Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512210339 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512210339.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti odporkyni: Ž. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. B., E. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, IČO: 42264154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. J. Andriča č. 1, o zaplatenie 331,94 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 24. novembra 2014 č.k. 42C/208/2012-63 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu navrhovateľom (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.), navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 34,37 € v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a napokon rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi po vykonanom krátení o sumu 12,80 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava (§ 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.). O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže k zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľa, ktorý dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové a právne okolnosti berie svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi podal včas odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka s poukazom na ustanovenie § 142 O.s.p. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené sa účelom ochrany spotrebiteľov, jeho hlavnou náplňou je teda ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli, vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, spochybňuje však účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie tohto ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, v uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada priznať trovy právneho zastúpenia vedľajší účastník. V tejto súvislosti poukázal na bežnú prax, kedy obdobné združenia hromadne vstupujú do súdnych konaní ako vedľajší účastníci, do sporov vstupujú automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby dopredu vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vyslovil otázku, či účelom vstupu do konania je ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Navrhovateľ spochybnil aj prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Upozornil tiež, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, ktorá potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Záverom odvolateľ uviedol, že štát podporuje činnosť spotrebiteľských združení prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní bola dňa 29. februára 2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 4.000 euro na realizáciu projektu: „Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poskytnutou dotáciou štát jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľa. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola účasť vedľajšieho účastníka konania hradená duplicitne. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolateľ uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznať. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,52 €. Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania boli navrhovateľom bližšie neobjasnené okolnosti na jeho strane. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, keďže právo na náhradu trov konania vzniklo odporcovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Avšak vedľajší účastník musí byť uzrozumený s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka musí prihliadať aj na jeho procesnú aktivitu v tomto konaní. Z oznámenia o vstupe do konania je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred týmto oznámením oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Do konania vstúpil bez vyzvania odporkyne, z vlastnej iniciatívy. Z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento, resp. jeho zástupca, kontaktoval odporkyňu a ponúkol jej prípadne pomoc napr. pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Treba uviesť, že úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Možno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie nebolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje ani odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť účel, pre ktoré bolo založené. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa priznania trov vedľajšiemu účastníkovi, vzhľadom na neúčelnosť vynaložených trov vedľajším účastníkom, ako aj ďalšie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní, s ktorými sa stotožňuje, teda nepovažuje odvolací súd za vecne správne, z ktorého dôvodu podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov priznať nemohol, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v osobe vedľajšieho účastníka, vzhľadom na jeho postavenie, charakter a zmysel jeho činnosti ako ochrancu práv spotrebiteľov. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené zaťažovať takýto subjekt, hoci aj bol v konaní neúspešný, náhradou trov konania protistrany, keď jeho neúspech v konaní nesúvisel s výkonom činnosti združenia, ale s otázkou účelnosti trov vynaložených združením v konkrétnom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.