Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/508/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209329 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512209329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: P.. F. P., bytom P. J.. Č.. X, W., zast. advokátkou JUDr. Simonou Stahovcovou, Štúrova ul. č. 3, Bratislava, proti žalovanému: Váš správca spol. s r.o., Furdekova ul. č. 4, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského ul. č. 16, Bratislava, o zaplatenie 628,19 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 15. mája 2013, č. k. 24C/121/2012-66, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám právnej zástupkyne žalobcu trovy odvolacieho konania vo výške 47,65 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 621,56 eur s 9,5 % úrokmi z omeškania od 09.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 237,71 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti 6,63 eur súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 37,- eur titulom súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca mal podľa sumárnej analýzy platieb žalovaného ako správcu bytového objektu z 13.05.2010 za obdobie od 01.07.2006 do 30.04.2010 nedoplatok do fondu opráv a za služby za byt č. XX na P. J.. Č.. X Q. W. v sume 10.523,34 eur, ktorá zahŕňala aj odmenu advokátovi vo výške 372,07 eur a súdny poplatok 256,12 eur. Žalobca dňa 12.05.2010 poštovou poukážkou č. XXXXX zaplatil žalovanému sumu 951,70 eur, dňa 13.05.2010 poštovou poukážku č. XXXX sumu 1.183,85 eur a dňa 14.05.2010 bankovým prevodom vkladateľa Y. P. (W. P. žalobcu) sumu 7.204,- eur. V potvrdení o finančnej ťarche zo 14.05.2010 žalovaný potvrdil, že žalobca má zálohové platby za služby a do fondu opráv do 30.04.2010 riadne uhradené a nemá voči žalovanému žiadnu finančnú podlžnosť. Žalobca v čestnom vyhlásení z 10.05.2012 prehlásil, že po vzájomnej dohode sa s Y. P. vysporiadal tak, že pohľadávky voči žalovanému si bude uplatňovať v celosti sám. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že uznesením zo 06.07.2010, č. k. 41C/394/2009-155, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2010, zastavil konanie v právnej veci žalobcu Váš správca spol. s r.o. (žalovaný v prejednávanej veci) proti žalovaným 1/ P.. F. P. (žalobca v prejednávanej veci) a 2/ Y. P., o zaplatenie 4.271,09 eur s prísl. z dôvodu späťvzatia žaloby. Súd prvého stupňa v uvedenom konaní žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 249,49 eur. Zo spisu sp. zn. 41C/394/2009 súd prvého stupňa zistil, že žalobca v uvedenom konaní vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaní uhradili dlhované peňažné plnenia vrátane trov súdneho konania. V prejednávanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 628,19 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia, ktoré žalovanému zaplatil pred právoplatným skončením konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 41C/394/2009. S poukazom na ust. § 8b ods. 1, 2 písm. e/ a ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. mal súd prvého stupňa za preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní ako priamo zodpovedajúceho subjektu za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý má byť priamo zaviazaný na zaplatenie dlhu vzniknutého z jeho činnosti ako správcu bytového domu. Žalovaný v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 41C/394/2009 vystupoval ako žalobca a súd prvého stupňa v rozhodnutí o zastavení konania rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku prostredníctvo príslušného daňového úradu priamo tomuto žalobcovi. Žalovaný tak prijal sumu zodpovedajúcu súdnemu poplatku zaplateného v konaní sp. zn. 41C/394/2009 dvakrát, jednak platbou od žalobcu pred právoplatným skončením konania a tiež od daňového úradu po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Okrem súdneho poplatku žalobca zaplatil na účet žalovaného aj trovy právneho zastúpenia, ktoré však neboli v konaní sp. zn. 41C/394/2009 žalovanému ako žalobcovi priznané. Keďže k tomuto účtu má dispozičné právo výlučne žalovaný, ktorý prijal neprináležiace plnenie, musí byť priamo zaviazaný na jeho vrátenie. Na základe uvedeného a v zmysle § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta a § 3 ods. 1 Obč. zák. súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vrátiť. Správanie žalovaného spočívajúce v zadržiavaní peňažných prostriedkov žalobcu na účte vlastníkov bytov súd prvého stupňa zároveň považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný vo výške 621,56 eur pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia 372,07 eur a súdneho poplatku 249,49 eur. V rozsahu krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,63 eur súd prvého stupňa žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný s vrátením peňažného plnenia dostal do omeškania, súd prvého stupňa priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. úroky z omeškania z priznanej istiny, a to odo dňa nasledujúceho po lehote stanovenej v predžalobnej výzve na vrátenie neoprávnene obdržaných finančných prostriedkov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol úspešný v podstatnej časti uplatneného nároku. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok 37,- eur súd prvého stupňa rozhodol z dôvodu, že žalobca bol podľa § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za žalobu. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný a podľa obsahu odvolania ním napadol výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel a výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil a žalobu zamietol. Mal za to, že ako správca v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný a ako žalovaní mali vystupovať spoločne a nerozdielne ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov (okrem žalobcu) v bytovom dome na P. J.. Č.. X - X Q. W.. Namietal, že žalobca so svojou bývalou manželkou P.. Y. P. ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX na P. J.. Č.. X Q. W. uhradili žalované peňažné plnenie vlastníkom a nie samotnému žalovanému na jeho účet. Žalovaný sa teda nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu ani jeho bývalej manželky a súd prvého stupňa mal preto konanie podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. zastaviť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný peňažné prostriedky vlastníkov len spravuje, disponuje nimi ako cudzím, zvereným majetkom, nepatriacim priamo jemu. Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca a jeho bývalá manželka ako vlastníci nerešpektovali viaceré kogentné ustanovenia zákona ani zmluvu, v rozhodnom období boli chronickými neplatičmi a až pod bezprostrednou hrozbou dobrovoľnej dražby v máji 2010 dodatočne splnili svoje povinnosti. Preukázateľne boli nečinní a v omeškaní s peňažnými plneniami na účet ostatných vlastníkov. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom nebol a nie je veriteľom, ale výlučne správcom, čo súd prvého stupňa nezohľadnil. Pre správanie žalobcu a jeho bývalej manželky musel zo zákona iniciovať súdne konanie o zaplatenie dlhovanej istiny. Podotkol, že z hľadiska občianskeho práva procesného v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/394/2009 prichádzal do úvahy procesný postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa princípu úspechu vo veci, resp. podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. Takýto postup však podľa žalovaného nebol nevyhnutný z dôvodu už komplexne uhradených trov žalobcom a jeho bývalou manželkou vlastníkom, nie žalovanému, v máji 2010, po začatí konania a ešte predtým, než súd prvého stupňa uznesením zo 06.07.2010, č. k. 41C/394/2009-155 rozhodol vo veci náhrady trov konania, ktoré už mali vlastníci v tom čase uhradené. Žalovaný sa po doručení uvedeného uznesenia rozhodol nepodať proti nemu riadny opravný prostriedok, keďže v tom čase už trovy konania boli uhradené a duplicitným vymáhaním ostatnými vlastníkmi, resp. prostredníctvom žalovaného ako správcu by sa vlastníci bezdôvodne obohatili podľa § 451 Obč. zák. V odvolaní taktiež namietal, že peňažné prostriedky neuhradil výlučne žalobca, ale aj jeho bývalá manželka, pričom súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že ich neuhradili zmluvne dojednaným spôsobom ani žalovanému ako správcovi na jeho účet. Prostriedky boli uhradené v prospech vlastníkov na účet, z ktorého vlastníci prostredníctvom žalovaného ako správcu uhradili trovy právneho zastúpenia aj súdny poplatok, čo zakladá povinnosť vymáhania tohto nároku žalobcom od vlastníkov. Žalovaný akceptoval argumentáciu súdu prvého stupňa ust. § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e/ a ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., zdôraznil však, že správca koná v mene vlastníkov, nie vo vlastnom mene a správu vykonáva podľa zákona na účet vlastníkov toho ktorého bytového domu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy § 8 ods. 3, druhú vetu zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci, a teda správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami vlastníkov ako s cudzím majetkom. Žalovaný aj z tohto dôvodu nemôže byť zaviazaný (ani rozhodnutím súdu), aby priamo plnil žalobcovi, od ktorého neprijal vo vlastnom mene a na vlastný účet (ani iným spôsobom pre seba samého) žiadne peňažné plnenie. Mal výhrady i voči tomu, že súd prvého stupňa analogicky (identicky) neposúdil záväzky vlastníkov tak ako pohľadávky, keď neuviedol, že tak ako pohľadávky aj záväzky sú záväzkami samotných vlastníkov a nie správcu. Úhrady trov konania v súdnom spore sp. zn. 41C/394/2009 totiž musia byť na ťarchu samotných vlastníkov, nie na ťarchu žalovaného ako správcu. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu súdu prvého stupňa založenému na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., žalovaný uviedol, že základný princíp vyplývajúci z tohto ustanovenia žalobca ani jeho bývalá manželka nerešpektovali, keď vlastníkom ani žalovanému ako správcovi neuhrádzali peňažné plnenia, na ktoré boli zmluvne zaviazaní a povinní. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného dostatočne nevysporiadal ani so zistením, kto konkrétne a kedy prijal od žalobcu a jeho bývalej manželky predmetné peňažné plnenia, teda kde bolo vlastníkmi a správcom dohodnuté platobné miesto, forma peňažných plnení a pod. Platobným miestom pritom preukázateľne boli a sú samotní vlastníci a zriadený účet bytového domu, teda nie účet žalovaného, ale vlastníkov. Poukázal na skutočnosť, že samotný súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku potvrdil, že žalobcom požadované peňažné prostriedky sú na účte vlastníkov. Týmto súd prvého stupňa deklaroval, že na úkor bývalých manželov P. sa mohli prípadne bezdôvodne obohatiť samotní vlastníci, nie žalovaný ako správca. Súd prvého stupňa zároveň podľa žalovaného nezvážil všetky právne relevantné skutočnosti, keď neprihliadol na povinnosti vyplývajúce žalobcovi a jeho bývalej manželke v rozhodnom čase zo zákona, zmluvy, neskúmal ich zavinenie ako dlžníkov voči ostatným vlastníkom ani ich nečinnosť po dobu viacerých rokov a tým spôsobený nežiaduci stav nielen pre ostatných vlastníkov, ale aj pre žalovaného. Ako nepodložené zhodnotil tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa dostal do omeškania s vrátením peňažného plnenia. Keďže sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil ani nemohol obohatiť, lebo vo vlastnom mene od neho a jeho bývalej manželky nič neprijal, nemohol byť v omeškaní s peňažným plnením žalobcovi. Naopak dlhodobo v omeškaní bol žalobca so svojou bývalou manželkou s peňažnými plneniami v prospech vlastníkov. V závere odvolania žalovaný uviedol, že mu nie je známy dôvod, pre ktorý bol žalobca ako vlastník nehnuteľnosti oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a mal za to, že na takýto postup neexistoval objektívny dôvod. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že v konaní sp. zn. 41C/394/2009 vedenom tiež na Okresnom súde Bratislava V sa žalovaný ako žalobca domáhal voči žalovanému a jeho vtedajšej manželke P.. Y. P. ako žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 128.671,- Sk (4.271,09 eur) titulom nedoplatku na úhradách za užívanie bytu č. XX Q. W. na P. J.. Č.. X v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Toto konanie bolo uznesením zo 06.07.2010, č. k. 41C/394/2009-155 zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ po iniciovaní súdneho konania uhradili žalobcovi dlhované peňažné plnenia vrátane trov súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením č. k. 41C/394/2009-155 Okresný súd Bratislava V rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu a žalobcovi v konaní sp. zn. 41C/394/2009 vrátil súdny poplatok v sume 249,49 eur, žalobca v prejednávanej veci sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v trovách konania, ktoré mu v procesnom postavení žalovaného spolu so svojou bývalou manželkou uhradil v konaní sp. zn. 41C/394/2009. Medzi účastníkmi konania aj v odvolacom konaní zostala spornou otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Odvolací súd však odvolacie námietky žalovaného v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Z ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, zároveň je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. S účinnosťou od 01.07.2007 zákonodarca vložil do ust. § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene). Správca je tak okrem iného aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 8b písm. e/ zák. č. 182/1993 Z. z.), akým bolo aj konanie sp. zn. 41C/394/2009. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu analogicky vyplýva, že pokiaľ bol správca aktívne vecne legitimovaný v konaní sp. zn. 41C/394/2009, nechýba mu ani pasívna vecná legitimácia v prejednávanej veci, ktorá je vedená na súde prvého stupňa v dôsledku výsledkov konania sp. zn. 41C/394/2009. Žalovaný ako správca v konaní sp. zn. 41C/394/2009 vystupoval ako žalobca samostatne a samostatne aj splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Pokiaľ žalobca v konaní sp. zn. 41C/394/2009 v postavení žalovaného uhradil správcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, na ktoré mu nevznikol nárok, je daná pasívna vecná legitimácia správcu ako žalovaného v prejednávanej veci, k čomu správne dospel aj súd prvého stupňa. Na tomto závere nič nemenia ani tvrdenia žalovaného, že žalobca s bývalou manželkou uhradili peňažné prostriedky v prospech vlastníkov na účet, z ktorého vlastníci prostredníctvom žalovaného ako správcu uhradili trovy právneho zastúpenia aj súdny poplatok. Je pravdou, že podľa § 8 ods. 3 tretia veta zák. č. 182/1993 Z. z. majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Na disponovanie s týmto účtom je však výlučne príslušný správca a nie jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. Preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na vrátenie žalovanej istiny musí byť priamo zaviazaný žalovaný ako správca. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že v konaní sp. zn. 41C/394/2009 prichádzal do úvahy procesný postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Žalovanému nič nebránilo v uvedenom konaní využiť riadne opravné prostriedky, pokiaľ tak neurobil, čo sám potvrdil v odvolaní, uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo 06.07.2010, č. k. 41C/394/2009-155 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2010. Odvolací súd preto v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 41C/394/2009. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 41C/394/2009-155 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že otázku zavinenia zastavenia konania posudzoval podľa procesného výsledku konania, keďže nezistil dôvodnosť priznania náhrady trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. a prihliadol aj na spornosť splatnosti nedoplatku žalovaných. Žalovanému v procesnom postavení žalobcu tak v konaní sp. zn. 41C/394/2009 právo na náhradu trov konania nevzniklo. Navyše v uvedenom konaní na základe uznesenia č. k. 41C/394/2009-155 bol žalovanému v procesnom postavení žalobcu vrátený súdny poplatok vo výške 249,49 eur. V konaní bolo preukázané a potvrdené obidvomi účastníkmi konania, že žalobca (spolu so svojou bývalou manželkou ako solidárni dlžníci) uhradil žalovanému okrem žalovanej istiny v konaní sp. zn. 41C/394/2009 aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to ešte pred vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/394/2009-155. V dôsledku toho napokon bolo konanie sp. zn. 41C/394/2009 aj zastavené pre späťvzatie žaloby. Keďže však žalovanému v postavení žalobcu v konaní sp. zn. 41C/394/2009 vzhľadom na vyššie uvedené právo na náhradu trov konania nevzniklo a Okresný súd Bratislava V mu toto právo právoplatne nepriznal, súd prvého stupňa postupoval správne, keď nárok žalobcu považoval za dôvodný. Žalovaný sa totiž prijatím plnenia od žalobcu a jeho bývalej manželky predstavujúceho náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú mu nevznikol nárok a náhrady za súdny poplatok, ktorý mu bol navyše aj vrátený na základe rozhodnutia súdu, t. j. prijatím plnenia bez právneho dôvodu, bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať (§ 451 Obč. zák.). Žalobca konkrétne zaplatil žalovanému titulom náhrady trov konania sp. zn. 41C/394/2009 sumu 256,12 eur predstavujúcu súdny poplatok a sumu 372,07 eur predstavujúcu odmenu advokáta, t. j. spolu 628,19 eur. Súd prvého stupňa považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len čo do sumy 621,56 eur, keďže však žalobca odvolanie nepodal, odvolací súd správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby 6,63 eur nepreskúmaval. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že peňažné prostriedky neuhradil výlučne žalobca, ale uhradil ich spolu so svojou bývalou manželkou, odvolací súd uvádza, že žalobca spolu s bývalou manželkou boli v čase konania sp. zn. 41C/394/2009 ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu zaviazaní na úhradu plnení spojených s užívaním tohto bytu a preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Obč. zák.), a teda vystupovali ako solidárni dlžníci. Pokiaľ žalobcovi a jeho bývalej manželke vzhľadom na výsledky konania sp. zn. 41C/394/2009, v ktorom vystupovali ako solidárni dlžníci, vznikla voči žalovanému pohľadávka tým, že mu uhradili trovy konania, na ktoré nemal nárok, boli vo vzťahu k nej v postavení solidárnych veriteľov. O plnenie celého dlhu tak v zmysle § 513 Obč. zák. mohol žalovaného požiadať ktorýkoľvek zo solidárnych veriteľ samostatne a ktorýkoľvek z nich sa mohol tohto plnenia domáhať aj podaním žaloby na súd. Navyše žalobca založil do spisu čestné prehlásenia, v ktorom vyhlásil, že sa so svojou bývalou manželkou P.. Y. P. vysporiadal tak, že pohľadávky voči žalovanému bude uplatňovať v celosti len on sám (č. l. 15). Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca bol oprávnený podať žalobu samostatne, bez svojej bývalej manželky, napriek tomu, že peňažné prostriedky v konaní sp. zn. 41C/394/2009 uhradili žalovanému spoločne. Žalovanému, ktorý sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, teda vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Žalovaný tak však napriek výzve žalobcu neurobil, a preto sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 256,12 eur za nahradený súdny poplatok a sumy 372,07 eur za nahradenú odmenu advokáta v konaní sp. zn. 41C/394/2009 výzvou zo dňa 21.09.2011 v lehote 5 dní od jej doručenia. Žalovaný si túto výzvu prevzal dňa 03.10.2011 (č. l. 13). Lehota na plnenie mu tak uplynula dňa 08.10.2011 a počnúc dňom 09.10.2011 sa dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). Súd prvého stupňa preto správne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 37,- eur, odvolací súd poukazuje na ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd žalobe vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bol v danej veci rozhodnutím Centra právnej pomoci z 03.05.2012, sp. zn. 5N/963/12 podľa zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej núdzi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Simona Stahovcová. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. tak žalobca bol v konaní zo zákona oslobodený od poplatku. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 621,56 eur, súd prvého stupňa správne v zmysle cit. ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z tejto sumy žalovanému, ktorý od platenia súdnych poplatkov oslobodený nebol. Odvolacie námietky žalovaného, že na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov neexistoval objektívny dôvod, tak v nadväznosti na uvedené sú neopodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 37,- eur, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobu v časti 6,63 eur zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 47,65 eur. Právna zástupkyňa žalobcu vykonala v odvolacom konaní jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu za 39,84 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Po pripočítaní režijného paušálu 7,81 advokátska odmena predstavuje sumu 47,65 eur (39,84 eur + 7,81 eur = 47,65 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.