Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512236043 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512236043.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. 4, P., zastúpeného JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti odporcovi: Záchranná a dopravná zdravotnícka služba, Antolská 11, Bratislava, IČO: 17 336 210, zastúpenému JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom so sídlom Námestie SNP 22, Bratislava, o návrhu odporcu na prerušenie konania v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdu, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 20.2.2014, č. k. 48Cpr/10/2012-105, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 20.2.2014, č. k. 48Cpr/10/2012-105 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do skončenia trestnej veci podozrenia z prečinu krádeže v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo výpovedi zo dňa 30.10.2012, ktorá je predmetom tohto konania, a ktorú dal odporca navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nie je žiadna zmienka o prípadnej krádeži. Z výpovede vyplýva, že ju odporca ako zamestnávateľ skutkovo vymedzil iným dôvodom výpovede. Súd poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2999/2000, podľa ktorého súd pri prerokovaní neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemôže prihliadať na také okolnosti, ktorými zamestnávateľ svoju výpoveď neodôvodnil. V prípade výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny to znamená, že súd sa môže zaoberať len takým konaním zamestnanca, v ktorom zamestnávateľ videl dôvod výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj keby sa v konaní zistilo, že zamestnanec porušil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru aj iným, než vo výpovedi uvedeným konaním. Súd tak dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. l písm. b), ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože trestné stíhanie pre krádež nijako nesúvisí s výpoveďou pre iné porušenie pracovnej disciplíny, a toto trestné stíhanie nijako nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie považuje za nedostatočne odôvodnené, čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že v trestnom konaní sa rieši mimoriadne významná otázka pre toto konanie vzhľadom na to, že odporca podal vzájomný návrh, ktorým žiada, aby v prípade, ak by súd rozhodol, že pracovný pomer bol skončený neplatne, aby predmetným rozhodnutím zároveň rozhodol, že pracovný pomer medzi navrhovateľom sa skončí rozhodnutím súdu. V prípade, ak súd v predmetnom konaní bude posudzovať dôvody na skončenie pracovného pomeru rozhodnutím súdu, musí prihliadať na rozhodnutie príslušného orgánu (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Bude vecou posúdenia súdu, či je dôvodná obava na strane odporcu z toho, že navrhovateľ bude pokračovať v činnostiach spôsobujúcich odporcovi majetkovú ujmu, t.j. či v konečnom dôsledku reálne nemožno od odporcu spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie navrhovateľa v organizácii odporcu. Podľa odporcu je tiež aktuálnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktorý sa súd odvoláva, minimálne otázna. Rozhodnutie bolo vydané pred štrnástimi rokmi; navyše ide o rozhodnutie vydané v inej krajine ako je SR. V súčasnosti je v ČR účinný zákonník práce vydaný po rozdelení Československa, a preto neobstojí argument o podobnosti právnej úpravy v predmetnej právnej oblasti. Napadnuté uznesenie trpí nepreskúmateľnosťou pre jeho zjavnú arbitrárnosť. Súd v odôvodnení neposkytol presvedčivé argumenty pre zamietnutie návrhu na prerušenie konania. Odporca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Napadnuté uznesenie považuje za správne, pričom súd svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Podľa názoru navrhovateľa nie sú dané relevantné dôvody v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. na prerušenie konania, nakoľko rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je závislé na rozhodnutí iného orgánu v rámci trestného konania. Odporca verbálne, aj podľa listiny, ktorú predložil súdu (označenej ako výpoveď daná zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce zo dňa 30.10.2012 ) uviedol dôvody skončenia pracovného pomeru. Tieto skutkovo vymedzil, pričom tieto dôvody nijako nesúvisia s predmetom trestného konania. Odporca v odvolaní napáda relevantnosť súdom uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom opomína skutočnosť, že česká právna úprava pracovnoprávnych vzťahov vo veci dôvodov skončenia pracovného pomeru je takmer totožná so slovenskou právnou úpravou. V slovenskej odbornej právnickej verejnosti sú rozhodnutia súdov Českej republiky, vzhľadom na totožnú alebo obdobnú právnu úpravu všeobecne akceptované a veľmi často argumentačne využívané (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 5Cdo/285/2008). Vzhľadom k tomu, že odporca uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru určito, a tento presne skutkovo vymedzil, tento nie je možné zameniť s iným dôvodom, a ani ho doplniť alebo meniť. Predmetom súdneho konania je posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodov uvedených odporcom v čase rozhodnutia odporcu o skončení pracovného pomeru. Nie je teda daný dôvod na prerušenie konania, nakoľko predmetom trestného konania sú iné skutočnosti, ktoré neboli uvedené ako dôvod výpovede, respektíve okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navyše v trestnom konaní, na ktoré poukazuje odporca, nebolo doteraz vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Navrhovateľ nemá ani vedomosť, že by vôbec začalo trestné stíhanie vo veci. Predmetom trestného stíhania ani nie je otázka právne významná pre posúdenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a rozhodnutie súdu. Navrhovateľ je tiež toho názoru, že rozhodnutie súdu o tom, či nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, musí taktiež vychádzať z dôvodov skončenia pracovného pomeru, ktoré odporca uviedol, a ktoré nie je možné dodatočne meniť. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Odporca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie z hľadiska týchto uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov súdom v rozpore s § 132 O.s.p. (podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav a vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. V prípade odvolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, či určitej právnej otázky (odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho interpretoval a či ho správne aplikoval na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ak správne použitý právny predpis na zistený skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože oba odvolacie dôvody odporcu nie sú opodstatnené. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania o návrhu odporcu na prerušenie konania súdom prvého stupňa (20.2.2014), nebol ešte podaný návrh odporcu v zmysle § 97 O.s.p., aby súd prvého stupňa v prípade, ak bude mať za to, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, rozhodol, že pracovný pomer sa skončí právoplatnosťou rozhodovania vo veci samej. Tento návrh bol súdu doručený až dňa 27.3.2014. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má odvolací súd za to, že v danom štádiu konania, bol návrh odporcu na prerušenie konania predčasný a neúčelný, a súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. l písm. b), ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože trestné stíhanie pre krádež nijako nesúvisí s výpoveďou pre iné porušenie pracovnej disciplíny, a toto trestné stíhanie nijako nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi však nič nebráni tomu, aby po podaní vzájomného návrhu podal nový návrh na prerušenie konania, v ktorom uvedie vecné a právne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že je dôvod na prerušenie konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.