Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/302/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214289 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512214289.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: F.. G. Ť., G. G.V., S. XX, zast. JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, AK Bratislava, Lachova 32, proti odporcovi: F.. N. Ť., Y. G. G., S. XX, zast. JUDr. Ľubomírom Hnatom, advokátom, AK Bratislava, Guothova 20, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: N. Ť., J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 214/2012-132 zo dňa 17.03.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo F.. G. Ť. V.. K., J.. XX.X.XXXX I. E., Č. V. a F.. N. Ť., J.. XX.X.XXXX I. G. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku U., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Maloletého N., J.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Určil, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Zároveň upravil styk odporcu s maloletým Slavomírom. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a neplní svoju spoločenskú funkciu, čím sú splnené podmienky pre jeho rozvod. Manželia nebývajú spoločne, nevedú spoločnú domácnosť, od 22.06.2012, kedy navrhovateľka s maloletým dieťaťom odišla z miesta posledného spoločného bydliska v byte odporcu na Markovej 13. V súčasnosti má navrhovateľka nový partnerský vzťah. Za príčinu rozvratu manželstva označil súd prvého stupňa neopodstatnenú žiarlivosť odporcu voči navrhovateľke prejavujúce sa v jeho násilnom správaní sa voči nej, ktoré navrhovateľka pociťovala ako osobné obmedzovanie a pre ňu neúnosnú situáciu, čo riešila odchodom spolu s dieťaťom zo spoločného bydliska. Súd prvého stupňa rozhodoval aj o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, pričom maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd prvého stupňa vo veci vykonal znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, lepšie osobnostné predpoklady sú na strane matky. Zo znaleckého dokazovania taktiež vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi sú navzájom konfrontačné, opozičné, s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti, zo strany otca s neschopnosťou ústupčivosti a vzájomnej tolerancie v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k veku dieťaťa, pre problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa, súdny znalec striedavú osobnú starostlivosť neodporučil s tým, že k striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu, ich vzájomná dôvera a rovnaké výchovné postupy. Súd prvého stupňa konštatoval, že rodičia nespĺňajú podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, pričom odmietavý postoj matky k takejto forme starostlivosti nemožno pokladať za obštrukciu s poukazom na vykonané dokazovanie. Tiež uviedol, že veľká citová náklonnosť otca k dieťaťu, ani jeho kvalitné materiálne podmienky nepostačujú na to, aby maloleté dieťa rovnakou mierou zdielalo výchovné prostredie oboch rodičov. Dôvodom toho nie je ani tá okolnosť, že navrhovateľka nadviazala nový partnerský vzťah a vytvorila si samostatnú domácnosť, v rámci ktorej je dieťa s jej partnerom denne konfrontované. Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku boli poverení obidvaja rodičia, v súlade s návrhom podporeným kolíznym opatrovníkom. Súd prvého stupňa rozhodoval aj o vyživovacej povinnosti otca na maloletého, pričom zistil, že priemerný netto príjem odporcu za rok 2013 je X.XXX,XX € a X.XXX,XX € za prvé dva mesiace roku 2014. Priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľky je X.XXX,XX € v roku 2013 a za prvé dva mesiace roku 2014 je X.XXX,XX €. S ohľadom na príjmové a majetkové pomery odporcu a na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby súd prvého stupňa považoval za primerané výživné vo výške XXX € mesačne. Poukázal na výrazne vyšší príjem odporcu, skutočnosť, že maloletý navštevuje súkromné detské centrum, je v predškolskom veku. Odôvodnené mesačné výdaje zatiaľ nezahŕňajú tie, ktoré sú spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, nástupom na ktorú sa jeho životné náklady zvýšia. Maloletý nemá mimoriadne a trvalo zvýšené náklady na výživu, v dôsledku zdravotného stavu. Odôvodnené potreby maloletého si však jednoznačne vyžadujú väčšiu finančnú účasť odporcu, než je suma XXX € mesačne, ktorú on považuje za adekvátnu. Súd prvého stupňa upravil aj styk odporcu s maloletým, pričom prihliadal na jeho vek, zdravotný stav, vzťah k tomu rodičovi, s ktorým má byť styk upravený, vzájomnú vzdialenosť bydlísk, prihliadol na denný režim dieťaťa, osobnostné predpoklady a schopnosti rodiča zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru určenú po dobu na styk, schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku. Rodičia majú pre každé dieťa nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Za najvhodnejšiu úpravu styku považoval súd prvého stupňa širokú úpravu, pričom pokiaľ sa takýto styk osvedčí a bude prebiehať bezproblémovo, bude neskôr na mieste, aby sa primeraným spôsobom rozšíril, s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho veku. Apeloval na rodičov, aby sa vzájomne tolerovali, a usmerňovali v konaní v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca, odvolanie podal v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, správy majetku maloletého a výživného na maloletého Slavomíra. Uviedol, že znalecký posudok znalkyne K.. L. G., ktorý vypracovala pre potreby súdu vykazuje zásadné chyby a v podstate ide len o neosobné formálne opisovanie stretnutia s účastníkmi konania. Znalkyňa na zásadnú otázku právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že závery znalca sú potvrdené dvomi metódami, ktoré sú štandardizované pre slovenské pomery, avšak tieto diagnostické pomery sa neudávajú z dôvodu, aby neboli posudzované nekompetentnými psychológmi. Za najdôležitejšie zistenia pri vyjadrení maloletého, ktorý uvádza, že by chcel aby bývali v jednom domčeku všetci, ale keď to nejde, tak by bol radšej býval s maminkou a k ockovi bude chodiť, nevyvodila správny diagnostický záver, resp. použité metodiky vôbec nevyhodnotila. Prianie maloletého je veľmi dôležité a znalec vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že maloletý bol pred vyšetrením v starostlivosti matky, čo matku zvýhodňuje a jeho znevýhodňuje. Znalkyňa skoro napísala, že maloleté deti patria matke. Zmyslom zákonnej úpravy, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa je, že osobná striedavá starostlivosť musí byť prioritou, ak sú obaja rodičia schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa. On má všetky predpoklady, aby sa riadne zhostil výchovy svojho syna. Úvaha súdu, že požiadavka výkonu striedavej osobnej starostlivosti je vzájomná tolerancia rodičov vo vzťahu k ich dieťaťu je povrchná, nakoľko táto požiadavka je potrebná i pre individuálnu úpravu styku. Má za to, že po vyprchaní emócii a spoločnom prekonaní nevraživosti, rodiča nájdu spoločnú reč. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť jeho návrhu, resp. vec vrátiť na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa. Navrhovateľka na odvolanie odporcu uviedla, že súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu v prospech maloletého dieťaťa, odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Kolízny opatrovník uviedol, že dôkladným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázanú nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zverenie maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neodporučil ani súdom stanovený znalec. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V predmetnej veci je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. V súvislosti so záujmom maloletého dieťaťa súd prvého stupňa vykonal aj riadne dokazovanie. Znalecký posudok sa riadne vyporiadal so všetkými otázkami, ktoré súd prvé stupňa nastolil. Nemožno súhlasiť s námietkou odporcu, že išlo len neosobné opisovanie stretnutia s účastníkmi konania, keď znalec je osobou nezainteresovanou, ktorý má objektívne posúdiť stav, ktorý potrebuje odborné znalosti. Taktiež nemožno spochybňovať metodológiu použitú znalkyňou, pretože práve z dôvodu odbornosti a použitej metodológie vzniká potreba vykonania znaleckého dokazovania. Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu je vzájomná dohoda. Je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého, ktorý kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Takéto rozhodovanie hoci často bez viditeľných stôp zanecháva na dieťati pocit viny. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi rodičmi, rozhodne súd, pričom dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Navyše má súd povinnosť prihliadnuť tiež ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti je spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť a záujem dieťaťa, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Záujem dieťaťa je v prvom rade právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd prvého stupňa vykonal pokiaľ ide o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti riadne dokazovanie, ktoré aj správne vyhodnotil. Postup znaleckého dokazovania preukázal, že obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, no lepšie osobnostné predpoklady zistil na strane navrhovateľky. Skutočnosť, že medzi rodičmi sú konfrontačné a opozičné vzťahy s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti zo strany otca a neschopnosti ústupčivosti a vzájomnej tolerancii v záujme maloletého dieťaťa, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa vyhodnotil tak, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je v jeho záujme. Ide najmä o problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa s tým, že k striedavej osobnej starostlivosti je potrebná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu a ich vzájomná dôvera. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi zlyháva, keď odporca podceňuje rodičovské kompetencie navrhovateľky a presadzuje svoje požiadavky. Ak súd rozhoduje v záujme maloletého dieťaťa musí na záujem maloletého dieťaťa prihliadnuť, pričom nie sú rozhodujúce pocity a predstavy rodičov. Maloleté dieťa nemôže byť zaťahované do priebehu konania a nemožno ho postaviť do pozície, že on rozhodne spor medzi rodičmi, pretože uvedená situácia by ho len neprimerane psychicky zaťažovala. Ako otec uvádza, že časom emócie vyprchajú a prekoná sa nevraživosť a nájdu spoločnú reč, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva bol podaný v júni 2012, pričom ak otec mal na zreteli záujem maloletého dieťaťa, uvedenú situáciu už bolo možné riešiť. Rodičia aj keď spolu nežijú sú povinní spolu komunikovať záujme maloletého dieťaťa korektne tak, aby dopad rozpadu rodinného prostredia na dieťa po rozvode manželstva rodičov bol minimálny. Správne určil súd prvého stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého, keď prihliadal na možnosti a schopnosti povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby maloletého a zásadu zachovania rovnakej životnej úrovne maloletého. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti sú rozhodujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj životná úroveň povinného rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Zo zisteného zárobku odporcu súd prvého stupňa rozhodol o vyživovacej povinnosti správne. Pokiaľ ide o výrok rozsudku týkajúci sa zastupovania a spravovania majetku maloletého, v tejto časti taktiež rozhodoval súd prvého stupňa správne, keď toto právo vyplýva obidvom rodičom zo zákona. Súd prvého stupňa vzhľadom na zachovanie kontaktu maloletého s odporcom, široko upravil styk maloletého s odporcom, ktorý vyhovuje záujmu a potrebám maloletého pri zabezpečení stability jeho prostredia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.