Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/298/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223720 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223720.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmu vo výške 275,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.11.2014, č.k. 50C/169/2012-89, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.11.2014, č.k. 50C/169/2012-89 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bola odporkyni v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2012, uložená povinnosť zaplatiť mu 125,- eur titulom náhrady škody a 275,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej pod č. k. 36Er/535/2009, ku ktorému došlo tým, že súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote. Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty. Majetkovú škodu si navrhovateľ vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Majetkovú škodu v celkovej sume 175,- eur špecifikoval ako správu pohľadávky (pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému) v sume 70,- eur, udržanie a správa informačného systému v sume 40,- eur, administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom 50,- eur a administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním v sume 15,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil v sume 275,- eur za každý rok poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume 15.000,- Sk až 20.000,- Sk. Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Odporkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2013, žiadala žalobný návrh z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Považovala návrh za zmätočný, keďže v ňom nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporkyňa v tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietnutie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov konania. Čo sa týka prieťahov v konaní, poukázala na to, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporkyňa uviedla, že eviduje žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku. Prvé žiadosti jej boli doručené dňa 23.4.2012 a dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, jej bola doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie o tom, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti. Navrhovateľ nepožiada o súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Podľa jej názoru ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa poukázala aj na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci vzniknutej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., je potrebné splnenie všeobecných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Odporkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na to, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011 (zák. č. 102/2011 Z.z.) zaviedol, že lehota 15 dní na udelenie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá oporu v zákone. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011 a z 29.3.2011, sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/2002). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 63/2000). K existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov podľa jej názoru, nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Odporkyňa vzniesla aj námietku premlčania práva na náhradu škody, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu v niektorých žalobách malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od momentu skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania poverenia, o čom sa navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi. Navrhovateľom vyčíslenú škodu ako paušálnu sumu za všeobecne uvedené činnosti odporkyňa považuje za nesprávne a účelové. Podľa jej názoru navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a tým neuniesol dôkazné bremeno. Náklady prevádzkovania a na správu informačného systému vznikli navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj námietkou odporkyne o nedostatku procesných podmienok v konaní (zmätočnom žalobnom návrhu, jeho predčasnosť, nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach). Uviedol, že Občiansky súdny poriadok upravuje otázku náležitostí návrhu na začatie konania tak, že trvá len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Uplatnený nárok súd prvého stupňa posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom do 31.12.2012. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ust. § 4 a § 11 zák. č. 514/2003 Z.z.. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.5.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal dňa 30.5.2012, svoj nárok uplatnil spôsobom podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 30.5.2012 na Ministerstve spravodlivosti SR, ako orgáne príslušnom podľa § 4 zák. č. 514/2003 Z.z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30.11.2012 nárokom navrhovateľa nevyhovel, čím má súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o nárokoch na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Skutočnosti uvádzané odporkyňou vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú do 31.12.2012) nemá za následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil náhradu škody v sume 125,- eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 eur ročne = 55,- eur mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 36Er/535/2009 viac ako 154 dní. Z exekučného spisu sp. zn. 36Er/535/2009 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. L. N., na návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie proti povinnému O. O., na vymoženie pohľadávky 365,46 eur s prísl., doručeného exekútorskému úradu dňa 24.2.2009, evidovaného pod č. EX 12612/08, požiadal listom doručeným súdu dňa 6.3.2009 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 21Cb/90/2006, zo dňa 2.10.2007, právoplatného dňom 25.3.2008, vykonateľného 28.3.2008, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny 11.010,00 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 25.5.2003 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal dňa 10.3.2009 pod č. XXXX XXXXXX. Z uvedeného je zrejmé, že súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 10.3.2009, t.j. štvrtý deň po podaní žiadosti, a nie ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, že o návrhu bolo rozhodnuté po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora, konkrétne po omeškaní viac ako 5 mesiacov. Súd prvého stupňa skúmal aj námietku premlčania nároku, vznesenú odporkyňou, pričom dospel k záveru, že premlčacia doba začala plynúť dňom 7.4.2009 a uplynula 7.10.2012 (7.4.012 + 6 mesiacov). V prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa, by vzhľadom na podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 27.9.2012, nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Keďže k vydaniu poverenia súdom nedošlo po uplynutí lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. na vydanie poverenia, súd konštatoval nesplnenie jednej zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nedostatok existencie nesprávneho úradného postupu. Okrem toho navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na nepreukázanie vzniku škody. Navrhovateľ nepreukázal ani, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (zánik povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich. Nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 cit. zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. (Rozsudok NS ČR 28Cdo/5171/2008 z 13.11.2012) Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom; navrhovateľ nepreukázal, či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však trovy nevznikli, ich náhradu jej súd nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Poukázal na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu na začatie konania, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ preto podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Namietal tiež, že ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav tvrdený navrhovateľom. Podľa jeho názoru nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v situácii, keď bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom, a to listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporkyňa nevyjadrila k podanému návrhu. Namietal, že súd zamietol návrh na začatie konania v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti. Súd sa však v odôvodnení rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu. Úplne však ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií; na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že rozhodnutie nemá náležitosti, ktoré by zodpovedali kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 36/2010. Uviedol, že z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, čo sa rovnako týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Vyslovil nesúhlas s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Ďalej namietal, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručených čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.2.2015), a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v rozhodujúcich otázkach podrobne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd v prvom rade k argumentácii navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca, poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave, ako nadriadený súd Okresnému súdu Bratislava V uznesením zo 16.10.2012, č. k. 3NcC/162/2012-20 rozhodol, že sudcovia uvedeného okresného súdu nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, okrem JUDr. R. Z., ktorej bola pridelená predmetná exekučná vec, v ktorej malo dôjsť k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správne zistenia súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o udelení poverenia v danej konkrétnej exekučnej veci nedošlo k žiadnym prieťahom zo strany súdu. Poverenie č. XXXX XXXXXX bolo vydané dňa 10.3.2009, pričom exekútor JUDr. L. N. podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.3.2009. Je teda nesporné, že súd o žiadosti rozhodol v lehote 4 dní a že nebola splnená prvá podmienka objektívnej zodpovednosti štátu, ktorou je existencia nesprávneho úradného postupu. Preto skúmanie ďalších dvoch podmienok je nadbytočné a bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neobstojí ani argumentácia navrhovateľa, že vznik škody preukázal znaleckým posudkom, nakoľko v spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy (ani znalecký posudok), ktorými by preukazoval vznik škody. Ak by navrhovateľovi teoreticky nejaká škoda aj vznikla, za túto by štát nezodpovedal, nakoľko ako je vyššie uvedené, nebola splnená prvá z podmienok zodpovednosti štátu, a to je existencia nesprávneho úradného postupu. Pre úplnom ešte odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vyzval odporkyňu výzvou zo dňa 16.11.2012, aby sa vyjadrila k návrhu navrhovateľky na začatie konania. Podaním zo dňa 25.10.2013 sa odporkyňa k návrhu na začatie konania vyjadrila, ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného textu tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. (navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd takto nepostupoval) okrem iného aj preto, že súd nepovažoval skutkový stav tvrdený navrhovateľom za nesporný (§ 153b ods. 3 O.s.p.), čo vyplýva z odôvodnenie rozsudku. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnej odporkyni nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.