Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/414/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222861 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512222861.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava proti odporkyni: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Z. XX, zastúpenej W. A., pracovníčkou Okresného Z. N. S. S. N. ako opatrovníkom, v konaní o splnení povinnosti zaplatiť 76,94 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 24.04.2013, č. k. 24C/76/2013-59, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 24.04.2013, č. k. 24C/76/2013-59, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu 76,94 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,21 Eur do 07.10.2009 až do zaplatenia. Zároveň zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V zostávajúcej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 19.02.2008 uzavrel navrhovateľ pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 ako banka s odporkyňou ako majiteľom účtu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej poskytla banka odporkyni službu - zriadila účet č. XXXXXXXXXX, na vedení ktorého sa zmluvné strany dohodli za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Podpísaním zmluvy odporkyňa prejavila súhlas s neoddeliteľnou súčasťou zmluvy - Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko, a.s. (ďalej VOP). Na uvedený účet poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa mala možnosť čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu 663,88 Eur (20.000,- Sk). Odporkyňa počas trvania platnosti zmluvného vzťahu prečerpala dohodnutý denný limit, čím sa dostala do debetu. Odporkyňa neuhradila navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ dňa 28.09.2009 od zmluvy odstúpil, výška aktuálneho debetného zostatku spolu so sankciami predstavovala 76,94 Eur. Listom zo dňa 28.09.2009 navrhovateľ oznámil odporkyni, že odstupuje od zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, nakoľko od 30.05.2009 na uvedenom účte je vykazovaný debetný zostatok a súčasne vyzval odporkyňu na úhradu debetného zostatku v lehote troch dní odo dňa doručenia oznámenia. Podľa bankového výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 06.10.2009 banka evidovala na uvedenom účte debetný zostatok vo výške 31,21 Eur a úroky, poplatky a zmluvná pokuta vo výške 45,73 Eur. Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 31,21 Eur, predstavujúcej nevyrovnaný debetný zostatok na osobnom účte odporkyne, sankčného úroku vo výške 0,09 Eur, poplatku za balík výhod vo výške 3,65 Eur, poplatku za účet vo výške 1,99 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 40,- Eur. Opatrovník odporcu namietal výšku sankčného úroku, ktorý pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 52, 53 ods. 1 a ust. § 54 ods. 1 a 2 OZ, ako aj na čl. III, bod 23 a 26 Všeobecných obchodných podmienok, ako aj časť U, bod 19 Všeobecných obchodných podmienok a konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Odporkyňa porušila písomne dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku prečerpania poskytnutých peňažných prostriedkov, debetne nevyrovnaných ani po výzve banky, nastalo ukončenie zmluvného vzťahu a v súlade s platobnou históriou odporkyne navrhovateľ vyčíslil celkový dlh, pozostávajúci z debetného zostatku a sankčných nárokov, zmluvne účastníkmi dohodnutých, pohľadávku navrhovateľ ustálil vo výške žalovanej istiny ku dňu zániku zmluvného vzťahu. Súd bankou uplatnené sankčné nároky, spočívajúce v sankčných úrokoch a zmluvnej pokuty, vyhodnotil za prijateľné zmluvné podmienky, zohľadňujúc skutočnosť, že odporkyňa prečerpala finančné prostriedky poskytnuté zo strany navrhovateľa, čím sa dostala do debetného zostatku. Uviedol, že podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná a že podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi účastníkmi patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu. Navrhovateľom uplatnený sankčný úrok vo výške 20% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporkyne ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. Pre prípad nesplnenia zmluvných podmienok si navrhovateľ uplatnil sankčný úrok vo výške 20% ročne, ktorý predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené, takého právo na zaplatenie úrokov z omeškania nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Výška sankčných úrokov sa nejaví byť podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva navrhovateľa právnu ochranu. Súd zamietol nárok navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, presahujúcich najvyššiu prípustnú zákonnú výšku, v zmysle § 517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania, určený z dlžného debetného zostatku odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia navrhovateľa od zmluvného vzťahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi ako z hľadiska priznania žalovanej istiny úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 16,60 Eur (prevzatie veci, písomné podanie žaloby na súd) + režijný paušál 2 x 7,63 Eur+ 20% DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010 Zb. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 29,08 Eur, vrátane DPH. Za jeden úkon - podanie odvolania vo výške 16,60 Eur a 1 x paušálnu náhradu nákladov vo výške 7,81 Eur + DPH 20 % vo výške 4,88 Eur, spolu vo výške 29,29 Eur s DPH. Navrhovateľ poukázal na obsah zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.02.2008 (ďalej len zmluva ZoS) s tým, že navrhovateľ bude odporcovi zasielať výpisy mesačne na adresu trvalého bydliska prostredníctvom pošty. Zároveň poukázal na čl. VIII, B, ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), ako aj čl. I bod 2, bod 3, bod 4 a bod 6 VOP, ktoré VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu s tým, že VOP sú vystavené v obchodných priestoroch banky klientovi dostupných a na internetovej stránke <http://www.dexia.sk>. Podľa čl. I uvedeného ustanovenia bod 6 VOP za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka „..oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení (ďalej len Sadzobník), banka má právo meniť Sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie Sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny...“ Odporca prekročením nepovoleného debetu porušil ustanovenia ZoS a príslušné ustanovenia VOP. Keďže navrhovateľ predmetnú zmluvu vypovedal listom zo dňa 21.09.2009, odporca bol oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Navrhovateľ mal za to, že banka je oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného Sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov v časti E obsahuje depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1.E.4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % p.a. a preto navrhovateľ mal za to, že sankčný úrok vo výške 20 % p.a. je oprávnený. Zároveň na základe výpisu z účtu zo dňa 06.10.2009 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 76,94 Eur a táto čiastka predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho uzatvorenia, pričom sa jedná o celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta, jeho posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 76,94 Eur odo dňa 07.10.2009 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty vo výške 40,- Eur, táto tvorí súčasť žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 19.02.2008. Navrhovateľ zároveň k odvolaniu pripojil dodatok k zmluve o účte - bonus/zľava zo dňa 19.02.2008. Odporkyňa sa prostredníctvom opatrovníčky k odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec správne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania vyvodil vo veci správny právny záver. Navrhovateľ písomne podaným odvolaním napadol časť rozsudku súdu prvého stupňa a to v jeho zamietajúcej časti a preto s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. predmetom odvolania bola len výroková časť rozsudku súdu prvého stupňa napadnutá odvolaním zo strany navrhovateľa. Predmetom žalobného návrhu navrhovateľa je debetný zostatok na účte, ktorý bol zriadený na základe zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Dexia banka Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina a odporkyňou ako majiteľom účtu a to na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou banka odporkyni zriadila účet č. XXXXXXXXXX, pričom súčasťou predmetnej zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky. Nakoľko od 30.05.2009 na predmetnom účte bol vykazovaný debetný zostatok, navrhovateľ listom zo dňa 28.09.2009 odstúpil od zmluvy o osobnom účte. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 52, § 53 a ust. § 54 ods. 1 a 2 OZ a občianskoprávny vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou posúdil ako právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd prvého stupňa zdôraznil, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Dodávateľom je osoba, ktorá koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom je silnejšou zmluvnou stranou, spotrebiteľ je osoba, ktorá predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, a ktorá nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že s poukazom na predmetnú zmluvu, ktorá spĺňa náležitosti tzv. spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva navrhovateľa, ktoré by mohli mať povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok (s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ) sú zo zákona neplatné a nemôžu podľa § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že uplatnený sankčný úrok navrhovateľa vo výške 20 % ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 až 4 OZ, keďže išlo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany odporcu. Je preto nevyhnutné v takomto právnom vzťahu posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti z úradnej povinnosti prostredníctvom súdu. Súd prvého stupňa správne nárok navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, ktorá presahovala najvyššiu prípustnú zákonnú výšku, zamietol. Odvolacia námietka navrhovateľa, aby odporkyňa bola zaviazaná uhradiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 76,94 Eur je vzhľadom na vyššie uvedené preto nedôvodná. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že prekročením nepovoleného debetu odporca porušil ustanovenia ZoS (bod 1) a ust. VOP (čl. III, A, bod 23) s tým, že navrhovateľ zároveň v súlade s ustanoveniami VOP vypovedal listom z 21.09.2009 predmetnú zmluvu s tým, že odporkyňa bola oboznámená s tým, že jej bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Sporná bola však vzhľadom na odvolací petit navrhovateľa výška debetného zostatku, ktorá podľa odporcu predstavovala čiastku 76,94 Eur. Na rozdiel od navrhovateľa, súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ku dňu 06.10.2009 navrhovateľ evidoval na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX debetný zostatok len vo výške 31,21 Eur, ďalej úroky, poplatky a zmluvnú pokutu, pričom suma 31,21 Eur predstavuje nevyrovnaný debetný zostatok na osobnom účte odporkyne a len tento nevysporiadaný debetný zostatok po zániku zmluvy je banka podľa časti U, bod 19 VOP oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou. Neobstojí preto odvolací dôvod navrhovateľa ani v časti, pokiaľ navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti s tým, aby bola odporkyňa zaviazaná uhradiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne (ktorý má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky) zo sumy 76,94 Eur (keď debetný zostatok podľa bankového výpisu z účtu k 06.10.2009 bol vo výške 31,21 Eur). Ďalšie nároky navrhovateľa, sankčný úrok vo výške 0,09 Eur, poplatok za balík výhod vo výške 3,65 Eur, poplatok za účet vo výške 1,99 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 40,- Eur, ako aj sumu 31,21 Eur, t.j. debetný zostatok na osobnom účte odporkyne, spolu vo výške 76,94 Eur, súd prvého stupňa ako celkovú pohľadávku navrhovateľovi napadnutým rozsudkom priznal. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.