Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/429/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215773 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511215773.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: CBA Slovakia, s.r.o., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom Lučenec, Dr. Herza č. 12, proti odporcom: 1/ C. B., nar. X.X.XXXX, bytom J., M. XX, 2/ C. G., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom J., Y. X, zastúpená opatrovníčkou Ľ. P., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, 3/ Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., D. X, zastúpená opatrovníčkou X. Y. T., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, 4/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. X, 5/ R. D., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. X, 6/ J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom J., M. XX, 7/ B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J., P. X, 8/ T. S., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. X, o zaplatenie 4.650,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. februára 2013, č.k. 10C 361/11-132, v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 10C 361/11-144, a v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 10 C 361/2011-149, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 11.2.2013, č.k. 10C 361/2011-132, v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 23.4.2013 č.k. 10C 361/11-144 a s opravným uznesením zo dňa 23.4.2013, č.k. 10C 361/2011-149, v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje. Doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 23.4.2013, č.k. 10C 361/2011-144, potvrdzuje. Odporcom 1/-8/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s doplňujúcim rozsudkom a s opravným uznesením a súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ až 8/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžné sumy nasledovne: odporca 1/ sumu 549,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.2.2010 do zaplatenia, odporca 2/ sumu 487,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.2.2010 do zaplatenia, odporca 3/ sumu 421,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.2.2010 do zaplatenia, odporca 4/ sumu 176,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.2.2010 do zaplatenia, odporca 5/ sumu 174,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.2.2010 do zaplatenia, odporca 6/ sumu 174,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2010 do zaplatenia, odporca 7/ sumu 176,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.2.2010 do zaplatenia, odporca 8/ sumu 164,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.2.2010 do zaplatenia, a to titulom podielu zodpovednosti odporcov ako zamestnancov navrhovateľa s podpísanou dohodou o hmotnej zodpovednosti na celkovom vymáhanom schodku vo výške 4.650,47 Eur. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, § 182 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, § 186 ods. 2 Zákonníka práce, § 189 ods. 2 Zákonníka práce, § 187 ods. 1 Zákonníka práce a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že podľa pracovných zmlúv odporcovia 1/ až 8/ boli v čase inventúrneho obdobia od 27.1.2009 do 30.9.2009 v pracovnom pomere s navrhovateľom, miestom výkonu ich práce bola predajňa Potravín na Y. A.. XX v J., prevádzka č. XXXX, odporca 1/ ako vedúca predajne, odporca 2/ ako zástupkyňa vedúcej, odporca 3/ ako vedúci zmeny, odporcovia 4/ a 5/ ako predavač - pokladník, odporcovia 6/ a 7/ ako predavač mäsa a odporca 8/ ako predavač - pokladník, s tým, že navrhovateľ uzavrel Dohodu o hmotnej zodpovednosti v súvislosti s výkonom funkcie s každým z odporcov. Podľa Záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 27.1.2009 do 30.9.2009 bol na maloobchodnej prevádzke navrhovateľa č. XXXX na Y. A.. E. J. zistený schodok vo výške 17.058,94 Eur, ktorý bol po započítaní odpočítateľných položiek znížený na 5.000,- Eur a štatutárny zástupca navrhovateľa rozhodol dňa 23.11.2009 o náhrade schodku v tejto sume zodpovednými pracovníkmi. Zistil, že dňa 2.2.2010 navrhovateľ určil podiely na schodku hmotne zodpovedným zamestnancom prevádzky v závislosti od ich pracovného zaradenia a priemerného mesačného zárobku. Uviedol, že podľa výpovede odporcu 1/ predajňa nebola dostatočne zabezpečená proti krádežiam tovaru, nemala bezpečnostnú službu, nebola vybavená kamerovým systémom a pri nedostatku zamestnancov na predajni nebolo možné drobným krádežiam zabrániť, o ktorých problémoch malo vedenie navrhovateľa vedomosť, avšak k náprave nedošlo. Poukázal tiež na výpoveď odporcu 4/, podľa ktorého predajňa nedisponovala potrebným počtom zamestnancov, keď na predajni boli niekedy len 2 zamestnanci, ktorí nestíhali plniť všetky povinnosti a dozerať na prípadné krádeže zákazníkmi, s tým, že do konca r. 2001 mala predajňa bezpečnostnú kameru, následne však nie, tiež nebol funkčný bezpečnostný systém Certus, a tak tovar pri prechode cez pokladňu nesignalizoval krádež. Problémy signalizovali manažérke D. P., ktorá ich podľa odporcu 4/ neriešila. Podľa výpovede odporcu 6/ vedenie navrhovateľa nezabezpečilo predajňu proti krádežiam a poukázal na to, že táto sa nachádza v lokalite plnej asociálov. Nemal vedomosť o prístupe manažmentu ku krádežiam riešených políciou. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi i odporca 7/. Z výpovede svedkyne D. P. vplynulo, že ako inšpektorka mala v čase predmetnej inventúry na starosti predmetnú prevádzku navrhovateľa, keď rozdelenie pracovníkov na zmene mala na starosti vedúca prevádzky. Podľa jej názoru boli na predajmi vytvorené štandardné podmienky na bežnú prevádzku, predajňa mala namontované zrkadlá, mala bezpečnostný systém Certus, ktorý v prípade krádeže signalizoval nezaplatenie tovaru. Súd prvého stupňa konštatoval, že pri danom druhu zodpovednosti zamestnanca sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá škoda a zavinenie zamestnanca teda zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, preto v danom prípade navrhovateľ preukázal predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu vo forme schodku na zverených hodnotách, ktorú zistil pri inventarizácii ku dňu 30.9.2009. Návrh vyhodnotil za čiastočne dôvodný, preto odporcov zaviazal na zaplatenie škody, za ktorú podľa súdu prvého stupňa zodpovedajú v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka práce v podieloch na schodku. Podiel ich zodpovednosti na schodku však oproti žalovaným podielom u každého odporcu znížil o 50%, pretože výpoveďami odporcov mal za preukázané, že zamestnávateľ (navrhovateľ) pristupoval k zabezpečeniu predajne pred krádežami tovaru povrchne a takto i svojím prístupom umožnil vznik škôd na tovare v predajni krádežami, keď navrhovateľ tvrdenia odporcov nevyvrátil a odporcovia nedisponovali dôkaznými materiálmi, ktorými disponuje navrhovateľ, za účelom preukázania svojich tvrdení o nedostatočnom obsadení predajne zamestnancami v jednotlivých pracovných zmenách a o nefunkčnosti systému Certus. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania a výšku príslušenstva určil podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 s určením začiatku omeškania odporcov po uplynutí lehoty 7 dní od doručenia dohody o úhrade dlhu jednotlivým odporcom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s poukazom na čiastočný úspech oboch procesných strán v konaní. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh na začatie konania zamietnutý a v časti o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom a opravným uznesením zmeniť a návrhu vyhovieť v celosti a odporcov zaviazať k plnej náhrade trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o čiastočnej zodpovednosti odporcov za predmetný schodok, keď pri osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, ktorým je aj zodpovednosť za vzniknutý schodok , sa zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov predpokladá a tohto nepriaznivého dôsledku sa podľa neho zamestnanec môže celkom alebo sčasti zbaviť tým, že preukáže, že schodok celkom alebo sčasti vznikol bez jeho zavinenia, t.j. napr. zavineným konaním zamestnávateľa alebo tretích osôb. Poukázal na dôkazné bremeno zamestnanca v tomto smere, a to i ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi takýmto zavineným konaním zamestnávateľa alebo tretej osoby a vzniknutým schodkom. Pozornosť upriamil na ustálenú súdnu judikatúru v tomto smere. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že konkrétnym mechanizmom vzniku časti schodku boli krádeže páchané tretími osobami, postupoval podľa neho nesprávne, ak sa nezaoberal posúdením, či došlo k preukázaniu, že práve 50% tohto schodku je v príčinnej súvislosti s nimi. Mal za to, že zanedbanie povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zabezpečeniu predajne nie je dostačujúcim kritériom pre posúdenie tejto miery príčinnej súvislosti. Existencie krádeží navyše podľa neho odporcovia nepreukázali. Považoval za neodôvodnené krátenie náhrady schodku práve vo výške 50%. Proti časti výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením týkajúcej sa náhrady trov konania podal odvolanie majúc za to, že ním uplatnený nárok je dôvodný v celosti, s prihliadnutím na ktorú skutočnosť žiadal napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať plnú náhradu trov prvostupňového konania. Odporcovia odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil za požitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, nakoľko súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k čiastočnému vyhoveniu návrhu aj náležite súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Rozsudok je dostatočne presvedčivý a súd prvého stupňa v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o čiastočnej dôvodnosti nároku navrhovateľa uplatneného predmetnou žalobou. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v tom, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu manka a jeho výšku (Záznam z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za obdobie od 27.1.2009 do 30.9.2009) a o zodpovednosti odporcov ako zamestnancov navrhovateľa za tento schodok (Pracovné zmluvy odporcov a dodatky k nim, Dohody o hmotnej zodpovednosti odporcov, mzdové listy odporcov a výpočet priemerných zárobkov). Správne však aj vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v tom smere, že so zreteľom na ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce bolo preukázané, že vzniknutý schodok vznikol sčasti bez zavinenia odporcov. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa prihliadol k zhodnému obsahu výpovedí odporcov vypočutých ako účastníkov konania, ktorých výpovede má za hodnoverný dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosť, že minimálne sčasti vzniknutý schodok nezavinili, nakoľko v predmetnej prevádzke dochádzalo ku krádežiam vzhľadom na nedostatočné zabezpečenie predajne navrhovateľom napriek signalizácii problému zo strany zamestnancov. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce, čím sa odporcovia čiastočne zo svojej zodpovednosti vyvinili. Odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere vyhodnotil za nedôvodné, nakoľko na vyvinenie sa odporcov nie je potrebné preukázanie percentuálnej viny zamestnávateľa alebo tretích osôb a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a ich protiprávnym konaním, ale skutočnosť, že schodok nezavinili v celej výške, keď výšku ich zavinenia (50%) ustálil súd prvého stupňa vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania primerane. Rovnako došlo k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce o čiastočnom spôsobení predmetnej škody aj porušením povinností navrhovateľa ako zamestnávateľa, ktorý napriek signalizácii krádeží zamestnancami zanedbal prevenčnú povinnosť v zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka práce a zamestnancom nezabezpečil také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku. V zmysle uvedeného ustanovenia sú teda zamestnávatelia povinní vytvárať riadne pracovné podmienky s cieľom predchádzať vzniku škody a robiť opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov, keď v danom prípade vykonaným dokazovaním (výsluchy účastníkov) došlo k preukázaniu rozporu s uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom na uvedené s poukazom na skutkový a právny základ veci odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom a opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania (čiastočný úspech procesných strán v konaní) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že doplňujúci rozsudok zo dňa 23.4.2013, č.k. 10C 361/11-144, napriek dikcii ust. § 166 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1 OSP, nevyhlásil verejne, ktorú procesnú vadu však nevyhodnotil za vadu s možnosťou následku nesprávneho rozhodnutia vo veci, na ktorú by bol povinný prihliadať ex offo (§ 212 ods. 3 OSP), t.j. napriek skutočnosti, že nebola predmetom odvolania navrhovateľa. Taktiež nemožno konštatovať, že by vytknutým nesprávnym procesným postupom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Na pojednávaní, vytýčenom súdom prvého stupňa za účelom verejného vyhlásenia doplňujúceho rozsudku, by totiž navrhovateľ žiadne procesné práva (navrhovane dôkazov a vyjadrovanie sa k návrhom na dokazovanie a k vykonanému dokazovaniu) vzhľadom na už ukončené dokazovanie podľa § 118 ods. 4 OSP nerealizoval. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní plne úspešným odporcom však žiadne odvolacie trovy nevznikli, z ktorého dôvodu im odvolací súd ani ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.