Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511213765 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511213765.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Torremolinos, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 31 421 113, zast. advokátom JUDr. Petrom Belovičom, Hollého 1854/9, Šaľa proti žalovanému IWIN, s.r.o., Beňadická 11, Bratislava, IČO: 44 108 460, zast. MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava o zaplatenie 11.017,25 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/342/2011-138 z 13.11.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/342/2011-138 zo dňa 13.11.2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 294,46 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.447,25 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.017,25 EUR od 7.12.2010 do 25.7.2011, zo sumy 7.447,25 EUR od 28.7.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to súdneho poplatku v sume 446,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 3.369,04 EUR k rukám jeho právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 20.10.2010 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie zámočníckych, zváračských a montérskych prác, zabezpečenie vysokozdvižnej plošiny na miesto montáže a natieračské práce podľa požiadavky odberateľa v rámci stavby „Vystuženie oceľovej konštrukcie vysielača telefónneho signálu vo Veľkej Mači“ s tým, že termín odovzdania diela bol dohodnutý do 14. dní od započatia stavby. Ďalej mal za preukázané, že navrhovateľ podľa montážneho denníka zahájil stavbu 20.10.2010, teda v deň podpísania zmluvy a dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 05.10.2010. Odporca bol na stavbe prítomný, každý pracovný deň podpísal montážny denník, v ktorom bolo presne zaznačené, v ktoré dni a ako dlho jednotlivé vysokozdvižné plošiny pracovali. Keďže súd konštatoval, že ani po nahliadnutí do originálu montážneho denníka nenašiel odporcom napísanú výhradu týkajúcu sa použitia druhej plošiny tak, ako to tento uviedol na pojednávaní, takúto výhradu nemal odporca uvedenú ani v odpore ani v liste adresovanom navrhovateľovi po doručení faktúry, mal súd za to, že v čase realizácie stavby ako aj po jej skončení si sám odporca vykladal ustanovenie článku 3.2. tak, že navrhovateľ zabezpečí len jednu plošinu. Ako aj vyplynulo z výpovede svedka a zo samotného montážneho denníka, pri použití jednej plošiny by nebolo možné dodržať dohodnutý termín odovzdania diela a táto skutočnosť musela byť odporcovi od počiatku prác zrejmá. V súvislosti s nájomným súd uviedol, že nájom oboch plošín bol fakturovaný v súlade s cenníkmi prenajímateľov, pričom pri vysokozdvižnej plošine P 40 m boli použité dve sadzby a nakoľko plošina nebola prenajatá na dva týždne, bolo potrebné kombinovať jednu týždennú sadzbu s potrebným množstvom denných sadzieb. Čo sa týka námietok odporcu týkajúcich sa pohonných hmôt, zo zmluvy nevyplýva, že by mal tieto náklady znášať navrhovateľ. Pohonné hmoty sú nevyhnutné pre užívanie vysokozdvižných plošín a sú zahrnuté v skutočne nabehnutých nákladoch. Poukázal na to, že sám odporca odsúhlasoval priebežne počty hodín odpracovaných plošinami a navrhovateľ preukázal dopĺňanie PHM jednak pokladničnými blokmi, keď on dopĺňal pohonné hmoty do plošiny P 40 m a jednak faktúrou prenajímateľa, ktorý doplnil pohonné hmoty po vrátení zariadenia. So zreteľom na vyjadrenie spoločnosti Felbermayr, s.r.o., ktorá takéto plošiny taktiež prenájíma, je podľa orientačných meraní jej klientov priemerná spotreba pri voľnobehu cca 3 l/hod a pri plnom výkone stroja cca 10 l/hod. považoval sumu 210,72 Eur + DPH za pohonné hmoty za 97,5 odpracovaných hodín aj len pri voľnobežných otáčkach a spotrebe 3 litre/hodina (najnižšia spotreba) za primeranú spotrebu 292,5 litrov (3 litre x 97,5 hodín). Poukázal ďalej na to, že podľa faktúry prenajímateľa plošiny P 40m bol poplatok za odvoz ako aj dovoz tejto plošiny na stavbu 80,- Eur. Každodenné dochádzanie tejto plošiny na stavbu by navyšovalo neprimerane náklady a súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že toto zariadenie nemohlo ostať počas noci na nestráženom a neoplotenom stavenisku, nakoľko mal súd za to, že navrhovateľ zvolil najhospodárnejší spôsob ochrany tohto zariadenia jeho umiestnením v stráženom areáli družstva. Aj tento náklad považoval za jeden zo skutočne nabehnutých nákladov podľa ZoD. Ďalšie tvrdenie odporcu o tom, že cena za práce spojené s tmelením vo výške 10,- Eur/h účtovaná navrhovateľom nezodpovedá obvyklej cene vyvrátil, keď svedok uviedol, že počet fakturovaných 80 normohodín zodpovedá vykonaným prácam navrhovateľom a jeho spoločnosť účtuje za jednu normohodinu 7,- Eur bez použitia techniky, navrhovateľ účtoval 10,- Eur s použitím techniky, čo sa javí byť primeraná cena. K námietke odporcu že zmluva je v časti článku 3. bod 3. nejasná a nezrozumiteľná a preto je v tejto časti neplatná súd uviedol, že dikcia tohto ustanovenia je natoľko jasná a zrozumiteľná, že nespôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti. Súd navyše konštatoval, že pokiaľ by tak aj bolo, vzniklo by na strane odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej skutočne vynaloženým nákladom na realizáciu diela. Ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že konanie navrhovateľa je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vzťah dodávateľa a odporcu a vzťah odporcu a navrhovateľa sú dva nesúvisiace obchodnozáväzkové vzťahy. Skutočnosť, že medzi odporcom a dodávateľom bola dohodnutá pevná cena diela vo výške 8.300,- Eur nemá vplyv na cenu diela, ktorú si dohodli účastníci konania. Odporca podpísal zmluvu o dielo s navrhovateľom, v tejto zmluve bola dohodnutá cena diela takým spôsobom, ako sa na tom účastníci zhodli a je podnikateľským rizikom odporcu akú zmluvu podpisuje a musí niesť zodpovednosť za to, že nevedel vopred predpokladať reálne náklady na vyhotovenie diela. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Ďalej mal súd za preukázané, že odporca sa tým, že nezaplatil navrhovateľovi cenu za dielo v lehote splatnosti faktúry dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, a preto mu súd okrem povinnosti zaplatiť navrhovateľovi cenu diela uložil i povinnosť zaplatiť mu zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov na súdnom poplatku v sume 446,50 EUR a právnom zastúpení v sume 3.369,04 Eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na čl. 1 a 3 bod 3.2. zmluvy o dielo, v ktorom bolo dohodnuté jedno vysokozdvižné zariadenie a žalobca bez predbežného dojednania so žalovaným vzal do prenájmu a súbežne používal a vyúčtoval žalovanému dve vysokozdvižné zariadenia, pričom žalovaného neoboznámil s cenovými podmienkami prenajímateľa vysokozdvižnej techniky a nákladmi súvisiacimi s jeho zabezpečením a strážením ani so skutočnosťou, že na jeho náklady bude technika niektoré dni prenajatá a nevyužitá. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal, že bolo vykonané stráženie objektu, aká bola odmena za túto službu a tiež, že táto služba nebola predmetom zmluvy o dielo, preto by mal náklady spojené so strážením vysokozdvižných plošín znášať sám. Taktiež poukázal na čl. 10 bod 10.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého sú všetky zmeny ustanovení zmluvy možné len na základe vzájomnej dohody zhotoviteľa a objednávateľa, a to v písomnej forme a v danom prípade k žiadnemu písomnému dodatku však nedošlo. Postup žalobcu označil za odporujúci poctivému obchodnému styku. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že ustanovenie čl. 3 zmluvy o dielo je dostatočne zrozumiteľné a určité čo do vymedzenia ceny diela a účastníci konania sa nikdy, či už ústnou alebo písomnou formou nedohodli na cene diela spôsobom ako to uvádza žalovaný. V súvislosti s námietkami použitia dvoch vysokozdvižných plošín uviedol, že žalovaný bol na stavbe prítomný každý deň počas celej realizácie diela, keď je žalovaným podpísaná každá strana montážneho denníka, žalovaný teda vedel o počte použitých plošín pri realizácii diela, odpracované hodiny potvrdil podpismi a nikdy počas realizácie diela nenamietal. Nevyhnutnosť použitia dvoch plošín potvrdil vzhľadom na realizáciu diela v novom termíne na pojednávaní dňa 10.4.2013 aj svedok M. F.. Vyslovil ďalej názor, že za dodatok zmluvy v písomnej forme možno považovať aj odsúhlasenie použitia dvoch plošín v montážnom denníku, nakoľko je podpísaný oprávnenými osobami, t.j. konateľmi pánom F. a pánom B.. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania nespochybňoval samotnú skutočnosť stráženia zariadenia. Konštatoval, že keďže stavenisko bolo neoplotené a nestrážené nemohol si dovoliť nechať drahé, navyše prenajaté zariadenie mimo pracovnej doby na stavenisku. Poukázal na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že si prenajímateľ za dovoz a odvoz plošiny účtoval sumu 80,-- EUR, t.j. akoby zariadenie každý deň opúšťalo stavbu, náklady na jeho prevádzku by sa neprimerane zvýšili (pri počte dní prenájmu 11 x 80,-- EUR by náklady na každodenný dovoz/odvoz predstavovali min. 880,-- EUR) a v konečnom dôsledku by boli omnoho vyššie ako náklady vynaložené na stráženie plošiny vo vedľajšej nehnuteľnosti strážnou službou. Ďalej konštatoval, že v danom prípade nebola cena určená rozpočtom, a preto aj tieto námietky žalovaného označil za nedôvodné. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôkazov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku a to z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení, keď sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje tieto dôvody opätovne uvádzať. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa čl. I bodu 1 účastníkmi dňa 20.10.2010 uzatvorenej zmluvy o dielo bolo predmetom plnenia okrem iného aj zabezpečenie vysokozdvižnej plošiny na miesto montáže. Podľa čl. 3 bod 3.2 účastníkmi uzatvorenej zmluvy o dielo bude k cene pripočítaná suma na zabezpečenie vysokozdvižnej plošiny, zakúpenie farby na potrebné nátery a tmelenie podľa skutočne nabehnutých nákladov. Je pravdou, že sa v zmluve o dielo výslovne neuvádza služba stráženie vysokozdvižných plošín, avšak v danom prípade bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne preukázané, že náklady na každodenný odvoz a dovoz plošiny by predstavovali nepomerne vyššiu sumu ako náklady vynaložené na stráženie plošiny vo vedľajšej nehnuteľnosti strážnou službou, a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že náklady na stráženie plošiny je potrebné považovať za činnosti spojené so zabezpečením plošiny a náklady s tým vzniknuté je žalovaný v zmysle čl. 3 bod. 3.2 zmluvy o dielo žalobcovi preplatiť. Skutočnosť, že v areáli staveniska došlo ku krádeži potvrdil aj konateľ žalovaného M. B. na pojednávaní konanom dňa 5.12.2012. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa druhej vysokozdvižnej plošiny, keď konateľ žalovaného M. B. na pojednávaní dňa 5.12.2012 potvrdil, že na stavbe videl dve vysokozdvižné plošiny a o ich prítomnosti svedčia aj ním potvrdzované záznamy v montážnom denníku. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že na zmenu zmluvy v písomnej podobe v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvy o dielo možno považovať aj odsúhlasenie použitia dvoch plošín v montážnom denníku, keď zápisy v montážnom denníku aj keď vykonané konateľmi spoločnosti slúžia na iný účel, dokumentujú priebeh prác vykonaných jednotlivé dni, a to prác realizovaných na základe predtým uzatvorenej zmluvy o dielo. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preto bezpečne preukázané, že druhá vysokozdvižná plošina nebola zabezpečená na zmluvnom základe, bola však použitá s vedomím žalovaného a preto náklady s tým, spojené je povinný zaplatiť v zmysle § 451 Obč. zák. upravujúceho bezdôvodné obohatenie, ktorým je aj získanie prospechu bez právneho dôvodu. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.2.2014 v sume 237,34 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 8,04 EUR a náhrade DPH v sume 49,-- EUR, t.j. v celkovej sume 294,46 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.