KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 5. 2015plný textcitované 143×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/203/2015 z 18. 5. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. mája 2015, sp. zn. 6Co/203/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1511219915.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/203/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219915
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511219915.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS, SK, Mlynské Nivy č. 49,
Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, spol. s r. o., Mlynské Nivy č. 49,
Bratislava, proti žalovanej: H. O., G. P. W.. Č.. X, G., zast. advokátom JUDr. Romanom Juríkom, Jazerná
ul. č. 19, Nové Zámky, o 1.624,22 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo 14. januára 2015, č. k. 10C/73/2012-361, v spojení s opravným uznesením zo 14. januára
2015, č. k. 10C/73/2012-366, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.504,82 eur s prísl. a vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opravné uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvého stupňa uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.504,82 eur s 9,25 % úrokami z omeškania zo sumy 1.316,65 eur od 5. 7.
2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 56,45 eur a trovy právneho zastúpenia
765,76 eur, v splátkach po 30,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a. s., uzavrel so žalovanou dňa 28. 8. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0233348243, súčasťou ktorej
boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s.,
žalovanej úver vo výške 962,62 eur a žalovaná sa ho zaviazala splácať v splátkach po 26,75 eur
mesačne. Úroky boli dojednané vo výške 18,40 % ročne. Žalovaná úver riadne nesplácala. Dňa 21. 10.
2010 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca, so spoločnosťou Havel & Holásek, spol. s r.
o., zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE, ktorou predmetnú pohľadávku postúpila uvedenej
spoločnosti. Následne táto spoločnosť uzavrela dňa 1. 12. 2010 so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorou predmetnú pohľadávku postúpila žalobcovi. Z tohto skutkového stavu súd prvého
stupňa vyvodil záver, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Predmetná pohľadávka predstavovala
ku dňu jej postúpenia 2.199,61 eur. Táto suma pozostávala z istiny 1.917,62 eur (ktorej súčasťou sú
splatné úroky a poplatky, keďže ide o kapitalizovanú istinu) a z úrokov z omeškania vo výške 281,99 eur.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby ohľadom sumy 93,82 eur zostala predmetom konania sumy 2.105,79
eur pozostávajúca z istiny 1.917,62 eur a z úrokov z omeškania 188,17 eur. V poradí prvým rozsudkom
z 28. 1. 2013 č. k. 10C/73/2012-188 bola žaloba právoplatne zamietnutá v časti istiny 481,57 eur.
Predmetom konania tak zostala suma 1.624,22 eur, pozostávajúca z istiny 1.436,05 eur a z úrokov
z omeškania v sume 188,17 eur s prísl. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal tým, či došlo
k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky. Žalovaná namietala, že Slovenská sporiteľňa, a. s.,



postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou z 21. 10. 2010 Advokátskej kancelárii Havel, Holásek &
Partners, spol. s r. o. Keďže uvedená advokátska kancelária nemá v predmete činnosti obchodovanie s
pohľadávkami, táto jej činnosť bola v rozpore s §§ 18 a 19 zákona o advokácii. Súd prvého stupňa zaujal
stanovisko, že táto námietka žalovanej nie je opodstatnená. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol,
že advokátska kancelária vo všeobecnosti nemá v predmete činnosti obchodovanie s pohľadávkami, ale
„predmetné prevzatie pohľadávky a následne jej postúpenie tretej osobe, teda navrhovateľovi, nespĺňalo
znaky sústavného podnikania podľa § 2 Obch. zák.“ Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpenie
pohľadávky oznámil žalovanej a vzhľadom na to, sa žalovaná podľa súdu prvého stupňa o postúpení
pohľadávky dozvedela „na základe súdneho konania.“ Preto jej vznikla povinnosť plniť predmetnú
pohľadávku, vrátane príslušenstva, novému veriteľovi, teda žalobcovi. Predmetná zmluva o splátkovom
úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na právny vzťah ňou založený vzťahujú ust. § 52 až 54
Obč. zák., upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Podľa súdu prvého stupňa dojednanie úrokov z úveru vo
výške 18,40 % ročne významne neprevyšuje priemernú mieru úrokov 13,37 % ročne z nových úverov
poskytovaných v danom období obchodnými bankami so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov.
Vzhľadom na to, nie je, podľa súdu prvého stupňa, dojednanie úrokov z úveru vo výške 18,40 % ročne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z istiny úveru vo výške 1.436,05 eur súd prvého stupňa odpočítal
sumu 119,40 eur, ktorá predstavuje 60 poplatkov po 1,99 eur za vedenie účtu. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Vrchného Krajinského účtu Karlsruhe z 3. 5. 2011 č. 17U 192/10,
podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie. Vzhľadom na to, súd prvého stupňa uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 1.316,65 eur (1.436,05 - 119,40 =
1.316,65 eur) s úrokami z omeškania vo výške 188,17 eur, teda spolu sumu 1.504,82 eur. Vo zvyšku súd
prvého stupňa žalobu zamietol. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
9,25 % ročne z dlžnej istiny úveru 1.316,65 eur súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč.
zák., v spojení s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu
zamietne alebo, aby ho v tomto výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedla, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej námietkami, týkajúcimi sa výšky úrokov z úveru
(18,60 %) a nezaoberal sa ani jej námietkou o neprijateľnosti kapitalizácie úrokov. V tejto súvislosti
žalovaná poukázala na bod 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov. Vzhľadom na to pri problémoch so splácaním úveru spotrebiteľ
nemôže predvídať výšku samotnej istiny. Pôvodná výška istiny úveru bola 962,62 eur, pričom žalobca
uplatnil istinu vo výške 2.199,61 eur a súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 1.504,82 eur. Podľa
žalovanej vo svetle kapitalizácie úrokov sa úroky vo výške 18,60 eur javia celkom inak, ako keby išlo
o transparentnú dohodu o odplate za úver. Ďalej žalovaná v odvolaní súdu prvého stupňa vytkla, že sa
zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky len formálne citáciou niekoľkých ustanovení Obč. zák. a
stotožnením sa s argumentáciou žalobcu. V súvislosti s posudzovaním platnosti postúpenia predmetnej
pohľadávky žalovaná poukázala na rozsudok OS vo Svidníku č. k. 5C/37/2014-64. Odvolanie čo do
výroku o trovách konania žalovaná odôvodnila poukazom na ust. § 11 ods. 2 vyhl. č. 566/2004 Z. z.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Napadnutý rozsudok, spolu s opravným uznesením, bol právnemu zástupcovi žalovanej doručený dňa
13. 2. 2015 (viď doručenka na č. l. 367). 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 14. 2.
2015 a uplynula dňom 28. 2. 2015, ktorý pripadol na sobotu. Posledným dňom lehoty na odvolanie tak
bol pondelok 2. 3. 2015 (§ 57 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Právny zástupca žalovanej podal odvolanie
elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Podľa Zoznamu spisov z eŽaloby (č. l. 374) došlo
odvolanie na súd prvého stupňa dňa 2. 3. 2015 o 23.52 hod. Odvolanie bolo teda podané včas.

Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa,
a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať
dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii
Havel & Holásek, spol. s r. o. ( právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.



10. 2010. Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v
prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená
okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.
o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. l. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokami z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bola žalovaná v omeškaní.

Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o., postupovala
v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bolo
žalobe vyhovené. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O. s. p.). Odvolací súd dodáva, že ak by rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil,
odňal by žalobcovi možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru prezentovanému v tomto uznesení.

Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, t. j. vo veci samej, musel
odvolací súd zrušiť aj výrok o trovách konania a súčasne aj opravné uznesenie.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach (143 spolu, výber)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1511219915)