná poisťovňa uplatňuje voči tretím osobám v tzv. regresnom konaní nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je oslobodená od súdnych poplatkov. Spôsob výpočtu súdneho poplatku ale vôbec nenamietal. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu zotrval na svojich tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa; rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, ako taký ho navrhol potvrdiť. Potvrdil, že na Okresnom súde Bratislava II. podal návrh proti VÚB, a.s., podľa § 103 Exekučného poriadku, v ktorej spochybňuje správnosť aplikácie § 104 Exekučného poriadku pri vyplatení sumy 71.000,-- € dňa 19.11.2010 povinnému. Nesúhlasí ale s názorom odporcu v tom, že miera pochybenia VÚB, a.s., v tomto prípade je väčšia ako pochybenie odporcu. Tieto prípady nie sú zhodné napriek tomu, že je presvedčený o tom, že odporca aj VÚB, a.s., pochybili pri nakladaní so sumou 70.921,69 €. Pokiaľ ide o časové hľadisko vzniku chyby tvrdil, že prvý pochybil odporca a až následne banka. Skutočnosť, že odporca požiadal povinného o vrátenie sumy 70.921,69 € a prihlásil túto sumu ako svoju pohľadávku do likvidácie, hoci táto prihláška bola likvidátorom neskôr odmietnutá, svedčí o tom, že odporca si uvedomil svoje pochybenie pri realizácii exekučného príkazu v exekučnom konaní EX 839/2010 vydaného súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti), vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Exekučný poriadok, ako aj ustanovenia osobitných zákonov, určuje, čo z majetku povinného nepodlieha exekúcii alebo je z exekúcie vylúčené. Odporca ho poškodil, keď vedome nerealizoval včas doručený exekučný príkaz a dal peňažné prostriedky k dispozícii povinnému. Za nesprávnu považoval obranu odporcu aj v tom, že peňažné prostriedky mohol získať prikázaním pohľadávky z účtu v banke. K časti odvolania týkajúcej sa poplatkovej povinnosti odporcu sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, v dôvodoch svojho rozsudku už ďalšie dôvody neuvádza (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť ešte nasledovné. Základom nároku navrhovateľa je hmotné právo povinného (Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o., Šahy) voči poddlžníkovi (DÔVERA - zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi (poddlžníkovi), zaplatenia istiny v sume 70.921,69 € v dôsledku porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase vykonávania exekúcie č. Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia § 105 až § 109 Exekučného poriadku, ktoré aj správne vyložil a správne dospel k záveru o dôvodnosti nároku navrhovateľa. Citované zákonné ustanovenia sú jasné, presné, nedávajú možnosť si ich vyložiť iným spôsobom; ani takým, aký zvolil odvolateľ. Napriek účinnému doručeniu príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, exekučného príkazu, odporcovi (dňa 11.11.2010), aby po ich doručení nevyplatil peňažné prostriedky povinnému ako svojmu veriteľovi (Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy), dňa 18.11.2010 svojmu veriteľovi poskytol plnenie v celkovej sume 70.921,69 €; v neposlednom rade tiež napriek tomu, že povinný stratil právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa jeho dlžníkovi (odporcovi v prejednávanej veci) doručil príkaz na začatie exekúcie (§ 105, § 107, § 108 ods. l Exekučného poriadku) v znení účinnom v čase vykonávania exekúcie č. Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Teda keď sumu 70.921,69 € odporca nepoukázal súdnej exekútorke, resp. oprávnenému (v prejednávanej veci navrhovateľovi), navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného (odporcu v prejednávanej veci) vyplatenia tejto pohľadávky. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú by mal voči oprávnenému (§ 109 ods. l Exekučného poriadku). Nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý dlžník povinného túto pohľadávku nezaplatil (navrhovateľovi), nevyžaduje sa ani jeho zavinenie. Stačí, že nedošlo k vyplateniu jestvujúcej a splatnej pohľadávky v rozsahu určenom týmto spôsobom exekúcie, ktorú mal dlžník povinného zaplatiť a nezaplatil. Pohľadávka povinného voči poddlžníkovi vznikne doručením príkazu na začatie exekúcie a týmto okamihom sa dostáva aj do inhibitória. Pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky došlo k splneniu dlhu poddlžníka vo vzťahu k povinnému. Pokiaľ je už ale táto pohľadávka v inhibitóriu, plnením poddlžníka vzniká bezdôvodné obohatenie povinného na úkor poddlžníka. Je neprípustné uplatniť námietky, ktoré sa týkajú inej právnej veci. Nie je podstatné, o akú veľkú pohľadávku oprávneného voči povinnému išlo v exekúcii, ale to, akú pohľadávku mal povinný voči svojmu dlžníkovi a v akom rozsahu dlžník povinnému poskytol plnenie. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie, a teda neboli naplnené odvolacie dôvody. Osobitne nie je daný odvolací dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), pretože sám odporca po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol súdu vykonať žiadne dôkazy. Úspešný by mohol byť len v prípade, ak by platbu svojmu veriteľovi realizoval ešte pred doručením príkazu na začatie exekúcie, exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, o čo ale nepochybne nejde v prejednávanej veci. Nerešpektovanie Exekučného poriadku, príkazu súdneho exekútora na začatie exekúcie, exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, dlžníkom povinného, má za následok postih podľa ustanovenia § 109 ods. l Exekučného poriadku vyjadrený v povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku v sume, ktorú poukázal povinnému ako svoju veriteľovi. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Obsah odvolania odporcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také (nové) rozhodujúce právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Rozsudok spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech ani vo výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil poplatkovú povinnosť. Ako je uvedené vyššie, pre účely poplatkovej povinnosti, základom nároku navrhovateľa je porušenie zákonnej povinnosti odporcom vyplývajúcej pre neho zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); tento nepatrí medzi veci uvádzané v ustanovení § 4 ods. l písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce, poskytovania zdravotnej starostlivosti). Tento základ nemožno podriadiť ani pod iné konanie uvádzané v ustanovení § 4 ods. l zákona o súdnych poplatkoch. To znamená, že predmetné súdne konanie nie je oslobodené od súdnych poplatkov. Zostalo potom irelevantné, že aj odporca poskytuje zdravotnú starostlivosť svojím poistencom prostredníctvom zdravotníckych zariadení. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, navrhovateľ v konaní požíva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, a keďže v celom rozsahu bol v konaní úspešný, a odporcovi nesvedčí oslobodenie od súdnych poplatkov zo zákona, ani na základe ustanovenia § 138 O.s.p., odporca je povinný zaplatiť poplatok z predmetu konania v sume 4.255,30 €, ako 6 % zo sumy 70.921,69 € (§ 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 6 ods. l, § 7 ods. l, § 8 ods. 1, ods. 4, § 18ca zákona č. 71/1991 Zb.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol dňa 29.4.2015 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do troch dní navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania neuplatnil, nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii citovaných zákonných ustanovení na správne zistený skutkový stav veci; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014). Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.) Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.