Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/414/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511205746 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511205746.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: W. K. Y. S. Ú. C. , narodený dňa XX.X.XXXX, živnostník, s miestom podnikania v B., W. S. Č.. XXXX/X, IČO: 402 15 636, JUDr. Petrom Vačokom, advokátom v Bratislave, Vazovova č. 9/A proti odporkyni: Q.. V. K., správca konkurznej podstaty F. W., Š..W.. v likvidácii, narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, A., zastúpená JUDr. Marekom Letkovským, advokátom v Bratislave, Legionárska č. 1/C, o zaplatenie sumy 18.302,20 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. mája 2013, č.k. 14 C 176/2011-139, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. mája 2013, č.k. 14 C 176/2011-139, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 433,62 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne JUDr. Mareka Letkovského, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 7.5.2013, č.k. 14 C 176/2011-139, návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 2.609,-- € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mareka Letkovského, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom na začatie konania navrhovateľ navrhol súdu uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v sume 18.302,20 € na tom skutkovom základe, že ako fyzická osoba podnikateľ prevádzkujúci autoservis mal dočasne po dobu 27 dní uskladnené v budove W. M. B. na W. L.. Č.. XXXX/XX rôzne náhradné súčiastky na motorové vozidlá, ktoré zakúpil od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., Bratislava, z dôvodu, že v jeho budove došlo k poruche brán. Náhradné diely (zakúpené autosúčiastky) boli uhradené na základe faktúr: č. 912011 vystavená dňa 1.12.2009 a uhradená hotovostnou platbou v sume 6.759,20 € spolu s DPH, č. 912091 vystavená dňa 9.12.2009 a uhradená hotovostnou platbou v sume 4.700,50 € spolu s DPH, č. 912181 vystavená dňa 18.12.2009 a uhradená hotovostnou platbou v sume 3.986,50 € spolu s DPH, č. 912301 vystavená dňa 30.12.2009 a uhradená hotovostnou platbou v sume 2.856,-- € spolu s DPH (spolu 18.302,20 €). Odporkyňa ako správkyňa budovy W., kde boli uložené predmetné náhradné súčiastky, tieto nafotila, ich súpis nevykonala, vchodové dvere uzamkla dozickým zámkom a zapečatila budovu trikolórovou šnúrkou; veci mu odmietla vydať z dôvodu, že neplatí nájomné, a teda uplatnila zádržné právo. Dňa 15.3.2010 mu odporkyňa doručila vyčíslenie nájmu od mája 2008 do februára 2010, hoci mal veci uskladnené len 27 dní v roku 2010. Dňa 11.8.2010 sa dozvedel, že odporkyňa nahlásila krádež jeho vecí. Dňa 30.11.2010 bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Mal za nesporné, že odcudzením uvedených súčiastok mu vznikla škoda, ktorú žiada nahradiť od odporkyne, ktorú ale odmieta nahradiť. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ mal dočasne uskladnené v budove W. M. B. rôzne náhradné súčiastky na motorové vozidlá, nové i použité, ktoré podľa jeho vyjadrenia a predložených faktúr zakúpil od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., v hodnote 18.302,20 €. Veci uložil v budove W. bez vedomia a súhlasu správcu konkurznej podstaty, lebo tento bol susediacim objektom s jeho objektom, kde vykonával podnikateľské aktivity a tento bol v dezolátnom stave. U neho došlo k poruche brán, ktoré boli elektricky ovládané. Uvedené súčiastky boli uskladnené, podľa vyjadrenia navrhovateľa, v budove W. do doby odstránenia poruchy brán, t.j. 27 dní. Hodnotu uskladnených vecí sa snažil navrhovateľ preukázať faktúrami č. 912011, č. 912091, č. 912181, č. 912301 spolu s DPH v hodnote 18.302,20 €, ktoré vystavila spoločnosť MACADY SK, s.r.o., Bratislava, založil do spisu dodacie listy. Navrhovateľ pred súdom nevedel preukázať, že súčiastky uvedené vo faktúrach boli uložené v W. a ani vypočutí svedkovia V. J., narodený dňa XX.X.XXXX, Q. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, nevedeli špecifikovať, ktoré veci navrhovateľa, v akom rozsahu, boli v budove W. uložené. Odporkyňa dňa 17.12.2008 po zistení, že vo vlastníctve úpadcu je kultúrna pamiatka W. B., v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu - vlastníka nehnuteľnosti, vykonala osobnú obhliadku miesta, pričom zistila, že sklad je z ulice nedostupný. Oslovila navrhovateľa, ktorý ju cez svoj pozemok pustil k skladu pivovaru. Následne objekt uzamkla visiacim zámkom, zapečatila úradnou šnúrou všetky prístupové vstupy do pivovaru, zapečatila prístupovú bránu do skladu, bránu navrhovateľa, cez ktorú ju pustil prvý krát do objektu, a vyvesila kontakt na ňu. Dňa 9.3.2010 navrhovateľ označil v sklade veci, ktoré mali byť jeho vlastníctvom, ale nepredložil doklady osvedčujúce vlastnícke právo. Urobil tak prvý krát až v trestnom konaní. Odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty v súlade s § 151s Občianskeho zákonníka uplatnila zádržné právo na hnuteľné veci navrhovateľa, ktoré mal dočasne uskladnené v priestoroch nehnuteľnosti - budovy W. M. B. na W. L.. Č.. XXXX/XX, za účelom zabezpečenia pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške nájomného za obdobie uskladnenia predmetných hnuteľných vecí v označenej nehnuteľnosti. O zadržaní vecí a jeho dôvodoch riadne upovedomila navrhovateľa a vyzvala ho na preukázanie vlastníckeho práva k zadržaným veciam uskladneným v danom objekte. Keď navrhovateľ nájomné neuhradil dobrovoľne, jeho zaplatenia sa domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta. Dňa 5.6.2010 zistila, že zapečatenie ňou vykonané na vstupných dverách bolo porušené, z priestorov boli odnesené materiály a náhradné diely na automobily, ktoré označil navrhovateľ pri obhliadke dňa 9.3.2010 ako jemu patriace. Dňa 11.8.2010 podala odporkyňa trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a uznesením OOPZ Sereď č. ČVS: ORP-1010/SE- GA-2010 zo dňa 30.11.2010 bolo trestné stíhanie vedené pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona prerušené vzhľadom k tomu, že za využitia všetkých dostupných možností v pátraní po páchateľovi prečinu sa nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Navrhovateľ incidenčnú žalobu nepodal. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 151s ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 151t, § 151i ods. 2, § 415, § 420 ods. l, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, § 12 ods. l zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 79 ods. l druhá veta, § 120 ods. prvá veta O.s.p. a skutkovo tým, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom v sporovom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, ochrany ktorého sa domáhajú, skutočne existuje (napr. § 79 ods. 1, § 101 ods.1 O.s.p.) a taktiež tzv. dôkaznú povinnosť (bremeno), t.j. povinnosť označiť dôkazy spôsobilé preukázať pravdivosť prednášaných tvrdení (§ 79 ods. 1, § 120 ods.1 O.s.p.). V spore o náhradu škody môže navrhovateľ očakávať úspech pokiaľ tvrdí a preukáže, že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym správaním odporcu. Je nevyhnutné, aby označil a preukázal tieto rozhodujúce skutočnosti tak, aby súd mohol ustáliť, že ku škodovému deju došlo tak, ako tvrdil navrhovateľ. Ak sa ocitne v dôkaznej núdzi a nepreukáže svoje tvrdenia, súd návrh zamietne. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Povinnosťou navrhovateľa, pre úspešnosť návrhu, bolo pred súdom preukázať, že porušením právnej povinnosti odporkyne, ktorá je v rozpore s objektívnym právom, bola mu spôsobená škoda. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Návrh navrhovateľa súd prvého stupňa považoval za nedôvodný, keďže právo na náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti je možné uplatniť len v prípade, ak vzniknutá škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti, pričom medzi týmto protiprávnym konaním a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť a je dané zavinenie subjektu, ktorý protiprávnym konaním predmetnú škodu spôsobil. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Zodpovednosť za škodu, ktorá nastane počas doby, kedy má veci u seba zadržiavateľ v dôsledku uplatneného zádržného práva, je posudzovaná podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Odporkyňa uplatnila zádržné právo na hnuteľné veci navrhovateľa oprávnene a zabezpečila, aby zadržané veci riadne ochránila pred poškodením, stratou a zničením tak, že objekt, v ktorom mal navrhovateľ dočasne uskladnené hnuteľné veci, vlastným zámkom odporkyňa uzavrela a zapečatila, čo potvrdil aj sám navrhovateľ. K vzniknutej škode na veciach navrhovateľa nedošlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti a zavinenia zo strany odporkyne. Odporkyňa preto nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, nakoľko ju nespôsobila. S ohľadom na prerušenie trestného stíhania voči určitej osobe je zrejmé, že škoda bola spôsobená treťou osobou, nenastala v dôsledku konania odporkyne, ktorá v súlade so zákonom oprávnene uplatnila zádržné právo na veci navrhovateľa a príčinou škody na veciach navrhovateľa bolo protiprávne konanie neznámeho páchateľa. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z., keď v absolútnom neprimeranom rozsahu zadržala majetok navrhovateľa, súd mal za to, že požiadavka na konanie odporkyne s odbornou starostlivosťou z pozície správcu sa vzťahuje na výkon jej správcovskej činnosti, a teda uplatnenie zádržného práva na hnuteľné veci nachádzajúce sa v objekte úpadcu, ktorého bola odporkyňa správkyňou, svedčí v prospech jej riadneho výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z. Navrhovateľ incidenčnú žalobu nepodal; konal neobyčajne nezodpovedne, porušil zákonnú povinnosť (prevenčnú) podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Bez vedomia a súhlasu majiteľa objektu W. sám z vlastného rozhodnutia ponechal svoje veci, ktoré neskôr odcudzil neznámy páchateľ. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, žeby k vzniknutej škode na jeho veciach došlo v dôsledku protiprávneho konania odporkyne, t.j. v dôsledku konania odporkyne v rozpore s objektívnym právom a nepreukázal tiež, žeby k vzniknutej škode došlo v príčinnej súvislosti s takýmto konaním odporkyne. Taktiež nepreukázal rozsah vzniknutej škody na jeho veciach, ktoré mali byť predmetom uplatneného zádržného práva zo strany odporkyne. V konaní síce predložil faktúry, za ktoré mal určité veci zakúpiť, avšak skutočnosť, ktoré konkrétne veci takto zakúpené boli predmetom zádržného práva, navrhovateľ nepreukázal. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, ods. 5, ods. 8 O.s.p., § 10 ods. 1, ods. 2, § 14 ods. l písm. a/, b/, c/, ods. 3 písm. b/, ods. 8, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť súčasne v rozsudku podrobne odôvodnil; rovnako tak podrobne odôvodnil, prečo odporkyni vo zvyšku náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odporkyňa bola za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu Domáce potreby Bratislava, štátny podnik v likvidácii, vymenovaná v novembri 2007 a až koncom roku 2009 sa s ním stretla, bol prítomný na ohliadke priestorov dňa 9.3.2010, poskytol súčinnosť v plnom rozsahu, spolupracoval s odporkyňou. Vtedy od neho nežiadala doklad o pôvode, resp. vlastníctve hnuteľných vecí, nevyslovila žiadnu námietku, až podaním zo dňa 15.3.2010 od neho žiadala zaplatenie nájomného za uskladnené veci za obdobie od mája 2008 do februára 2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 17 C 95/2010 o zaplatenie nájomného, v ktorom odporkyňa úspešná nebola, keď neuniesla dôkazné bremeno, vyrubila nájomné za obdobie, ktoré nemá oporu v zákone, ani na základe skutkových okolností, nepotvrdil sa nájomný vzťah medzi ním a úpadcom a odporkyňa daný návrh zobrala späť. Zdôraznil ustanovenie § 151s ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Podmienkou uplatnenia zádržného práva je to, že vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého právneho titulu. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty musela byť vysporiadaná s otázkou, aké konkrétne hnuteľné veci patria do jeho vlastníctva a akú dobu boli uskladnené v budove W.. Odporkyňa „záložné“ právo uskutočnila takým spôsobom, že priestory W. uzamkla vlastným dózickým zámkom, zapečatila trikolórovou šnúrkou a jemu znemožnila prístup k svoju majetku. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že odporkyňa uplatnila zádržné právo oprávnene. Odporkyňa nepreukázala opodstatnenosť žiadanej sumy za nájomné, napriek tomu uplatnila zádržné právo na jeho hnuteľné veci v hodnote 18.302,20 €. O krádeži vecí v budove W., medzi ktorými boli aj jeho veci, sa dozvedel dňa 11.8.2010, až v trestnom konaní bol vyzvaný na predloženie faktúr a iných podkladov preukazujúcich vlastnícke právo k hnuteľným veciam, vystupoval ako vlastník, odporkyňa pritom vystupovala ako poškodená s poukazom na ustanovenie § 151i ods. 2 Občianskeho zákonníka. V trestnom konaní bolo preukázané, že dozický zámok, ktorým mal byť chránený objekt W., nebol porušený žiadnym cudzím zásahom a bol odomknutý originálnym kľúčom. Z toho je možné vyvodiť jednoznačný záver, že k odcudzeniu hnuteľných vecí mohlo dôjsť len za účasti konania odporkyne, teda využitím originálneho kľúča od dozického zámku, ktorým disponovala len odporkyňa. Zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 130/2010, z ktorého vyplýva, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o otázku skutkovú, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Priamo úmerne s konaním odporkyne, resp. opomenutím odporkyne, teda s porušením povinnosti, mu vznikla škoda, ktorú preukázal. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoci odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v danom rozsahu, spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť. Odporkyňa odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania, vyjadrenia navrhovateľa považovala za účelové s cieľom získať satisfakciu za vlastné neopatrné a svojvoľné správanie od nej, ktorá nie je za vznik domnelej škody na jeho strane zodpovedná. Nie je pravdivé tvrdenie v tom, že aktívne spolupracoval s ňou ako správcom konkurznej podstaty úpadcu Domáce potreby Bratislava, š.p. v likvidácii, hoci komunikoval. Spočiatku jej úplne zatajil, že vie, kto si mal veci v budove úpadcu uskladniť a žeby medzi nimi mali byť aj jeho veci. Nemala vedomosť o tom, ktoré veci sú jeho, lebo ohľadne vecí nachádzajúcich sa v sklade kontaktovala vždy tretie osoby s možnosťou uplatniť si práva k veciam a výzvy vyvesovala na vstupnú bránu do objektu, na svoju úradnú tabuľu a zverejňovaním údajov v obchodnom vestníku; od navrhovateľa žiadala doklady o pôvode vecí, poučila ho, že svoje vlastnícke právo musí preukázať a že dovtedy si veci odobrať nesmie. Napriek tomu svoje domnelé vlastníctvo jej nepreukázal. Aj súd prvého stupňa uvádza, že navrhovateľa riadne vyzvala preukázať svoje vlastnícke právo k veciam. Až neskôr (niekoľko mesiacov po tom, ako zistila, že objekt je vlastníctvom úpadcu) sa dozvedela, že navrhovateľ predložil doklady o nadobudnutí vecí, ktoré sa následne snažila konfrontovať s údajným dodávateľom vecí. Išlo o spoločnosť, ktorá na udávanej adrese nesídlila, jej jediným konateľom je osoba s rumunským štátnym občianstvom. Dôvodom pochybností a z toho vyplývajúceho preverovania bolo, že tieto doklady sú na prvý pohľad veľmi neštandardné, podozrivé a navodzujú dojem, že sa jedná o fiktívne doklady. Tieto pochybnosti navrhovateľ nevedel hodnoverným spôsobom odstrániť. V súlade s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou uplatnila nárok voči navrhovateľovi. Vychádzala z vyjadrení viacerých osôb, očitých svedkov, že navrhovateľ, ale aj ďalšie osoby, si veci mal odkladať dlhodobo v objekte patriacom úpadcovi; neskôr ale svoje vyjadrenia pred ňou nepotvrdili, následkom čoho proti navrhovateľovi bola úspešná len v malej časti. Aj sám navrhovateľ svoje ústne vyjadrenia na súde poprel a preformuloval inak. Uvedené konanie však je v inej rovine - rovine morálnej, čo už v tomto súdnom konaní prekračuje všetky hranice, keď navrhovateľ ju označuje za páchateľku trestného činu krádeže. Pritom jeden vstup do objektu cez bránu v plote si strážil sám navrhovateľ zo svojho pozemku a mal ju uzamknutú vlastným kľúčom a druhú bránu využívali vlastníci bytov susediaceho objektu, od ktorej sama kľúč nemala. Riadnym spôsobom oznámila podozrenie zo spáchania trestného činu, nakoľko z jej pohľadu do objektu musela vniknúť tretia osoba, pričom jej, ani poverenému vyšetrovateľovi, doteraz nie je známy spôsob, ako k tomu došlo. Tvrdenie navrhovateľa, že si uplatnila záložné právo, považuje za zmätočné, nakoľko k domnelým veciam navrhovateľa záložné právo nemala a neuplatňovala ho. Argument navrhovateľa o príčinnej súvislosti nadväzne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 130/2010 považuje za veľmi mylný, nakoľko nielenže sa mu ako osobe procesne zodpovednej za unesenie dôkazného bremena nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť, nevedel preukázať ani len výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť (odhliadnuc od toho, že hodnoverným spôsobom nepreukázal ani vlastnícke právo k akejkoľvek veci, ktorá mala byť uskladnená v priestore úpadcu a neustálil ani okruh týchto vecí, ich počet a pod.), rovnako nepreukázal ani protiprávne konanie, zavinenie. Pri absencii akejkoľvek zo štyroch podstatných náležitostí je zodpovednosť vylúčená. Zamietnutie návrhu na začatie konania nie je výsledok nesprávneho rozhodovania a postupu súdu, ale iba dôsledkom neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom. Zdôraznila, že navrhovateľ si počínal neopatrne, keď svoj domnelý majetok mal uskladniť v nestráženom a podľa jeho slov nedostatočne zabezpečenom priestore, hoci aj na krátku dobu. Z fotodokumentácie ňou vykonanou sa to však nejaví ako reálne, lebo na mieste sa nachádzalo množstvo opotrebovaných autodielov z rozobratých používaných automobilov, mnohé boli podľa zaprášenia a skorodovania uložené na mieste dlhodobo (viac rokov), čo nezodpovedá tvrdeniu navrhovateľa o uložení vecí cca na jeden mesiac. Navrhovateľ sa k preukázaniu vlastníckeho práva, ktoré mu podľa neho malo patriť, staval veľmi pasívne, nepredložil doklady k nim napriek jej výzvam. Sami svedkovia označení navrhovateľom nevedeli špecifikovať, aké veci navrhovateľa sa mali nachádzať v objekte úpadcu. Pripomenula, že navrhovateľ si uskladnil podľa svojho vlastného vyjadrenia svoj majetok v cudzom priestore bez vedomia a súhlasu vlastníka tohto priestoru. Zo svojho počínania si musel byť vedomý, že vystavuje svoj majetok nebezpečenstvu, nakoľko toto vykonal nezodpovedne, a tým sám značnou mierou jednak zvýšil nebezpečenstvo škody a v konečnom dôsledku tým aj prispel k vzniku škody. Budova úpadcu bola vo veľmi zlom stave, išlo o kultúrnu pamiatku, v dôsledku čoho bola nútená situáciu urýchlene riešiť, pretože na zabezpečenie havarijného stavu ju vyzval aj pamiatkový úrad. Ku škode v danom prípade mohlo dôjsť aj inak, napr. prepadnutím strechy a následným mechanickým poškodením uložených vecí. Navrhovateľ tak bol a musel byť uzrozumený s tým, že škoda mu môže vzniknúť, avšak sa spoliehal na to, že k tomu nedôjde. V závere vyjadrenia uviedla, že škoda na akýchkoľvek uskladnených veciach, pričom zdôraznila, že navrhovateľ nebol schopný hodnoverne preukázať, ktoré z vecí mali byť v jeho vlastníctve, je výsledkom náhody a dôsledkom odcudzenia neznámou osobou (neznámymi osobami). Žiadala náhradu trov konania v sume 433,62 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a síce vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo veci samej v sume 353,54 €, režijný paušál v sume 7,81 €, 20 % DPH v sume 72,27 €. Navrhovateľ sa už k vyjadreniu odporkyne k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, § 355 O.s.p.; ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. novembra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže odporkyňa odvolanie nepodala a navrhovateľ jeho vecnú a právnu nesprávnosť nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Pre správnosť dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody proti odporkyni podľa Občianskeho zákonníka. Pre úspešné skončenie konania v prospech navrhovateľa je nevyhnutné, aby boli preukázané (splnené) všetky štyri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu odporkyňou: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4/ zavinenie. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, poškodeným označený subjekt (v prejednávanej veci odporkyňa) nie je nositeľom zodpovednosti za škodu. Ako správne uvádzal súd prvého stupňa, tiež odporkyňa, nebolo preukázané, žeby odporkyňa porušila právnu povinnosť (chovanie, úkony, v rozpore s objektívnym právom), jej zavinenie (žeby odcudzila veci z priestoru úpadcu, resp. odcudzenie umožnila), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Napokon nebolo nad akúkoľvek nepochybne preukázané, žeby sa aj škoda (majetková ujma) navrhovateľovi stala. Nepreukázal, ani len netvrdil, presne ktoré veci, kedy ich nadobudol, na základe čoho, za akú sumu, od koho presne, odkedy, na ktorom mieste úpadcu, mal uskladnené. K vyjadreniu odporkyne, že doklady o nadobudnutí vecí vzbudzujú pochybnosti o dodávateľovi vecí, že doklady o nadobudnutí vecí na prvý pohľad boli veľmi neštandardné, podozrivé, navodzovali dojem, že sa jedná o fiktívne doklady, že do priestoru W. bolo viacero vchodov, jeden priamo z jeho vlastníctva, sa vôbec nevyjadril. Dôvody odvolania nie sú dané. Súd prvého stupňa dokazovanie vykonal správnym smerom, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil. Rozsudok obsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v ňom dal jasnú a presvedčivú odpoveď na otázku, prečo návrhu navrhovateľa na náhradu škody nevyhovel. Navrhovateľom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúce sa k posudzovaniu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou by odôvodnilo jeho úspech v konaní (len) za predpokladu, žeby uniesol dôkazné bremeno a preukázal všetky ostatné nevyhnutné podmienky, o čo ale nejde v prejednávanej veci. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. apríla 2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odporkyni úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 433,62 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a síce za vyjadrenie zo dňa 23.7.2013 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa á 353,54 €, paušálna suma náhrad 7,81 €, 20 % DPH v sume 72,27 € (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, ods. 5, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. l, ods. 3, § 10 ods. l, § 13a ods. l písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013). Základom pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny bola suma 18.302,20 €, platobným miestom pre náhradu trov konania je právny zástupca odporkyne. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.