Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/581/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208529 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511208529.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Šancová ul. č. 1/A, IČO: 00 681 709, zastúpený: advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska ul. č. 2, IČO: 36 715 662, proti odporkyni: X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. č. XXX, o zaplatenie 1 175,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 41C/225/2012-101 zo dňa 12.6.2014, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 41C/225/2012-101 zo dňa 12.6.2014 m e n í takto:
Zmier účastníkov, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 875,18 Eur, nesplatený zostatok úrokov do dňa 1. 2. 2011 vo výške 684,39 Eur, nesplatený zostatok úrokov odo dňa 2. 2. 2011 do dňa poslednej platby 13. 12. 2013 vo výške 302,81 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 875,18 Eur odo dňa 14. 12. 2013 do zaplatenia, súd s c h v a ľ u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa neschválil navrhnutý zmier medzi účastníkmi konania v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ ako právny nástupca HVB Bank Slovakia, a.s. (ďalej len banka), návrhom doručeným súdu dňa 13. 4. 2011 žiadal, aby súd odporkyňu platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 1 175,18 Eur spolu s nesplateným úrokom za čas do 1. 2. 2011, vyčíslený sumou 684,39 Eur a úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1 175, 18 Eur od 2. 2. 2011 do jej zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa čerpala peňažné prostriedky jeho právneho predchodcu prostredníctvom kreditnej karty, pričom nedodržala podmienky ich vrátenia vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi nimi 18. 2. 2004. Z tohto dôvodu banka ku dňu 23. 7. 2007 úver odporkyne zosplatnila a vyzvala ju k úhrade. Odporkyňa nárok navrhovateľa nerozporovala, chcela vec s ním vyriešiť mimosúdne a dňa 3. 3. 2014 bol súdu doručený návrh účastníkov na schválenie medzi nimi uzavretého zmieru z 20. 1. 2014. V návrhu sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 875,18 Eur, nesplatený zostatok úrokov do dňa 1. 2. 2011 vo výške 684,39 Eur, nesplatený zostatok úrokov odo dňa 2. 2. 2011 do dňa poslednej platby 13. 12. 2013 vo výške 302,81 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 875,18 Eur odo dňa 14. 12. 2013 do zaplatenia.
Súd poukázal na ustanovenie § 99 ods. 1, 2 O.s.p., a konštatoval, že účastníkmi navrhnutý zmier je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto nemohol byť súdom schválený.
Základom nároku navrhovateľa je listina označená ako Žiadosť/Zmluva o vydaní HVB kreditnej karty, podpísaná odporkyňou dňa 18. 2. 2004. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že je písomnou žiadosťou odporkyne adresovanou banke. Z listiny nevyplýva, respektíve nie jej súčasťou úkon prijatia žiadosti bankou. Na listine je síce podpis pracovníka banky, tento však len osvedčuje prijatie žiadosti bankou
a overenie osobných údajov odporkyne. Súčasťou zmluvy mali byť obchodné podmienky banky, podľa ktorých účtovala banka odporkyni poplatky za manipuláciu s kreditnou kartou, úverové úroky a úroky z omeškania. Zmluva o vydaní kreditnej karty je podľa § 497 zákona Obchodného zákonníka (ObZ) zmluvou o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní, uplatňuje, však podliehajú aj pod špeciálnu právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch. V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. ako osobitný predpis. Zmluva účastníkov mala byť uzavretá v roku 2004, preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov platných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z listinného dokladu predloženého navrhovateľom označeného ako Žiadosť/ Zmluva o vydaní HVB kreditnej karty súd zistil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku zmluvy účastníkov. Nebolo preukázané splnenie článkov II a III Obchodných podmienok banky pre vydanie a používanie HVB Kreditnej karty VISA, v kontexte so zákonom č. 258/2001 Z. z, ktorý pre platnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiada písomnú formu. Navrhovateľ uviedol, že iný listinný doklad ako uvedenú žiadosť nemá. Inými dokladmi nedisponovala ani odporkyňa.
Podľa článku II a III Obchodných podmienok zmluva medzi odporkyňou a bankou mala vzniknúť schválením žiadosti odporkyne o vydanie kreditnej karty s tým, že potvrdenie o uzavretí zmluvy, ktoré obsahuje údaj o výške schváleného úverového rámca malo byť doručené do vlastných rúk odporkyne. Banka návrh prijala konkludentne, poskytla odporkyni kreditnú kartu a umožnila jej čerpať finančné prostriedky, táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje však pre platnosť tejto zmluvy jej písomnú formu a konkludentné konanie banky nenapĺňa jej dodržanie. Z dokladov navrhovateľa nevyplýva doručenie písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy adresované odporkyni, s jeho obsahom, ktorý tvoria aj všeobecné obchodné podmienky a ani písomného oznámenia o vzniku zmluvy. Spôsob vzniku zmluvného vzťahu upravil navrhovateľ, pričom odporkyňa návrh na vznik zmluvy predložila na predformulovanom tlačive navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal vznik zmluvy, v ktorej by si účastníci dojednali podmienky o ktorých tvrdí, že ich odporkyňa nesplnila. Nepreukázal ani dojednanie o úrokoch, či už kreditných alebo z omeškania, ako aj o poplatkoch, ktoré jej účtoval. Preto je účastníkmi navrhnutý zmier v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Keďže odporkyňa od banky peniaze prevzala, získala majetkový prospech vo výške čerpanej istiny a v tejto výške ho musí navrhovateľovi ako bezdôvodné obohatenie vydať (§§ 451, 456 Občianskeho zákonníka). Výška bezdôvodného obohatenia odporkyne nezodpovedá peňažnej povinnosti odporkyne dojednanej v predloženom zmiery. Podľa preukázaného skutkového stavu je povinná vrátiť banke len takú sumu istiny, akú skutočne od nej dostala a tú mu už aj fakticky vrátila. Jej záväzok je preto vysporiadaný.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavretý zmier je úkonom uznania záväzku odporkyne voči nemu čo do dôvodu a výšky a tým dáva právny základ pre schválenie zmieru. S týmto právnym záverom navrhovateľa sa súd nestotožnil. Podľa § 558 OZ uznanie dlhu je jednostranným prejavom vôle dlžníka, ktorým dáva veriteľovi najavo, že uznáva svoj záväzok. Tento úkon však môže vyvolať účinky len voči existujúcemu dlhu a táto podmienka preukázaná nebola. Dlh odporkyne tak, ako je konkretizovaný v zmiery, preukázaný nie je a nemá právny základ v zmluve o vydaní kreditnej karty zo dňa 18.2.2004, pretože táto zmluva platne nevznikla. Z týchto dôvodov súd zmier účastníkov konania neschválil.
Uznesenie napadol odvolaním navrhovateľ podaním zo dňa 30.6.2014. Poukázal na to, že odporkyňa v priebehu konania ani raz nenamietala existenciu žalovanej pohľadávky. Počas konania svoj záväzok viackrát uznala, jednak čiastočnými úhradami a aj písomným uznaním, pričom nenamietala právny základ záväzku. Pri posudzovaní platnosti súdneho zmieru je podstatnou skutočnosťou to, či účastníci konania môžu so sporom voľne nakladať. Súd uzavretý zmier neschváli len ak je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Zmluvu o úvere treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka ako absolútny obchod, pričom kogentné sú len základné ustanovenia zmluvy o úvere, ostatné sú dispozitívne. Nebolo preukázané ani tvrdenie súdu, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Na pojednávaní dňa 26.5.2014 odporkyňa uviedla, že si nepamätá či jej bolo doručené potvrdenie banky o prijatí žiadosti o úver. Potvrdila, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky a aktívne ich čerpala, a bola jej doručená aj kreditná karta a PIN kód. Medzi účastníkmi teda bol písomný kontakt. Listinné dôkazy sa
navrhovateľovi nepodarilo dohľadať preto, že boli zasielané v roku 2004 a medzitým došlo aj k právnemu nástupníctvu na strane navrhovateľa. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že schváli zmier účastníkov konania zo dňa 20.1.2014.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak to povaha veci pripúšťa môžu účastníci skončiť súdne konanie súdnym zmierom. Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.
Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania, ktorý umožňuje uzavretie súdneho zmieru. Súd vo veci správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery.
Na č. l. 5 súdneho spisu je založený listinný dôkaz - Žiadosť/Zmluva o vydaní HVB Kreditnej karty s požadovaným úverovým limitom 40 000,- Sk. Súčasťou žiadosti je prehlásenie žiadateľky (odporkyne), že neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie HVB Kreditných kariet. Podpísaním Žiadosti/Zmluvy odporkyňa potvrdila, že sa s nimi dôkladne oboznámila a súhlasí s ich aplikáciou na tento zmluvný vzťah. Obchodné podmienky sú pripojené k Žiadosti/ Zmluve, pričom podľa nich pojem „zmluva“ znamená „Zmluvu o vydaní HVB Kreditnej karty uzatvorenú medzi bankou a žiadateľom v písomnej forme podľa § 269 ods. 2 ObZ na základe Žiadosti o vydanie HVB Kreditnej karty doručenej banke. Obsah zmluvy je určený obsahom žiadosti.“ Na druhej strane Žiadosti/Zmluvy sa nachádza podpis odporkyne a podpis pracovníka HVB Bank Slovakia, a.s. (právneho predchodcu navrhovateľa) zo dňa 18.2.2004. Podľa názoru odvolacieho súdu tento listinný dôkaz osvedčuje, že odporkyňa pri podpise zmluvy bola oboznámená s obchodnými podmienkami banky pre čerpanie poskytnutého úverového rámca, v ktorých je podrobne upravený spôsob splácania úveru aj dohodnutých úrokov a poplatkov. Podpis pracovníka banky osvedčuje, že táto žiadosť bola banke skutočne doručená a v zmysle obchodných podmienok sa tak obsah žiadosti stal obsahom zmluvy medzi účastníkmi konania v písomnej forme. Nasvedčuje tomu napokon aj samotný názov dokumentu Žiadosť/ Zmluva o vydaní HVB Kreditnej karty“.
Odporkyňa nerozporovala, že úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme a nebolo sporné ani to, že banka poslala písomne odporkyni všetky údaje potrebné pre používanie vydanej kreditnej karty. Záver súdu, že zákon o spotrebiteľských úveroch bol porušený tým, že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma, tak nemá odporu vo vykonaných dôkazoch.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhnutý zmier účastníkov konania schválil. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, pretože si ich náhradu žiadny z účastníkov, vzhľadom na uzavretý zmier, neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.