Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/555/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206465 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512206465.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12 proti odporkyni: P. E., N. A. W. X A., C..Č.. na N. V., zastúpenej opatrovníčkou Ľ. C., D. Okresného B. A. J., o zaplatenie 1.822,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.júla 2013 č.k. 12C 233/2012-136, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 11. 07. 2013 č.k. 12C 233/2012 -136 súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 500,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 500,86 eur od 1. 4. 2013 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe, ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 26.900,- Sk pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne, s tým, že odporkyňa sa zaviazala úver splatiť formou mesačných splátok po 726,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, s tým, že splatnosť prvej splátky bola určená na 20. 2. 2006 a posledná splátka mala byť zaplatená 20. 1. 2011. Odporkyňa mala zaplatiť sumu 11.811,10 Sk. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 488, § 489 § 52 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 písm. a), b) , § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere neobsahovala údaje o RPMN, a preto ju vyhodnotil, že bola uzatvorená bezúročne a navrhovateľovi priznal sumu 500,86 eur, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Nakoľko odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, uložil jej povinnosť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania, počnúc od doručenia návrhu s prílohami opatrovníčke odporkyne, keďže skoršie doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy odporkyni preukázané nebolo a z doložených dokladov nebolo zrejmé, kedy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že článok IV. bod 2 zmluvy o úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto zmluva o úvere spĺňa obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade preto nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, pokiaľ návrh v časti príslušenstva, pozostávajúceho z úrokov a poplatkov, zamietol. Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok na plnenie zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31. 1. 2006, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa úver vo výške 26.900,- Sk ( 892,92 eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 726,- Sk ( 24,1 eur) od 20. 2. 2006 do 20. 1. 2011. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ v konaní zisťoval, či zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je jednou z jej obligatórnych všeobecných náležitosti podľa § 4 ods. ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa si síce zadovážil dostatočné podklady - v podobe listinných dokladov, potrebné pre rozhodnutie danej veci, tieto však nedostatočne vyhodnotil. Záver súdu prvého stupňa, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje údaj o RPMN, totiž nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že v článku IV. bod 2 si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 10,12%, vypočítanú z hodnoty celkových nákladov spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedené, nemôže byť správny právny záver súdu prvého stupňa, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nad rámec odvolacích dôvodov poukazuje odvolací súd na to, že navrhovateľ sa v konaní domáha aj zaplatenia úrokov zmluvne dohodnutých vo výške 17,30% ročne od 22. 12. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.608,35 eur, ktorá, okrem istiny úveru a poplatkov, zahŕňa aj zmluvné úroky vo výške 929,89 eur, z ktorých sa navrhovateľ, titulom príslušenstva, domáha aj zaplatenia úrokov ( 17,30 %) a úrkov z omeškania ( 9%). V tomto smere je preto potrebné zaoberať sa v ďalšom konaní tým, či navrhovateľovi vznikol nárok aj na zmluvne dohodnuté úroky 17,30 % ročne od 22.12.2010 zo zmluvne dojednaných úrokov vyčíslených v žalovanej istine vo výške 929,89 eur, prípadne aj nárok na úroky z omeškania 9% ročne zo sumy zmluvných úrokov vyčíslených v sume 929,89 eur, ako súčasť žalovanej istiny. V tejto súvislosti tak bude potrebné posúdiť či má nárok navrhovateľa na zaplatenie príslušenstva oporu v zákone alebo v zmluvných dojednaniach a prípadne či tieto sú v súlade so zákonom. Navrhovateľ si totiž uplatňuje úroky a úroky z omeškania z úrokov, a teda sa domáha zaplatenia príslušenstva z príslušenstva, keďže z kogentného ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., sú úroky aj úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky a navyše z ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške z poskytnutých peňažných prostriedkov. Nakoľko v časti zaplatenia príslušenstva - v podobe úrokov z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 500,86 eur od 1.4.2013 do zaplatenia, nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť, bude potrebné, aby navrhovateľ v ďalšom konaní riadne špecifikoval, aké zostávajúce nároky si titulom zaplatenia príslušenstva ešte uplatňuje. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa ustálil, že nedoplatok na istine úveru predstavuje sumu 500,86 eur, hoci navrhovateľ vo svojej poslednej špecifikácii zo dňa 12.6.2013 vyčíslil nesplatenú istinu úveru sumou 521,48 eur. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza, že žalovaná pohľadávka bola vyčíslená ku dňu jej postúpenia 21. 12. 2010, a preto si uplatňujem úroky a úroky z omeškania od 22. 12. 2010, avšak podľa dokladu vystaveného jeho právnym predchodcom na č.l. 22, na ktorý sa v návrhu odvoláva, bolo vykonané vyčíslenie žalovanej pohľadávky jeho právnym predchodcom ku dňu 20. 1. 2011 a v písomnom podaní zo dňa 12. 6. 2003 navrhovateľ uvádza, že ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 213,78 eur je účtovaný do 20. 1. 2011 a taktiež uplatňované riadne úroky vo výške 929,89 eur sú vyčíslené do 20. 1. 2011. Uvedené nezrovnalosti tak bude potrebné v ďalšom konaní odstrániť. S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o to, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom nárokmi navrhovateľa na zaplatenie úrokov a poplatkov už nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti týchto nárokov za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, zrušil ( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou navrhovateľom uplatňovaných nárokov na zaplatenie poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vo vyššie naznačenom smere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.