Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/195/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512235251 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512235251.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O.A. X, B., štátna občianka SR, proti odporcovi: V. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. X, B., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava, o určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.02.2014, č.k. 44P/99/2012-128, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, v ktorom sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou XXX euro mesačne. Vo výroku rozhodnutia právne dôvodiac § 150 ods.1 O.s.p. nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania zohľadňujúc v danej veci skutočnosť, že obaja účastníci sú manželia, ktorých finančné prostriedky sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov čo znamená, že aj trovy vzniknuté odporcovi boli vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Proti výroku rozhodnutia, v ktorom nebola odporcovi priznaná náhrada trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že skutočnosť, že účastníci konania sú manželia a majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p.. Súd prvého stupňa nezohľadnil fakt, že obaja účastníci nevedú spoločnú domácnosť so spoločným financovaním a financovanie ich domácnosti je oddelené. Súd prvého stupňa neposudzoval ani to, že navrhovateľka môže mať aj iný majetok ako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve a že pokiaľ boli trovy vynaložené práve v majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je s poukazom na zásady podľa § 142 ods.1 O.s.p. potrebné a žiadúce, aby sa masa BSM o tieto trovy neznížila. Odporca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu jednak trovy konania pred súdom prvého stupňa v celkovej výške XXX,XX euro, ale i trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX euro. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. Odvolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním v časti výroku o trovách konania z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý odvolateľ v odvolaní výslovne uplatnil vrátane jeho obsahového vymedzenia ( namietané nesprávne právne posúdenie otázky trov konania v danej veci ). Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania vzal na zreteľ, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.) a že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 vetra prvá O.s.p.); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a princípom procesného zavinenia na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.. V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, v tom, že sú dané dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a o tom, že v danom prípade ide výnimočný prípad, v ktorom pri zohľadnení okolnosti danej veci, ako aj okolnostiach na strane účastníkov konania je použitie citovaného ustanovenia namieste. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvého stupňa použitými dôvodmi ( okolnosti na strane účastníkov, ktorí sú manželmi a ktorí prostriedky súvisiace s daným súdnym konaním vynakladajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov ) a pre doplnenie konštatuje, že predmetom daného konania bolo určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi posudzovanej podľa § 18, §19, § 71 a § 75 Zákona o rodine. V konaní bola medzi účastníkmi sporná otázka, či sa odporca dostatočne podieľa na výžive navrhovateľky ( svojej manželky ). Odvolací súd konštatuje, že i s poukazom na predmet konania v danej veci a na v konaní zistené majetkové a zárobkové pomery na strane navrhovateľky, ktorá je vo vysokom veku ( t.č. XX rokov ), je poberateľkou starobného dôchodku v minimálnej výške ( v roku 2013 vo výške XXX euro mesačne ), je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup súdu podľa § 150 ods.1 O.s.p. pri rozhodovaní v otázke trov konania. S poukazom na nepriaznivý majetkový dopad rozhodnutia podľa § 142 ods.1 O.s.p. do majetkovej sféry navrhovateľky ( ktorej iný majetok sa v konaní nepreukázal a jeho existenciu odporca v priebehu konania ani netvrdil ), zohľadniac i na jej postoj v konaní , nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke trov konania podľa § 150 ods.1 O.s.p. považovať za rozhodnutie v rozpore s platnou právnou úpravou. V tejto súvislosti je treba zohľadniť i to, že výška odporcom požadovaných trov právneho zastúpenia predstavuje sumu vo výške vyššej ako je jeden mesačný príjem navrhovateľky ( starobný dôchodok ) a vzhľadom na jej absolútnu odkázanosť od tejto štátnej dávky nie je možné v prípade uloženia povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vylúčiť nepriaznivý dopad na uspokojenie až životne dôležitých potrieb navrhovateľky ( napr. v oblasti nákupu liekov, potrebných potravín a pod. ). Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľka majúca plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov konania neuplatnila a trovy odvolacieho konania jej z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.