Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/592/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221945 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512221945.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO : CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: Q. E., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Š. XX, A., zastúpeného Y. Ľ. C., W. OkresnéS. B. A. J., o zaplatenie 1.054,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.apríla 2013 č.k. 10C 38/2013-87, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 29. apríla 2013 č.k. 10C 38/2013 - 87 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi sumu 811,47 eur spolu s úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 17. 4. 2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 63,- eur a vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20. 3. 2008 bol odporcovi, ako dlžníkovi, poskytnutý úver vo výške 663,87 eur, ktorý bol splácaný v minimálnych mesačných splátkach vo výške 26,55 eur, splatných k 15. dňu v mesiaci. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 1. 9. 2009 odstúpenie od zmluvy. Dlh odporcu pozostával z istiny úveru vo výške 634,88 eur, z úroku v sume 117,22 eur, z poplatku z omeškania vo výške 59,37 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 30 % z dlžnej sumy úveru v sume 243,44 eur. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a hoci ide o úverovú zmluvu uzatvorenú podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je takzvaný absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, a teda by sa mala výlučne spravovať Obchodným zákonníkom, aplikoval v danom prípade ustanovenia o spotrebiteľskom práve - zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách - § 52 až § 54. S poukazom na § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku - ex tunc, a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva - bezdôvodné obohatenie, náhrady škody a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. V danom prípade konštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzku spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty, popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Z uvedeného tak vyplýva, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na vyššie uvedené v danej veci dospel k záveru, že zánik práv a povinností z predmetných zmlúv, vrátane práv a povinnosti zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a preto návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 243,44 eur ako nedôvodný zamietol. Vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania vyhodnotil podľa § 100 ods. 1, 101 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú, keďže bol návrh podaný dňa 4. 10. 2011, teda pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že na základe zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktorý dlh odporca nevyrovnal ani po oznámení o odstúpení od zmluvy, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť splátky úveru v sume 634,88 eur, úroky z úveru vo výške 117,22 eur a poplatky z omeškania vyčíslené do 30. 9. 2009. Počnúc doručením návrhu na začatie konania priznal navrhovateľovi; s poukazom na § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho zákonníka; úroky z omeškaniam. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v zamietnutej časti istiny a úrokov z omeškania vyhovené, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. Namietal záver súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy skutočnosť, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade porušenia zmluvnej povinnosti a že nezohľadnil, že podľa právnej úpravy, platnej v čase uzatvorenia zmluvy, samotná nerovnováha nebola dôsledkom neplatnosti ani neúčinnosti príslušného zmluvného ustanovenia. Argumentoval, že nepostačuje akákoľvek nerovnováha, ale podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje značná nerovnováha. Uviedol, že posudzovanie platnosti ustanovenia o zmluvnej pokute nie je možné bez zohľadnenia nadväznosti a previazanosti s inými príslušnými zmluvnými ustanoveniami. Zdôraznil, že právna úprava upravujúca účinky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka predpokladá a pripúšťa v súvislosti s odstúpením dohodu o tom, že k zrušeniu zmluvy dôjde ku dňu účinnosti odstúpenia. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že jeho právny predchodca mohol od zmluvy odstúpiť len v prípadoch, ktoré boli spojené s porušením zmluvy zo strany odporcu (článok 8. 4 všeobecných obchodných podmienok). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol pred odstúpením od zmluvy, trvanie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nezhoršuje postavenia odporcu, nakoľko daná povinnosť vznikla a mala byť splnená už počas trvania zmluvného vzťahu. Odporca, resp. jeho opatrovníčka, sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili Písomným podaním zo dňa 30. 8. 2013 oznámil vedľajší účastník, vystupujúci v konaní na strane odporcu, že z predmetného konania vystupuje. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti a v medziach uplatnených dôvodov odvolania, ktorými je viazaný ( § 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V posudzovanej veci uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 20.3.2008 úverovú zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č.513/1991Zb., ktorá je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261, odsek 3, písm.c/ Obchodného zákonníka, a preto by sa mala riadiť výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa. S ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je nepochybné, že došlo k uzavretiu typovej (adhéznej) spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami veriteľom (dodávateľom - podnikateľom), s nemožnosťou ich zmeniť či ovplyvniť ich znenie záujemcom o poskytnutie úveru (dlžníkom - spotrebiteľom), ak chce vstúpiť do zmluvného vzťahu s veriteľom. S účinnosťou od 1. 1. 2008 bola spotrebiteľská zmluva vymedzená v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že je ňou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom s tým, že podľa § 52 ods. 2 platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa majú použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá zároveň spadá pod režim spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V preskúmavanej veci zostalo predmetom odvolacieho konania posúdenie, či v súvislosti s odstúpením právneho predchodcu navrhovateľa od zmluvy o úvere uzatvorenej s odporcom, vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa a keďže dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku, nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že pokiaľ aj súd prvého stupňa posúdil odstúpenie od zmluvy s účinkami ex tunc podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, tak potom zrušením úverovej zmluvy nezaniklo jeho právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odporcom, ku ktorému došlo za trvanie úverového vzťahu. Bez ohľadu na to, či v danom prípade nastali právne účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo právne účinky ex nunc podľa § 351 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy, bez ohľadu na uplatnený právny režim, nedochádza k zániku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ na jej zaplatenie vznikol nárok za trvania zmluvy, a preto nie je správny právny záver súdu prvého stupňa, že trvanie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v danom prípade zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Aj v právom režime podľa Občianskeho zákonníka právo na zmluvnú pokutu zostáva zachované aj po zrušení zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej s účinkami ex tunc, pokiaľ nárok na jej zaplatenie vznikol za trvania zmluvného vzťahu - teda pred odstúpením. Platným odstúpením od zmluvy, ktorá predstavuje hlavný záväzok, zanikajú síce aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé, pokiaľ však vznikol nárok na zmluvnú pokutu ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Porušením zmluvy totiž vznikol medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému ( hlavnému) zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Cdo 264/2002). S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o neplatnosti dojednania o zániku práv a povinností zo zmluvy z dôvodu jej nevýhodnosti pre spotrebiteľa oproti úprave v civilnom kódexe založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom nárokom navrhovateľa na z hľadiska relevantných ustanovení zákona už nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorého súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( zamietajúcej) časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, zrušil ( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou výšky navrhovateľom uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vrátane príslušenstva v takom rozsahu, v akom bolo odvolaním napapdnuté. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.