Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/169/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511213026 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511213026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. L. P., M.. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: L. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. W.P. XX, XXX XX Q., a J. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. W. XX, XXX XX Q., o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14.01.2014, č.k. 22P/215/2011-109, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 14.01.2014, č.k. 22P/215/2011-109, nariadil nad maloletou J. L. P., M.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť v Detskom domove so sídlom F. P., J.. W. XXXX/XX, rodičom maloletej určil povinnosť platiť výživné na účet ústavného zariadenia mesačne, otcovi vo výške XXX Eur, matke vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, majúc na základe vykonaného dokazovania preukázanú potrebu a prospech maloletej na nariadení ústavnej starostlivosti, ktorej výkon nariadil v zariadení, v ktorom bola maloletá umiestnená na základe predbežného opatrenia, ktoré pozná a v ktorom je jej poskytovaná odborná pomoc. Uviedol, že kým otec ešte v decembri 2014 sám poukazoval na pretrvávajúce výchovné problémy maloletej s tým, že nie je ešte pripravená pre návrat do domáceho prostredia, v nasledujúcom mesiaci svoje stanovisko zmenil. Argumenty otca ktorými poukazoval na tri a polročný pobyt maloletej v rozličných zariadeniach, obavy z jej premiestnenia do reedukačného oddelenia ústavného zariadenia, považoval za nepodstatné, pre ukončenie pobytu maloletej v ústavnom prostredí. Zdôraznil, že v danom prípade nie je možné uvažovať ani o prípadnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti či pestúnskej starostlivosti z dôvodu, že maloletá je psychiatricky liečená a starostlivosť o ňu si vyžaduje odborné postupy v dôsledku jej nepriaznivého psychického stavu. Uviedol, že tieto požiadavky na výchovu maloletej nie sú splniteľné a zvládnuteľné v domácom prostredí a možno ich aktuálne zabezpečiť len na pôde detského domova. V zmysle ust. §81 ods.1,2, Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť rodičom maloletej. Matke, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s ohľadom na jej sociálnu situáciu, na jej invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 60%, bez nároku na vyplácania invalidného dôchodku a jej sťaženého uplatnenie sa na pracovnom trhu, otcovi, vo výške XXX Eur mesačne, prihliadajúc na jeho príjem a zabezpečovanie osobnej starostlivosti o staršieho brata maloletej, študenta strednej školy, na výžive ktorého sa matka podieľa len vo veľmi malej miere. Vec právne posúdil podľa § 54 ods. 1, 2 § 45 ods. 5, § 81 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3 § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 155 ods. 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Súdu prvého stupňa vytkol, že neprihliadol na skutočné ekonomické pomery matky maloletej pri určení výživného. Uviedol, že matka maloletej žije so svojim druhom D. S., ktorý by mal dosahovať príjem XXXX eur mesačne, pričom sa mu pochválil, že prenajíma dva byty v Č. D.. Z uvedených dôvodov namietal tvrdenia matky o jej slabej sociálnej situácii, keďže ako rodina so svojim druhom môžu dosahovať nadštandardný príjem. Poukázal na to, že matku nič nenúti zamestnať sa, užíva ním nadobudnutý byt, pričom konanie o vyporiadnaní ich BSM sabotuje rozličnými obštrukciami. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie zárobkových a majetkových pomerov matky, ktorá dlhodobo zneužíva sociálny systém. Navrhol, aby súd zistil skutočné ekonomické pomery matky, žijúcej s druhom v spoločnej domácnosti a primerane zisteniu, určiť výšku jej vyživovacej povinnosti. V závere uviedol, že uňho sú pre maloletú dvere vždy otvorené a J. vie, že ho jej prítomnosť vždy poteší. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca s dôvodmi odvolania otca nesúhlasila a považovala ho za účelové. Uviedla, že je uznaná za invalidnú v rozsahu 60 %, bez nároku na výplatu dôchodku. Je vedená ako polymorbídny pacient s konzervatívnou liečbou a progredujúcimi postihmi. Od 13.01.2015 prostredníctvom UPSVaR Bratislava získala prácu ako osobná asistentka postihnutej osoby, so mzdou X,X Eura brutto na hodinu, pričom ani ona, ani jej druh nemajú príjem z prenájmu nehnuteľností. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danom prípade správne rozhodol súd prvého stupňa podľa § 81 ods. 1,2 Zák. o rodine uložením povinnosti rodičom, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého bola maloletá umiestnená. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určenie výšky výživného rodičov maloletej vo vzťahu k zariadeniu, v ktorom sa realizuje výkon nariadenej ústavnej starostlivosti, z hľadiska schopností, možností a majetkových pomerov rodičov ( § 75 ods. 1 Zák. o rodine ). Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že výška výživného určeného matke, do zariadenia v ktorom je maloletá umiestnená, v sume 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, zodpovedá jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Matka maloletej je na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.04.2010 uznaná za invalidnú, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29.10.2009 v rozsahu 60%, bez nároku na invalidný dôchodok, pre nesplnenie podmienky potrebnej doby poistenia, nevlastní nehnuteľný či hnuteľný majetok väčšej hodnoty, byt v ktorom býva sa doposiaľ nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch rodičov. Je nesporné, že miera poklesu schopnosti matky vykonávať zárobkovú činnosť má výrazný vplyv na jej možnosti a schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože majetkové a zárobkové pomery matkinho druha, nemajú podstatný vplyv na posúdenie okolností, z ktorých by súd mohol vychádzal pri ustálení výšky výživného na strane matky. S poukazom na uvedené, výška určeného výživného matke na maloletú zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne ustálil výšku výživného u každého z rodičov jednotlivo, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.