Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209893 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512209893.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CATWALK PRODUCTION s.r.o., IČO: 36 778 737, Čapkova 2, Bratislava, zast. Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom Čáčovská 305, Senica, proti odporkyni: D. Ľ., T.. XX. XX. XXXX, T. H. R. XXA, Bratislava, zast. opatrovníčkou Ľ. D., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 218,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09. mája 2013, č. k. 7C 57/2013-65, v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 218,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 155,- Eur od 27. 05. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 63,- Eur od 07. 06. 2009 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 82,83 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 06. 05. 2009 Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre odporkyňu práce dohodnuté v čl. I. zmluvy a odporkyňa sa zaviazala za práce poskytnuté navrhovateľom zaplatiť dohodnutú odmenu. Navrhovateľ vystavil odporkyni za vykonané práce faktúru č. 209013 na sumu 155,- Eur, splatnú dňa 26. 05. 2009 a faktúru č. XXXXXX na sumu 63,- Eur, splatnú dňa 06. 06. 2009. Nakoľko odporkyňa sumy vyfakturované predmetnými faktúrami neuhradila a nesplnila tak svoj záväzok zo zmluvy o spolupráci, súd návrhu navrhovateľa s odkazom na ust. § 51, § 488, § 491 ods. 1 a § 517 ods. 2 O.z. v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 152 ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 16,50 Eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 82,83 Eur za tri úkony právnej služby á 19,92 Eur: prevzatie a príprava veci, spísanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní, režijný paušál: 2x á 7,63 Eur + 1x á 7,81 Eur. Náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času prvostupňový súd navrhovateľovi nepriznal majúc za to, že v danej veci boli splnené podmienky na zníženie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia navrhol prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa v celkovej výške 211,49 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, ak sa od priznanej náhrady trov právneho zastúpenia odpočíta suma skutočne vynaložených cestovných výdavkov vo výške 50,06 Eur, bude náhrada odmeny právneho zástupcu navrhovateľa predstavovať len XX,XX J., a to za tri úkony právnej služby. Po odpočítaní režijných paušálov ako paušalizovanej náhrady telekomunikačných a poštových poplatkov bude odmena právneho zástupcu navrhovateľa tvoriť len sumu X,XX J., čo podľa neho nemôže predstavovať adekvátnu odmenu za poskytnutie právnych služieb. V tomto porovnaní pritom nie je zohľadnená ani náhrada za stratu času pri ceste G.- Bratislava a späť dňa 09. 05. 2013, kedy právny zástupca navrhovateľa stratil cestou na pojednávanie a späť prakticky celé dopoludnie, keď sa do sídla svojej kancelárie vrátil o 12.30 hod. Odmenu a náhradu nákladov právneho zastúpenia tak musí navrhovateľ uhradiť z vysúdenej sumy, čo označil zo strany súdu za „denegatio iustitiae“, nakoľko bez poskytnutia právnych služieb by sám navrhovateľ nevedel podať kvalifikovanú žalobu, avšak pri využití právnych služieb mu súd nepriznal trovy právneho zastúpenia, a to na úkor sumy priznanej voči odporkyni. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že to bola práve odporkyňa, ktorá mu neuhradila žalovanú sumu titulom zmluvného záväzku a práve z tohto dôvodu bol navrhovateľ nútený využiť právne služby a domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou. Súčasne vyslovil názor, že dôvod na nepriznanie, resp. zníženie trov právneho zastúpenia zo strany súdu by bol namieste, ak by ich suma neadekvátne dosahovala niekoľkonásobok sumy vymáhanej pohľadávky, a nie v tomto prípade, keď obsahuje len základné náklady a odmenu právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil v danej veci spolu vo výške 211,49 Eur tak navrhovateľ považuje v každom ohľade za primerané k sankčnému účinku voči odporkyni, ktorá si úmyselne nesplnila svoj záväzok. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je plne dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania v drobnom spore aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že navrhovateľom vyčíslené trovy konania vo výške 227,99 Eur (súdny poplatok za odpor vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 211,49 Eur) sú vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (218 Eur s príslušenstvom) neprimerané, a preto ich znížil tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu za stratu času vo výške 78,06 Eur a náhradu cestovných výdavkov vo výške 50,60 Eur s čím sa odvolací súd nemôže stotožniť. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z.z. aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy výnimočne, v konaniach, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej pohľadávky. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, aby neprevažoval záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o veci zaujímavé z hľadiska odmeny advokáta. Zrejmým úmyslom zákonodarcu vyplývajúcim z textu dôvodovej správy pritom bolo nepriznávanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy. Odvolaciemu súdu je pritom z rozhodovacej činnosti známe, že v súčasnosti prebieha na súdoch pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko euro, a v ktorých vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok samotnej pohľadávky (nie iba dvojnásobok či trojnásobok), čo možno práve vzhľadom na vzájomný pomer medzi výškou pohľadávky a trov konania, označiť za neprimerané. Podľa názoru odvolacieho súdu preto práve takáto situácia, kedy suma trov konania viacnásobne prekročí sumu žalovanej pohľadávky, oprávňuje súd k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p., čo však nie je prípad súdenej veci, kde vzhľadom na výsledok konania vo veci samej sa javí primerané aplikovať len ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadrujúce zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a teda priznanie náhrady všetkých účelne vynaložených trov konania úspešnému účastníkovi. Pokiaľ preto súd prvého stupňa v konaní plne úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu preukázateľne vynaložených hotových výdavkov s odkazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., jeho rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je súd prvého stupňa v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.