KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 4. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/39/2014 z 28. 4. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2015, sp. zn. 2Co/39/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1511219813.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219813
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511219813.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: Bytové
družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, proti odporcovi: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom Š.
XX, A., o zaplatenie 2.534,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 11C 98/2012-67 zo dňa 16.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 98/2012-67 zo dňa 16.9.2013
v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 11C 98/2012-67 zo dňa 16.9.2013 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.927,79 eur s poplatkom z omeškania 1 promile denne z dlžnej sumy
694,20 eur od 16.7.2009 do 30.6.2010 a poplatok z omeškania 0,5 promile denne od 1.7.2010 do
zaplatenia, poplatok z omeškania v sadzbe 0,5 promile denne z dlžnej sumy 790,07 eur od 7.9.2010
do zaplatenia a poplatok z omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy 441,82 eur od 7.7.2011 do zaplatenia
a trovy konania v sume 79,- eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti
súd návrh zamietol. Okresný súd Bratislava V rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa,
ktorým sa domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.534,72 eur spolu s poplatkom
z omeškania z úhrady jednotlivých dlžných nedoplatkov z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s
užívaním družstevného bytu za obdobie rokov 2008, 2009 a 2010. V odôvodnení súd vychádzal zo
zistenia, že odporca je nájomcom štvorizbového bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu na Š. L.
Č.. XX M. A., na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretej dňa
20.11.1997. Navrhovateľ zaslal odporcovi vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním
a prevádzkou bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 s nedoplatkom vo výške 1.164,79 eur, za
obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 s nedoplatkom 790,09 eur a za obdobie od 1.10.2010 do 31.12.2010
s nedoplatkom 441,82 eur. Odporca vyúčtovania, ktoré mu boli zaslané poštou na doporučenú zásielku
s doručenkou v odbernej lehote neprevzal a boli vrátené navrhovateľovi dňa 30.6.2009, 22.8.2010 a
21.6.2011. Navrhovateľ považoval vyúčtovania za doručené podľa § 46 ods. 2 O.s.p. dňom ich vrátenia
odosielateľovi. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 26Ro 1238/2011-14 dňa 3.10.2011,
ktorý si odporca osobne na adrese Š. XX M. A., prevzal dňa 15.12.2011 a proti ktorému podal odpor,
v ktorom namietal premlčanie uplatneného nároku v celkovej sume 2.534,72 eur s príslušenstvom
a tvrdil, že vo vyúčtovaní za rok 2008 je zahrnutý aj nedoplatok za rok 2007 vo výške 14.177,- Sk
(470,60 eur). Odporca tiež namietal, že navrhovateľ nepredložil vyúčtovanie v zákonnej lehote do 31.
mája, čo považoval za porušenie povinnosti navrhovateľa s dôsledkom neuznania nároku na poplatok
za výkon správy. Okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k podanému návrhu a odporca dňa



16.1.2013 osobne na súde prevzal poučenie účastníka konania s výzvou na vyjadrenie sa k žalobnému
návrhu a uznesenie, aby zaplatil súdny poplatok za odpor. Dňa 18.6.2013 odporca telefonicky oznámil,
že sa nezúčastní pojednávania nariadeného na deň 26.6.2013 z dôvodu jeho pobytu v zahraničí.
Dňa 18.7.2013 telefonicky odporca zisťoval obsah neprevzatej zásielky a bol mu zároveň oznámený
nový termín pojednávania na deň 16.9.2013. Odporca sa tohto pojednávania, o ktorom mal vedomosť
nezúčastnil, neuviedol dôvod neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho
neprítomnosti a vo veci aj rozhodol.

Na základe skutkového stavu z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nájomný vzťah
medzi účastníkmi konania bol založený nájomnou zmluvou uzavretou dňa 20.11.1997, na základe
prevodu členských práv a povinností zo dňa 28.10.1997, ktorou navrhovateľ prenechal odporcovi,
členovi družstva s členským číslom 3186, do užívania družstevný byt č. XX, 4-izbový na VII. poschodí
v dome s. č. XXXX na Š. L.. Y.. Č.. XX M. A.. Navrhovateľ vyúčtoval náklady za plnenia spojené s
užívaním bytu za obdobie roku 2008, 2009 a 2010, ktoré zasielal poštou odporcovi ako doporučenú
zásielku s doručenkou. Urobil tak dňa 29.5.2009, dňa 28.5.2010 a 27.5.2011, čo mal súd preukázané
poštovou podacou pečiatkou (č.l. 7, 10 a 12 v súdnom spise). Porovnaním nákladov za plnenia spojené
s užívaním predmetného bytu v roku 2008 v sume 49.913,58 Sk a úhrad vykonaných odporcom v tomto
kalendárnom roku v sume 29.000,- Sk platbami 8.000,- Sk dňa 14.4.2008, 7.000,- Sk dňa 10.6.2008,
7.000,- Sk dňa 26.9.2008 a 7.000,- Sk dňa 9.12.2008 mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo
výške 20.913,58 Sk, v prepočte na euromenu 694,20 eur. Celkovo vyčíslený nedoplatok za rok 2008
v sume 39.248,58 Sk /1302,81 eur zahŕňal aj zostatok z vyúčtovania za rok 2007 v sume 14.177.-
Sk/470,59 eur a poplatky z omeškania platenia mesačných preddavkov v celkovej sume 4.158,-
Sk/138,02 eur. Navrhovateľ vyúčtovanie nákladov za rok 2008 zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku
s doručenkou dňa 29.5.2009. Táto sa navrhovateľovi vrátila dňa 30.6.2009. Týmto dňom navrhovateľ
považoval zásielku za doručenú postupom podľa § 46 ods. 2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok
za splatný dňom 15.7.2009 pri 15-dňovej lehote splatnosti nedoplatku počítanej odo dňa doručenia
vyúčtovania. Porovnaním nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu v roku 2009 v sume
1.618,6144 eur a úhrad vykonaných odporcom v tomto kalendárnom roku v sume 828,54 eur platbami
348,54 eur dňa 7.1.2009, 130,- eur dňa 24.3.2009, 150,- eur dňa 3.8.2009 a 200,- eur dňa 9.9.2009,
mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo výške 790,07 eur. Vyúčtovanie nákladov navrhovateľ
zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou dňa 28.5.2010, ktorá sa navrhovateľovi vrátila
neprevzatá dňa 22.8.2010. Týmto dňom navrhovateľ považoval zásielku za doručenú postupom podľa
§ 46 ods. 2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok za splatný dňom 6.9.2010 pri 15-dňovej lehote
splatnosti nedoplatku počítanej odo dňa doručenia vyúčtovania. Porovnaním nákladov za plnenia
spojené s užívaním predmetného bytu v roku 2010 v sume 1.630,4081 eur a úhrad vykonaných
odporcom v tomto kalendárnom roku v sume 1.186,89 eur platbami 170,- eur dňa 15.2.2010, 150,-
eur dňa 26.4.2010, 235,- eur dňa 4.6.2010, 200,- eur dňa 31.8.2010, 200,- eur dňa 22.10.2010 a
231,89 eur dňa 30.11.2010 mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo výške 443,52 eur. Vyúčtovanie
nákladov navrhovateľ zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou dňa 27.5.2011, ktorá
sa navrhovateľovi vrátila dňa 21.6.2011. Týmto dňom navrhovateľ považoval zásielku za doručenú
postupom podľa § 46 ods. 2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok za splatný dňom 6.7.2011 pri 15-
dňovej lehote splatnosti nedoplatku počítanej odo dňa doručenia vyúčtovania. Navrhovateľ majetkové
sankcie za omeškanie žiadal iba zo sumy 441,82 eur. Súd mal za preukázané, že odporcovi vznikla
za obdobie trvania nájmu v roku 2008 povinnosť zaplatiť predpísané mesačné zálohové platby v
celkovej sume 44.880,- Sk (1.489,7430 eur), v roku 2009 v sume 2.135,7601 eur, v roku 2010 v
sume 1.685,8800 eur. Tieto preddavky však riadne a včas neplatil. Riadnym neplatením predpísaných
mesačných úhrad s nájmom bytu spojených vznikol odporcovi za rok 2008, 2009 a 2010 nedoplatok v
celkovej výške 1.927,79 eur (694,20 eur + 790,07 eur + 443,52 eur), na zaplatenie ktorého súd zaviazal.
Z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu za jednotlivé kalendárne roky
mal súd preukázané skutočné náklady rozpočítané na predmet nájmu vymedzený v nájomnej zmluve
ako aj úhrady, ktoré odporca v tom ktorom kalendárnom roku vykonal. Ich porovnaním zistil nedoplatky
vo vyššie uvedenom rozsahu. Súd akceptoval obranu odporcu, pokiaľ namietal premlčanie nedoplatku
tvoriaceho zostatok z vyúčtovania za rok 2007 v sume 14.177,- Sk, zahrnutého do nedoplatku z
vyúčtovania za rok 2008. Nárok na nedoplatok evidovaný k 31.12.2007 v sume 14.177,- Sk (470,59
eur), uplatnený žalobou zo dňa 30.9.2011 s odkazom na ustanovenie § 100 a nasl., § 101 Občianskeho
zákonníka súd zhodne s odporcom považoval za premlčaný. Preto s prihliadnutím na odporcom
vznesenú námietku premlčania návrh v tejto časti ako premlčaný zamietol. Zamietol aj návrh v časti
majetkových sankcií vyčíslených navrhovateľom v sume 4.158.- Sk (138,02 eur). Dôvodnosť tejto časti



žalovaného nároku navrhovateľ dôkazné nepreukázal, najmä pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku. S
prihliadnutím na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd priznal navrhovateľovi
aj úroky z omeškania. Nedoplatok zistený vyúčtovaním nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu
bol splatný do 15 dní od doručenia vyúčtovania.

V prejednávanej veci súd považoval vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu doručené
odporcovi dňom, kedy boli vrátené navrhovateľovi ako neprevzaté odporcom v zmysle ustanovenia §
46 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci okresný súd rozhodol v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že
odporca si svojou opakovanou neprítomnosťou na pojednávaní odňal reálnu a efektívnu možnosť konať
pred súdom, spočívajúcu v práve skutkovo, právne a dôkazne argumentovať prejednávanú vec a ukrátil
sa o možnosť vypočuť si, čo súd považuje vo veci za nesporné a ktoré skutočnosti má za preukázané
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný skutkový stav v súlade s
tým, ako to tvrdil navrhovateľ v podanom návrhu v súlade s obsahom spisu a pri rozhodovaní prihliadal
na námietku premlčania, ktorú odporca uplatnil. Preto pokiaľ si navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa
30.9.2011 uplatňoval nárok aj za nedoplatok 14.177,- Sk (470,59 eur) evidovaný k 31.12.2007, urobil
tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal podľa miery úspechu
nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, keď zohľadnil 76 % mieru úspechu
navrhovateľa oproti 24 % miere úspechu odporcu. Navrhovateľovi priznal náhradu v sume 79,- eur, čo
predstavuje 52 % (76 % - 24 %) zo zaplateného súdneho poplatku 152,- eur.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu 1.927,79 eur spolu s
poplatkom z omeškania podal odvolanie odporca, ktorý namietal podľa § 205 písm. c/, d/, f/ O.s.p.,
že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a tým aj nesprávne vo veci rozhodol a tiež namietal
nesprávne právne posúdenie veci a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, že o vyúčtovanie sa viackrát u navrhovateľa informoval, ale navrhovateľ
nemal záujem túto problematiku riešiť. Vyúčtovanie mu nebolo doručené, ale navrhovateľ sa mohol
pokúsiť o náhradné doručenie, aby sa o predmetnej veci dozvedel. Poukázal na príslušné ustanovenia
týkajúce sa doručovania s tým, že účinky doručenia nastávajú za predpokladu, že adresát mal reálnu
možnosť písomnosť si v rámci plynutia lehoty vyzdvihnúť a tak predísť vzniku fikcie doručenia. Uviedol,
že je zvláštne, že on si v poštovej schránke nenašiel žiadny oznam o doručení a uložení zásielky.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nenastali účinky doručenia a o návrhu na začatie konania a tiež aj o
nedoplatkoch sa dozvedel až v roku 2011. Vzhľadom na uvedené, odporca nemal reálnu možnosť
reagovať na nedostatky vo vyúčtovaní tak, ako ich uviedol navrhovateľ v podanom návrhu. Súhlasil s
rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o premlčanie sumy 14.177,- Sk a tiež so zamietnutím návrhu v tejto časti,
ako aj návrhu v časti majetkových sankcií v sume 4.158,- Sk a preto proti tejto časti rozsudku odvolanie
odporca nepodal. Odporca ďalej uviedol, že nesúhlasil so zistením súdu, že sa dostal do omeškania,
pretože on plnil svoju povinnosť a platil platby včas a ešte aj s predstihom na účet navrhovateľa, ktorý
mal vždy preukázané prostriedky podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.1997, preto nemá navrhovateľ
nárok na úroky z omeškania za rok 2008, 2009 a 2010. Namietal, že okresný súd neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Odporca okrem toho namietal, že navrhovateľ
si nesplnil povinnosť predložiť správu najneskôr do 31.5. ako správca o svojej činnosti za predchádzajúci
rok, navrhovateľ ako správca doteraz ju nedoručil. Rozhodnutie okresného súdu preto nepovažuje z
uvedených dôvodov za správne a keďže navrhovateľ ho dôkazne nepreukázal, súd sa správne stotožnil
s názorom odporcu o premlčanie sumy 14.177,- Sk a správne bola vznesená námietka premlčania a
suma 4.158,- Sk nebola preukázaná a túto neuznal. Odporca okrem toho namietal, že súd mu odňal
možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť sa zúčastniť pojednávania, pretože predvolanie mu
zo zvláštnych okolností nedošlo. V čase pojednávania bol vážne chorý, bol práceneschopný a potvrdenie
o práceneschopnosti nemal ako doručiť súdu, pretože by porušil príslušné predpisy, keď nemal možnosť
predložiť práceneschopnosť súdu vzhľadom k tomu, že bol chorý. Tiež chcel predložiť na pojednávaní
listiny o zaplatení, ktoré hodnoverne preukazujú platby v predstihu. Rozhodnutím súdu preto došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., odporca preto nemohol vzniesť námietky k zmätočnému
vyúčtovaniu a k predmetným platbám.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže pre nariadenie pojednávania
neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý
verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným
spôsobom.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,

a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu

a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované

s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

V danej veci okresný súd vychádzal nepochybne zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola dňa
20. 11. 1997 uzavretá Nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania podľa § 685 a §
686 Občianskeho zákonníka a Stanov A. F. W.. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania bol založený
nájomnou zmluvou uzavretou dňa 20.11.1997, na základe prevodu členských práv a povinností zo
dňa 28.10.1997, ktorou navrhovateľ prenechal odporcovi, členovi družstva s členským číslom 3186, do
užívania družstevný byt č. XX, 4-izbový na VII. poschodí v dome súp.č. XXXX na Š.Y. L.. Y.. Č.. XX M. A..
Navrhovateľ vyúčtoval náklady za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2008, 2009 a 2010,
ktoré zasielal poštou odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou. Urobil tak dňa 29.5.2009, dňa
28.5.2010 a 27.5.2011, čo mal súd preukázané poštovou podacou pečiatkou (č.l. 7, 10 a 12 v súdnom
spise). Porovnaním nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu v roku 2008 v sume 49
913,58 Sk a úhrad vykonaných odporcom v tomto kalendárnom roku v sume 29.000,- Sk platbami 8.000,-
Sk dňa 14.4.2008, 7.000,- Sk dňa 10.6.2008, 7.000,- Sk dňa 26.9.2008 a 7.000,- Sk dňa 9.12.2008
mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo výške 20.913,58 Sk, v prepočte na euromenu 694,20 eur.
Celkovo vyčíslený nedoplatok za rok 2008 v sume 39.248,58 Sk /1302,81 eur zahŕňal aj zostatok z
vyúčtovania za rok 2007 v sume 14.177,- Sk/470,59 eur a poplatky z omeškania platenia mesačných
preddavkov v celkovej sume 4.158,- Sk/138,02 eur. Navrhovateľ vyúčtovanie nákladov za rok 2008
zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou dňa 29.5.2009, ktorá sa navrhovateľovi vrátila



dňa 30.6.2009. Týmto dňom navrhovateľ považoval zásielku za doručenú postupom podľa § 46 ods.
2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok za splatný dňom 15.7.2009 pri 15-dňovej lehote splatnosti
nedoplatku počítanej odo dňa doručenia vyúčtovania. Porovnaním nákladov za plnenia spojené s
užívaním predmetného bytu v roku 2009 v sume 1.618,6144 eur a úhrad vykonaných odporcom v tomto
kalendárnom roku v sume 828,54 eur platbami 348,54 eur dňa 7.1.2009, 130,- eur dňa 24.3.2009,
150,- eur dňa 3.8.2009 a 200,- eur dňa 9.9.2009, mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo výške
790,07 eur. Vyúčtovanie nákladov navrhovateľ zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou
dňa 28.5.2010, ktorá sa navrhovateľovi vrátila neprevzatá dňa 22.8.2010. Týmto dňom navrhovateľ
považoval zásielku za doručenú postupom podľa § 46 ods. 2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok
za splatný dňom 6.9.2010 pri 15-dňovej lehote splatnosti nedoplatku počítanej odo dňa doručenia
vyúčtovania. Porovnaním nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu v roku 2010 v sume
1.630,4081 eur a úhrad vykonaných odporcom v tomto kalendárnom roku v sume 1.186,89 eur platbami
170,- eur dňa 15.2.2010, 150,- eur dňa 26.4.2010, 235,- eur dňa 4.6.2010, 200,- eur dňa 31.8.2010, 200,-
eur dňa 22.10.2010 a 231,89 eur dňa 30.11.2010 mal súd preukázaný rozdiel - nedoplatok vo výške
443,52 eur. Vyúčtovanie nákladov navrhovateľ zaslal odporcovi ako doporučenú zásielku s doručenkou
dňa 27.5.2011, ktorá sa navrhovateľovi vrátila dňa 21.6.2011. Týmto dňom navrhovateľ považoval
zásielku za doručenú postupom podľa § 46 ods. 2 O.s.p. a vyúčtovaním zistený nedoplatok za splatný
dňom 6.7.2011 pri 15-dňovej lehote splatnosti nedoplatku počítanej odo dňa doručenia vyúčtovania.
Navrhovateľ majetkové sankcie za omeškanie žiadal iba zo sumy 441,82 eur.

Z uvedeného zistenia vyplýva, že odporcovi vznikla za obdobie trvania nájmu v roku 2008 povinnosť
zaplatiť predpísané mesačné zálohové platby v celkovej sume 44.880,- Sk (1.489,7430 eur), v roku 2009
v sume 2.135,7601 eur, v roku 2010 v sume 1.685,8800 eur. Tieto preddavky však riadne a včas neplatil
a riadnym neplatením predpísaných mesačných úhrad s nájmom bytu spojených vznikol odporcovi za
rok 2008, 2009 a 2010 nedoplatok v celkovej výške 1.927,79 eur (694,20 eur + 790,07 eur + 443,52 eur).

Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť uvedenú dlžnú sumu.
Skutočné náklady rozpočítané na predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy a tiež aj úhrady, ktoré odporca v
tom ktorom kalendárnom roku vykonal, vyplývajú z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním
predmetu nájmu za jednotlivé kalendárne roky a ich porovnaním vznikli nedoplatky v uvedenom
rozsahu. Súd akceptoval obranu odporcu, pokiaľ namietal premlčanie nedoplatku tvoriaceho zostatok
z vyúčtovania za rok 2007 v sume14.177,- Sk, zahrnutého do nedoplatku z vyúčtovania za rok 2008.
Nárok na nedoplatok evidovaný k 31.12.2007 v sume 14.177,- Sk (470,59 eur), uplatnený žalobou zo
dňa 30.9.2011 s odkazom na ustanovenie § 100 a nasl., § 101 Občianskeho zákonníka súd dôvodne
považoval za premlčaný a preto s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu,
návrh v tejto časti ako premlčaný zamietol a tiež aj návrh v časti majetkových sankcií vyčíslených
navrhovateľom v sume 4.158,- Sk (138,02 eur). Dôvodnosť tejto časti žalovaného nároku navrhovateľ
dôkazné nepreukázal, najmä pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku. S prihliadnutím na ustanovenie
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd priznal navrhovateľovi aj poplatok z omeškania.
Nedoplatok zistený vyúčtovaním nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu bol splatný do 15 dní od
doručenia vyúčtovania a tak súd považoval vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu
doručené odporcovi v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. dňom, kedy boli vrátené navrhovateľovi ako neprevzaté
odporcom.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).

Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na
pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa § 46 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa
inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť



vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.

Podľa § 45 ods. 1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť
aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru
a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Inštitút doručovania je imanentnou súčasťou celého civilného procesu, jeho prostredníctvom realizuje
súd doručovanie písomností, ktoré majú význam pre civilný proces, v konečnom dôsledku takto
zabezpečuje subjektom práv/účastníkom konania plnú realizáciu práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Doručovanie
ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok konania, súd môže konať a rozhodovať len ak má
preukázané, že účastník dostal písomnosť, ktorej znalosť je predpokladom ďalšieho postupu v konaní.

Ustanovenie § 46 O.s.p. určuje miesto, kde sa má vykonať doručenie fyzickým osobám (nie orgánom
alebo právnickým osobám), neplatí však, ak sa má vykonať doručenie podľa osobitných predpisov (pozri
§ 45 ). Miestom doručenia bude spravidla bydlisko, resp. byt adresáta, jeho pracovisko, resp. miesto
podnikania, alebo ktorékoľvek iné miesto, na ktorom bude adresát zastihnutý.

Z dôvodov hospodárnosti ustanovenie odseku 2 upravuje náhradné doručovanie písomností, ktoré
nemusia byť doručené do vlastných rúk. Podmienkou náhradného doručenia v zmysle ustanovenia prvej
vety odseku 2 je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci prípadne len prechodne, a niektorá iná
dospelá osoba, ktorá býva v tom istom byte alebo dome, alebo je zamestnaná na tom istom pracovisku,
je ochotná prevziať písomnosť a obstarať jej odovzdanie. Ak sú splnené uvedené podmienky, pokladá
sa také doručenie za riadne vykonané aj vtedy, keď fakticky písomnosť nebola adresátovi odovzdaná;
za deň doručenia sa pokladá deň prevzatia inou osobou.

Náhradné doručenie uložením v zmysle druhej vety odseku 2 možno vykonať len po bezúspešnom
pokuse o náhradné doručenie odovzdaním inej dospelej osobe. Aj tu je podmienkou riadneho doručenia,
aby sa adresát zdržiaval v mieste doručenia, preto treba, aby doručovateľ túto okolnosť vždy zisťoval. Ak
by vyšlo najavo, že podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia nebola splnená, doručenie uložením
by bolo právne neúčinné; o uložení treba adresáta informovať (napr. oznámením v schránke na listy,
pripevnením oznámenia na dvere bytu a pod.). V prípade uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce
sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol, považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel. To platí iba vtedy, ak sa adresát zdržiaval v mieste doručenia. Zásielka
sa bude považovať za doručenú dňom jej vrátenia súdu (nie dňom jej uloženia na pošte alebo orgáne
obce). Tento deň bude na zásielke vyznačený pečiatkou v podateľni súdu.

Odporca v podanom odvolaní tiež namietal, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol v jeho
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že odporca si svojou opakovanou neprítomnosťou na
pojednávaní odňal reálnu a efektívnu možnosť konať pred súdom, spočívajúcu v práve skutkovo, právne
a dôkazne argumentovať prejednávanú vec a ukrátil sa o možnosť vypočuť si, čo súd považuje vo veci
za nesporné a ktoré skutočnosti má za preukázané v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.

Odporca tak namietal, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom, keď nemal možnosť sa zúčastniť
pojednávania, pretože predvolanie mu zo zvláštnych okolností nedošlo. V čase pojednávania bol vážne
chorý, bol práceneschopný a potvrdenie o práceneschopnosti nemal ako doručiť súdu, pretože by porušil
príslušné predpisy, keď nemal možnosť predložiť práceneschopnosť súdu vzhľadom k tomu, že bol
chorý. Tiež chcel predložiť na pojednávaní listiny o zaplatení, ktoré hodnoverne preukazujú platby v



predstihu. Rozhodnutím súdu preto došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., odporca preto
nemohol vzniesť námietky k zmätočnému vyúčtovaniu a k predmetným platbám.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný, procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu konania ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva.

Odvolací súd zastáva názor, že námietka odvolateľa, že zo strany súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom nebola dôvodná.

Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd v predmetnej
veci vydal platobný rozkaz č.k. 26Ro 1238/2011-14 dňa 3.10.2011, ktorý si odporca osobne na adrese Š.
XX M. A. prevzal dňa 15.12.2011 a proti ktorému podal odpor, v ktorom namietal premlčanie uplatneného
nároku v celkovej sume 2.534,72 eur s príslušenstvom a tvrdil, že vo vyúčtovaní za rok 2008 je zahrnutý
aj nedoplatok za rok 2007 vo výške 14.177,- Sk (470,60 eur). Okresný súd vyzval odporcu, aby sa
vyjadril k podanému návrhu a odporca dňa 16.1.2013 osobne na súde prevzal poučenie účastníka
konania s výzvou na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu a uznesenie, aby zaplatil súdny poplatok za
odpor. Dňa 18.6.2013 odporca telefonicky oznámil, že sa nezúčastní pojednávania nariadeného na
deň 26.6.2013 z dôvodu jeho pobytu v zahraničí. Dňa 18.7.2013 telefonicky odporca zisťoval obsah
neprevzatej zásielky a bol mu zároveň oznámený nový termín pojednávania na deň 16.9.2013. Odporca
sa tohto pojednávania, o ktorom mal vedomosť nezúčastnil, neuviedol dôvod neprítomnosti. Súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti a vo veci aj rozhodol.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania) umožňuje súdu, aby na
pojednávaní prejednal (aj rozhodol) vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník a/ bol na
pojednávanie riadne predvolaný, b/ na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Pritom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť
súdu poučiť účastníkov o možnosti pokračovať v konaní podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu
s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne.

Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je
upravené v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci
nečinní a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak,
aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Účastník konania môže svoje práva a povinnosti v
občianskom súdnom konaní vykonávať sám alebo v zmysle § 24 O.s.p. prostredníctvom zvoleného
zástupcu, ktorému pre konanie udelí plnú moc.



Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že nie je povinnosťou súdu
nahrádzať procesnú aktivitu účastníka konania, keď konanie v posudzovanej veci prebieha
od roku 2011, avšak odporca sa nedostavil ani na jedno pojednávanie nariadené prvostupňovým súdom,
pričom neúčasť na pojednávaniach v dňoch 26. 6. 2013 a 16.9. 2013 ospravedlnil iba telefonicky tvrdiac,
že je v zahraničí, že má zdravotné problémy, resp., že je dočasne práceneschopný, avšak ani v jednom
prípade svoju neprítomnosť neospravedlnil spôsobom, ktorý by mohol súd akceptovať, nakoľko nie je
povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne
a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej
nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú
skutkový záver súdu.

Okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou
prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje
skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.



Odporca svojim odvolaním napadol aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj poplatok z omeškania podľa výroku rozsudku súdu
prvého stupňa.

Odporca nesúhlasil so zistením súdu, že sa dostal do omeškania, pretože on plnil svoju povinnosť a
platil platby včas a ešte aj s predstihom na účet navrhovateľa, ktorý mal vždy preukázané prostriedky
podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.1997, preto nemá navrhovateľ nárok na poplatok z omeškania za
rok 2008, 2009 a 2010.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Jedným z právnych následkov omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je teda i povinnosť dlžníka
platiť úroky z omeškania, resp. poplatok z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Ide tu o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenie sa
nevyžaduje.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania výslovne upravuje právny predpis, nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v danom prípade
ust. § 4 tohto nariadenia.

Odporca sa s plnením svojho dlhu voči navrhovateľovi dostal do omeškania a preto mu v súlade
s uvedeným výkladom vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj sankciu za nesplnenie povinnosti
plniť riadne a včas, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď navrhovateľovi
priznal k žalovanej istine aj poplatok z omeškania, na zaplatenie ktorého zaviazal odporcu napadnutým
rozsudkom.

Odvolací súd preto s poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav a odporca v odvolaní neuviedol žiadne
ďalšie skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení dôsledne
vysporiadal, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. a žiadne trovy z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1511219813)

  1. 16. 9. 2013Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C/98/2012 z 16. 9. 2013potvrdené
  2. 28. 4. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/39/2014 z 28. 4. 2015 (toto rozhodnutie)