Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225476 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511225476.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. P. O., W. XXX XX H. Č.. XXX, zastúpený KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Jasovská 23, P.O.Box 64, proti odporcom: 1/ L&G centrum, spol. s r.o., Bratislava, Jasovská 23, IČO : 35 909 501, zastúpená Mgr. Marcelom Biznárom, Bratislava, Bajkalská 31, 2/ MIRA CAR, s.r.o., Bratislava, Bajkalská 25, IČO : 36 286 117, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa i odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. 10. 2013 č.k. 50C 184/2011 - 246, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolanie odporcu 1/ o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX ako priestor č. XX-XXX na prvom nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX, Q. U. XX, postavený na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku zast. Plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a parc.č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch parc.č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a parc.č. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca 1/, zastúpený konateľom F. Š., ako kupujúci, uzatvorili dňa 13. 8. 2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam. Právne účinky vkladu nastali ku dňu 17. 8. 2009. Podľa čl. VI bod 2 kúpnej zmluvy predávajúci svojím podpisom potvrdil prevzatie kúpnej ceny vo výške 100.000 €. Podľa čl. XI bod 5 kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu pozorne prečítali, zmluva vyjadruje ich skutočnú, vážnu a slobodnú vôľu, nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovateľ a svedok F. Š. ďalej vo svojich výpovediach tvrdili, že ku kúpnej zmluve zo dňa 13. 8. 2009 bol dňa 14. 8. 2009 uzatvorený dodatok č. 1, v ktorom sa zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 13. 8. 2009 dohodli, že kúpna cena bude zaplatená najneskôr do 30. 9. 2010 v hotovosti do rúk predávajúceho, ktorý o prevzatí hotovosti vystaví doklad ( čl. I dodatku ). V čl. II dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny kupujúcim v termíne do 30. 9. 2010 sa kúpna zmluva uzavretá dňa 14. 8. 2009 stáva absolútne neplatnou od samého počiatku a kupujúci vykoná všetky právne úkony, aby predmet zmluvy bol navrátený predávajúcemu. Listom zo dňa 8. 10. 2009 navrhovateľ vyzval odporcu 1/ na vrátenie predmetu zmluvy a to nebytových priestorov na adrese v W., U. XX, keďže dohodnutý termín úhrady, t.j. 30. 9. 2009 ( podľa dodatku č. 1 dňa 30. 9. 2010 ) márne uplynul, úhrada vykonaná nebola, preto sa v súlade s dodatkom č. 1 stala kúpna zmluva zo dňa 13. 8. 2009 absolútne neplatnou od samého počiatku. Súd prvého stupňa ďalej dokazovaním zistil, že odporca 1/ ako predávajúci a odporca 2/ ako kupujúci dňa 19. 8. 2009 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Podľa čl. V bod 2 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena vo výške 50.000 € bola kupujúcim uhradená pred podpisom zmluvy dňa 14. 8. 2009 a predávajúci svojím podpisom potvrdil úhradu sumy vo výške 50.000 €. Podľa čl. VIII bod 5 kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovateľ a odporca 1/ v konaní tvrdili, že odporca 1/ navrhovateľovi nezaplatil kúpnu cenu 100.000 € za nebytový priestor; navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca 2/ neuhradil odporcovi 1/ kúpnu cenu vo výške 50.000 € a tiež, že odporca 1/ kúpnu zmluvu s odporcom 2/ podpísal po hrubým nátlakom konateľa odporcu 2/ U. K.. Odporca 2/ počas konania pred súdom prvého stupňa tvrdil, že odporcovi 1/ zaplatil kúpnu cenu vo výške 50.000 € za nebytový priestor na U. J.. XX Q. W. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19. 8. 2009, o čom súdu predložil výpis z účtu odporcu 2/ č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31. 8. 2009, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že dňa 14. 8. 2009 bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná suma 50.000 € s poznámkou „pôžička Š. F.. Pokiaľ ide o vlastníctvo predmetného bankového účtu svedok F. Š. vypovedal, že ako fyzická osoba nemal nikdy súkromný účet vo VÚB banke, a.s.; svedkyňa D. Š. uviedla, že ako fyzická osoba mala zriadený účet vo VÚB banke, a.s., na tento účet boli poukázané nejaké peniaze buď od U. K. alebo od jeho priateľky F. H.. Svedok F. Š. pred súdom prvého stupňa vypovedal, že navrhovateľovi neuhradil kúpnu cenu 100.000 € z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13. 8. 2009 za označený nebytový priestor. Ku kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok, podľa ktorého sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť kúpnu cenu do roka po podpise kúpnej zmluvy. Následne previedol nebytový priestor na odporcu 2/, išlo o zábezpeku na pôžičku, ktorú predtým svedkovi Š. poskytol U. K.. Svedok Š. tiež vypovedal, že konateľ odporcu 2/ mu poskytol viacero pôžičiek, po ich poskytnutí neustále zvyšoval úroky a žiadal od svedka viaceré zábezpeky, napr. podiely vo firmách, byt na C. J.. Q. W., pozemok v S.. Svedkyňa Š. D. vypovedala, že dôvodom kúpy nebytového priestoru odporcom 1/ bola skutočnosť, že odporca 1/ si chcel zobrať úver z banky a nehnuteľnosť mala slúžiť ako ručenie. Kúpnu cenu 100.000 € odporca 1/ navrhovateľovi nezaplatil, táto mala byť uhradená až po poskytnutí úveru bankou. Úver ale banka odporcovi 1/ neposkytla. Konateľ odporcu 2/ prinútil odporcu 1/ previesť nebytový priestor na odporcu 2/; konateľ odporcu 2/ vykonával na svedkyňu a jej manžela ( svedok F. Š. ) psychický nátlak v rámci ich podnikateľskej činnosti, boli nútení na U. K. alebo jeho priateľku F. H. podiely vo svojich firmách. Svedkyňa uviedla, že bola svedkom fyzického násilia zo strany U. K. voči jej manželovi; jej manžel vrátil U. K. požičané peniaze aj s úrokmi, nie však vo výške, v akej požadoval U. K.. Svedkyňa G.. Y. P. pre odporcu 2/ spracovávala účtovníctvo od januára 2010, dodatočne aj za rok 2009, pričom zistila, že v r. 2009 bola odporcom 2/ poskytnutá pôžička 50.000 €, ktorú zaúčtovala ako pohľadávku; od U. K. mala informáciu, že pôžička bola poskytnutá v súvislosti s nebytovým priestorom, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka vrátenia pôžičky. Niekedy v polovici r. 2010 došlo k preúčtovaniu pôžičky na kúpnu cenu za nebytový priestor na pokyn U. K.. Svedok U. K. vypovedal, že F. Š. ho v auguste 20099 požiadal o pôžičku 50.000 €, ktoré potreboval na spoločné podnikanie so svokrom ( navrhovateľom ). F. Š. mu ponúkol predaj kancelárskych priestorov za 50.000 €, doniesol svedkovi ukázať list vlastníctva, podpísali zmluvy a svedok mu s firemného účtu previedol na účet, ktorý mu oznámil F. Š., sumu 50.000 €. Dohodli sa, že keby svedok Š. chcel, priestory mu predá naspäť, keď bude mať peniaze, čo sa ale nestalo. Ďalší svedkovia T. X., F. D., E. A. a svedkyňa T. Q.O. o okolnostiach podpisu kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a okolnostiach podpisu kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ vedomosť nemali. Prvostupňový súd sa najskôr zaoberal prejudiciálnou otázkou, či je daný naliehavý právny záujem na navrhovateľom požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 80 písm.c/ O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže bez takého určenia by sa navrhovateľ nemohol v prípade úspechu žalobného návrhu domáhať zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností; jeho postavenie by bolo neisté. Následne dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Prvostupňový súd poukazoval na to, že navrhovateľ sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, keďže od kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom 1/ odstúpil z dôvodu, že odporca 1/ ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti v zmysle dodatku č. 1/ zo dňa 14. 8. 2009 ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 13. 8. 2009. Z textu kúpnej zmluvy zo dňa 13. 8. 2009 ale jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako predávajúci od odporcu 1/ ako kupujúceho prevzal kúpnu cenu vo výške 100.000 €, čo aj potvrdil svojím podpisom, pričom zároveň vyhlásil, že si zmluvu pozorne prečítal, zmluva vyjadruje jeho skutočnú, vážnu a slobodnú vôľu. Na kúpnej zmluve zo dňa 13. 8. 2009 má navrhovateľ ako predávajúci úradne overený podpis, v súlade s ust. § 42 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Dňa 14. 8. 2009 mali navrhovateľ a odporca 1/ uzavrieť dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 13. 8. 2009, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude zaplatená najneskôr do 30. 9. 2010 v hotovosti do rúk predávajúceho, o čom predávajúci vystaví doklad, s tým, že pokiaľ kúpna cena nebude kupujúcim uhradená, kúpna zmluva sa stáva absolútne neplatnou od samého počiatku. V dodatku č. 1 navrhovateľ ako predávajúci nemá úradne overený svoj podpis, dodatok č. 1 nebol vložený do katastra nehnuteľností spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 13. 8. 2009, hoci v čase podávania návrhu na zavkladovanie kúpnej zmluvy zo dňa 13. 8. 2009 mal byť predmetný dodatok č. 1 podľa tvrdenia navrhovateľa aj svedka F. Š. už podpísaný. Navrhovateľ tento postup vysvetlil súdu tak, že takto postupuje obvykle aj v iných podobných prípadoch, dodatok k zmluve do katastra nevkladá a nepovažoval za podstatné úradne overovať podpis predávajúceho na dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Tvrdenia navrhovateľa i svedka Š. ( o podpísaní dodatku č. 1 a nezaplatení kúpnej ceny ) súd prvého stupňa nevyhodnotil ako vierohodné ale ich posúdil ako účelové, v snahe spochybniť prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam medzi odporcom 1/ a odporcom 2/. Prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uzavretie dodatku č. 1/ zo dňa 14. 8. 2009 ku kúpnej zmluve zo dňa 13. 8. 2009. Dospel k záveru, že navrhovateľ a odporca 1/ uzatvorili dňa 13. 8. 2009 platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa odporca 1/ stal vlastníkom nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XX-XXX Q. W. na U. J.. XX, s príslušnými podielmi na spoločných častiach, zariadeniach domu ako aj pozemku, a to ku dňu 17. 8. 2009, pričom odporca 1/ následne tieto nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou zo dňa 19. 8. 2009 na odporcu 2/. Vzhľadom na tento záver sa potom súd prvého stupňa nezaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ a okolnosťami jej uzavretia. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o ust. § 588 Obč. zák. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si náhradu trov konania neuplatnili. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za arbitrárne, keď neberie do úvahy predložené dôkazy a ani výpovede svedkov. Vec prvostupňový súd nesprávne právne posúdil. Svedecky aj listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že odporca 1/ za odkúpené nebytové priestory kúpnu cenu nezaplatil. Súd tiež nerešpektoval dodatok č. 1 uzavretý ku kúpnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom 1/, v ktorom bol dohodnutý termín splatnosti plnenia. Prvostupňový súd nebral do úvahy výpoveď odporcu 1/. Vykonané dokazovanie preukázalo, že 5 dní po uzavretí prvej kúpnej zmluvy bola uzatvorená nová kúpna zmluva medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, ktorej predmetom boli tie isté nebytové priestory, ale za polovičnú cenu 50.000 €. Tvrdenie prvostupňového súdu, že odporca 2/ podľa navrhovateľa nezaplatil odporcovi 1/ ani kúpnu cenu 50.000 € označil navrhovateľ za zámerne upravené. Takéto tvrdenie urobil spontánne vtedajší konateľ odporcu 1/ a tiež uviedol, že bol nútený podpísať zmluvu pod hrubým nátlakom konateľa odporcu 2/ U. K.. Odporca 2/ tvrdil, že za nebytové priestory zaplatil ešte dňa 14. 8. 2009, kedy mal nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľ. Úhrada nebola ani zaslaná na účet spoločnosti odporcu 1/, ale na súkromný účet s poznámkou pôžička 50.000 €. Bolo preukázané výpismi z účtu odporcu 1/ - spoločnosti - že žiadna takáto platba na účet spoločnosti odporcu 1/ poukázaná nebola. Súd nemal záujem riešiť, ako podávali účtovné doklady daňovým orgánom. V priebehu konania navrhovateľ získal informáciu, že spoločnosť odporcu 2/ a to MIRA CAR, s.r.o. bola založená ako krycia spoločnosť SIS a konateľ U. K. bol plateným spolupracovníkom MV SR. Preto si mohol, a ako je zrejmé, aj môže dovoliť rôzne nelegálne finančné operácie, na ktoré boli upozornené orgány činné v trestnom konaní, keď odporca 2/ organizoval únos rodiny odporcu 1/ koncom roku 2010. Navrhovateľ zastáva názor, že nie je právnym predpisom určené zakladať listiny do katastra nehnuteľností, ktoré nemajú priamy vplyv na katastrálne konanie. Voľné hodnotenie dôkazov v súvislostiach neznamená, že možno ignorovať skutkový stav, právne predpisy a rozhodovať tak, ako sa sudca momentálne rozhodne. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej odvolacej lehote odvolaním aj odporca 1/, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie návrhu navrhovateľa a určí ho za vlastníka nehnuteľností. Odporca 1/ vytýkal prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní odporca 1/ poukazoval na to, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 13. 8. 2009 - bol od počiatku zrušený. K zrušeniu zmluvy došlo na základe dohody účastníkov tejto zmluvy, keďže odporca 1/ neuhradil riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľ podpísal zmluvu dňa 13. 8. 2009, kedy bol jeho podpis aj úradne overený. Podpis kupujúceho odporcu 1/ úradne overený nebol, tento zmluvu podpísal až dňa 14. 8. 2009. Po tom, ako odporca 1/ dňa 14. 8. 2009 podpísal kúpnu zmluvu, došlo k zmene okolností, z ktorých účastníci vychádzali pri určení obsahu zmluvy, pričom odporca 1/ nemohol uhradiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti pri podpise zmluvy, ako to bolo uvedené v čl. VI tejto zmluvy. Účastníci zmluvy mohli vzniknutú situáciu riešiť dvoma spôsobmi, buď uzavretím novej kúpnej zmluvy alebo prijatím dodatku k už uzavretej kúpnej zmluve, pričom sa dohodli, že uzatvoria dodatok, ktorý spĺňal všetky formálne aj obsahové náležitosti. Nakoľko sa dodatkom nemenili tie časti kúpnej zmluvy, ktoré boli významné pre správne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, dodatok k zmluve k návrhu na vklad priložený nebol; uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť tohto dodatku. Keďže odporca 1/ kúpnu cenu neuhradil, navrhovateľ ho vyzval na vrátenie nehnuteľností, s čím odporca 1/ súhlasil; nemohol si však svoju povinnosť splniť, nakoľko už nebol vlastníkom nehnuteľností. Odporca 1/ pod nátlakom previedol nehnuteľnosti na odporcu 2/. Odporca 2/ tvrdí, že za nehnuteľnosti riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Medzi tvrdeniami odporcu 2/ o úhrade kúpnej ceny a listinnými dôkazmi sú však rozpory. Finančné prostriedky neboli prevedené na účet odporcu 1/ a v poznámke k tejto platbe je uvedené pôžička Pavol Škoda, pričom tento účet podľa vyjadrenia F. Š. mu nepatril. Svedkyňa G.. P. vypovedala, že pohľadávku odporcu 2/ z titulu pôžičky voči F. Š. preúčtovala na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti až v r. 2010, t.j. po tom, ako odporca 1/ odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 2/. Do úvahy je nutné vziať aj skutočnosť, že odporca 2/ zriadil k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby, a.s., ktorým zabezpečil svoje záväzky voči tejto spoločnosti do výšky 145.000 €, t.j. na sumu takmer trojnásobne prevyšujúcu údajnú kúpnu cenu. Odporca 1/ mal právo v zmysle § 49 Obč. zák. odstúpiť od kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 2/, čo aj využil. Odporca 2/ na základe uvedených skutočností nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca 1/ v odvolaní trval na tom, že navrhovateľ v konaní preukázal zrušenie pôvodnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ odporca 1/ si nemohol splniť povinnosť vrátiť navrhovateľovi plnenie zo zrušenej zmluvy; podal preto za účelom splnenia svojej povinnosti návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči odporcovi 2/, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cb 346/2011, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Na odvolanie odporcu 1/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že sa stotožnil s obsahom odvolania odporcu 1/. Na odvolanie navrhovateľa sa odporca 1/ písomne vyjadril tak, že sa stotožnil s obsahom odvolania navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t.j. v celom rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého odvolania. Odvolanie odporcu 1/ je nutné odmietnuť. Po predložení spisového materiálu odvolaciemu súdu doručil navrhovateľ do spisu dňa 24. 4. 2014 Dohodu o urovnaní zo dňa 14. 4. 2014 ( č.l. 271 a nasl. spisu ) uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 2/, z ktorej vyplýva, že odporca 2/ nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od spoločnosti L&G centrum, s.r.o., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 8. 2009 ( čl. I bod 2 Dohody o urovnaní ), pričom neuhradila dohodnutú kúpnu cenu tak, ako bolo uvedené v čl. V bod 1 a 2 kúpnej zmluvy a spoločnosť L&G centrum, s.r.o. listom zo dňa 20. 12. 2011 od kúpnej zmluvy odstúpila ( čl. I bod 5 Dohody o urovnaní ). V zmysle či. II bod 2 Dohody o urovnaní spoločnosť MIRA CAR s.r.o. uznáva nárok U.. P. O. na vrátenie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva z titulu zrušenia kúpnej zmluvy 1, resp. kúpnej zmluvy 2 z titulu odstúpenia od nej a týmto prevádza nehnuteľnosti v celosti so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom do výlučného vlastníctva U.. P. O.. V čl. II bod 3 Dohody o urovnaní sa spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. zaviazala, že do 30 dní odo dňa platnosti tejto dohody zabezpečí súhlas spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. s výmazom záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach. Spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. uznáva, že toto záložné právo bolo na nehnuteľnostiach zriadené neoprávnene. Dňa 1. 7. 2014 ( č.l. 276 spisu ) bolo odvolaciemu súdu doručené ďalšie písomné podanie navrhovateľa, v ktorom poukazuje na to, že spoločnosť odporcu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na U. XX Q. W. neuhrádza poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ani zálohové platby za služby a za správu. Navrhovateľ pripojil upomienku za nezaplatené poplatky od 5. 11. 2011 do 5. 6. 2014 vo výške 1.090,88 € do fondu opráv a sumu 1.096,354 € za služby. Ďalšie nedoplatky vymáha súdny exekútor. Navrhovateľ preto žiadal vyhovieť jeho návrhu. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, po rozhodnutí prvostupňového súdu vo veci malo dôjsť v skutkovom stave veci k zmenám, ktoré by mohli mať vplyv na právne posúdenie veci. Navrhovateľ založil do spisu Dohodu o urovnaní uzavretú medzi ním a odporcom 2/ dňa 14. 4. 2014. Podľa jej obsahu odporca 2/ uznáva vlastnícke nároky navrhovateľa na označené nehnuteľnosti, s tým, že sa zároveň zaviazal zabezpečiť výmaz záložného práva, zriadeného odporcom 2/ k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX. Z obsahu napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že po tom, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou platnosti v poradí prvej kúpnej zmluvy ( uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ), ktorú posúdil ako platnú, otázku platnosti ďalšej v poradí druhej kúpnej zmluvy ( uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ ) už neposudzoval, keď mal za to, že na odporcu 1/ prešlo vlastnícke právo na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 8. 2009 ( medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ). Otázka platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ zatiaľ nebola predmetom súdneho prieskumu. Za tejto situácie navrhovateľ produkoval nový dôkaz - písomne uzavretú Dohodu o urovnaní zo dňa 14. 4. 2014 - ktorý môže mať vzhľadom na jej obsah dopad na vyhodnotenie viacerých doposiaľ vykonaných dôkazov a tým na celkové zistenie skutkového stavu a následne právne posúdenie veci. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ prvostupňovým súdom ustálený skutkový stav odporuje do určitej miery novo predloženému dôkazu zo strany navrhovateľa - Dohode o urovnaní - bude potrebné ( pokiaľ účastníci konania nezvolia iný spôsob riešenia veci ) doplniť dokazovanie na odstránenie týchto rozporov a následne o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodnúť. Ako vhodné sa javí pre účely dokazovania zistiť výsledky šetrenia vo veci trestného oznámenia podaného navrhovateľom pre podozrenie zo spáchania zločinu hrubého nátlaku ( OR Bratislava V, odbor kriminálnej polície, č. ORP-283/1-VYS-B5-2015 VH ). Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Bolo už uvedené, že rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním aj odporca 1/, voči ktorému bol návrh zamietnutý. To znamená, že odporca 1/ bol v konaní úspešný. Podľa § 201 ods. 1 prvá veta O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Hoci to z dikcie ust. § 201 ods. 1 prvá veta O.s.p. priamo nevyplýva, podať odvolanie proti súdnemu rozhodnutiu nie je oprávnený každý účastník toho - ktorého konania, ale len ten, ktorý bol v konaní neúspešný. Keďže odporca 1/ v konaní úspešný bol - návrh voči nemu bol zamietnutý - nebol oprávnený podať proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie; zamietnutím návrhu totiž odporca na svojich právach neutrpel žiadnu ujmu. Podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Odvolací súd v zmysle cit. § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. odvolanie odporcu 1/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.