Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010777 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513010777.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného práp. Q. R., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/33/2013 zo dňa 21. 05. 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. 11. 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. R., nar. XX. XX. XXXX sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/33/2013 zo dňa 21. 04. 2015 bol obžalovaný Q. R., nar. XX. XX. XXXX v A. nad A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v bližšie nezistenom čase od 22.05.2013 do 24.07.2013 na presne nezistenom mieste v služobnom obvode Obvodného oddelenia PZ A. W. - juh so sídlom ul. S. č. XX, A., ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou a hmotne zodpovedná osoba, ktorej bol zverený materiál a iné hodnoty neodovzdal svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz za mesiac peniaze za pokuty, čím si nesplnil svoju služobnú povinnosť vyplývajúcu z článku 10 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ, z § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, z § 164 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a z úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, s ktorými bol riadne oboznámený, v dôsledku čoho bolo zistené, že pokutové bloky č. 0272750, 0215201-0215248 nemá prítomné ani ich nevykázal a taktiež ani hotovosť z pokutových blokov neodovzdal, pričom s pokutovými blokmi naložil neznámym spôsobom a peňažnú hotovosť si nechal pre vlastnú potrebu, čím V. vnútra SR so sídlom A., W. 2, spôsobil škodu vo výške XXX,- Eur. Za to mu bol podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 , ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný vo výmere 500,- (slovom: päťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., prvostupňový súd obžalovanému pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu v štátnom orgáne spojenú s rozhodovacou činnosťou v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný bol zaviazaný uhradiť škodu poškodenému V. vnútra SR so sídlom A., W. 2, IČO:XXX XX XXX v sume 490,- (slovom: štyristodeväťdesiat) Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný Q. R., ktoré následne aj písomne sám odôvodnil. Odvolanie obžalovaného smeruje čo do výroku o vine a v dôsledku toho aj do výroku o treste napadnutého rozsudku, ako aj výroku o náhrade spôsobenej škody. V dôvodoch odvolania uvádza, že sa necíti byť vinným zo žalovaného trestného činu, lebo nenaplnil skutkovú podstatu prečinu porušovania služobných povinností, pritom má za to, že prokuratúra len účelovo navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu, kde v tomto skutku sa priamo nevyžaduje aby spôsobil škodu ozbrojeným zložkám, teda polícii. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil aj preto, lebo počas celého konania a dokazovania bol jeho výsluch zameraný na prečin porušovania služobných povinností a až na pojednávaní, kedy splnomocnenkyňa poškodenej strany - p. K. uviedla, že stratil pokutové bloky a spôsobil svojim nedopatrením priamo krajskému riaditeľstvu policajného zboru škodu. Dodal, že on počas celého konania až po rozhodnutie súdi tvrdil, že on tie bloky a finančnú hotovosť stratil v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste. To sa mu stalo v období, kedy riešil zložitú situáciu vo svojej rodine. Uviedol, že fungoval s manželkou v takej finančnej situácii, že žili od výplaty k výplate, nakoľko mal v tom čase aj nejaké pôžičky, ktoré mu pravidelne strhávali zo mzdy. Podľa neho okresný súd svoje rozhodnutie opiera práve o toto jeho vyjadrenie, pričom v dnešnej dobe je všeobecne známe, že skoro každá rodina s dvoma či troma deťmi žije obdobným spôsobom. On sám nemal ani najmenšiu pohnútku naložiť nezákonným spôsobom so zverenými blokmi a hotovosťou vybranou za pokuty. V práci je niekedy zhon, veľa roboty a pri riešení vodiča a vypisovaní blokov mnohokrát bolo potrebné okamžite ukončiť kontrolný zásah a presunúť na iné miesto. Uviedol, že stratu blokov on riadne nahlásil s tým, že nevie, kde tie bloky a hotovosť mohol stratiť, možno niekde počas zákroku alebo počas riešenia vodiča to nechal položené na kapote služobného vozidla a v zhone z miesta odišli. Ponasnažil sa to aj pohľadať, aj si myslel, že to zobral omylom domov aj s uniformou. Vzniklo to aj preto, lebo v nadväznosti na problémy v rodine bol v strese a z dôvodu nedopatrenia v práci viacerým povedal, že nevie kde to mohol stratiť, či pri služobnom zákroku, či to vypadlo, avšak v prípade ak to nájde, ihneď odovzdá. Tvrdil, že nemal ani najmenší úmysel si túto hotovosť nechať pre vlastnú potrebu. Na tom oddelení, kde pracoval sa viackrát stalo, že policajt v roztržení stratil pridelenú vec a dokonca aj viackrát za sebou a vždy bol za to konkrétny policajt riešený disciplinárne a bolo uložené škodu nahradiť. Za stratu predmetných blokov a hotovosti mal so svojím nadriadeným pohovor, bol riešený zrážkami zo mzdy a preradený z druhej platovej triedy do prvej. K svojej osobe ešte uviedol, že má dobrú povesť, je bezúhonný, alkoholické nápoje nepožíva a počas svojej služobnej kariéry, t.j. od 15. 09. 2000 doposiaľ nebol zo strany nadriadených spochybnený ani jeden jeho služobný zákrok, či rozhodnutie o udelení sankcie v doprave, nebola na jeho osobu daná ani jedna sťažnosť zo strany občana a nebol nikdy riešený odborom kontroly či inšpekcie za nezákonný postup v jednaní s páchateľmi či občanmi. Záverom požiadal o úplné zrušenie rozsudku okresného súdu. V ďalších doplnených dôvodoch odvolania zo dňa 24. 07. 2015 obžalovaný v podstate zopakoval, že on nemal čo najmenší úmysel si hotovosť za blokové pokuty nechať pre vlastnú potrebu. On si cudziu vec nikdy neprisvojil, riadne nahlásil stratu a uviedol aj to, že ak sa mu podarí bloky a hotovosť nájsť, ihneď to riadne odovzdá a a k nie, škodu spôsobenú jeho nedopatrením riadne nahradí. Poukázal pritom aj na obdobné prípady iných kolegov, ktorých nadriadení riešili v disciplinárnom konaní a nie tak, ako v jeho prípade. Záverom žiadal o úplné oslobodenie svojej osoby spod obžaloby. Obžalovaný Q. R. zotrval na dôvodoch podaného odvolanie v plnom rozsahu aj na odvolacom krajskom súde. Dodal, že peniaze za blokové pokuty sa mu stratili jeho nedopatrením a podľa jeho názoru túto situáciu jeho nadriadení si mohli vyriešiť aj iným spôsobom, ako podaním podnetu na inšpekciu ministra vnútra. Spomenul, že jeho nadriadený voči jeho osobe mali iný prístup ako voči iným kolegom, pokiaľ vec neriešili disciplinárnym konaním. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť jeho nadriadeným ako priestupok. Je si pritom vedomý svojej povinnosti, že tie peniaze musí uhradiť. Splnomocnenkyňa V. vnútra SR, Mgr. P. K. uviedla, že súhlasí s výrokom rozsudku okresného súdu, nakoľko škoda im bola riadne priznaná. Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry s poukazom na správne skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa navrhla podané odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie všetkých tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd preskúmaval nielen výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako aj výrok o treste, ale aj konanie, ktoré tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Odvolací krajský súd, po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s už citovaným ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj vyhodnotil, ohľadom skutku jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na primerané odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dôkazné skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd, preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku o vine napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade s Trestným poriadkom. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sa pritom opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a o ich vierohodnosti nemá pochybnosti ani krajský súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z kontextu všetkých produkovaných dôkazov krajský súd zhodne s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa uzatvára, že v predmetnej veci bolo bezpochybne preukázané, že proti obžalovanému Q. R. bolo vznesené obvinenie povereným príslušníkom PZ, odboru inšpekčnej služby západ, úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby V. vnútra B. republiky pod ČVS: B.-XX/OISZ-SV-XXXX zo dňa 04. 09. 2013, pre prečin sprenevery porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v citovanom uznesení (na č.l. 3-5 vyšetrovacieho spisu). Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 14. 11. 2013 na okresný súd obžalobu pre uvedenú trestnú činnosť, pričom súd vydal najprv dňa 17. 12. 2013 Trestný rozkaz a odsúdil obžalovaného pre skutok právne posúdený taktiež ako prečin sprenevery porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Tr. zák.. Z dôvodu sťažnosti zo strany obžalovaného však trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a súd vykonal vo veci dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kde dozorujúci prokurátor modifikoval pôvodne podanú obžalobu a navrhol skutok právne kvalifikovať ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. R. v podstate opakovane obhajoval svoju nevinu, poprel spáchanie trestného činu. Priznal, že pokutové bloky v hodnote 500,- € prevzal, čo potvrdil aj svojím podpisom. Ako policajt v činnej službe od roku 2000 bol si vedomý svojej povinnosti, bol poučený ako narábať jemu zverenými blokmi, ako ich vyučtovávať, pričom nikdy predtým - okrem prípadu v roku 2012 nemal nikdy žiadne problémy. Počas výkonu služby v doprave, pri riešení priestupkov kde bol vodič, ktorý spáchal priestupok a pokiaľ uznal a bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu na mieste, dostal pokutu podľa sadzobníka pokút a on prevzal peniaze a vydal mu druhú časť bloku. Prevzatú finančnú hotovosť aj druhú časť blokov si uložil do obálky, ktorú mal v nohaviciach. Mal aj ďalšiu obálku, v ktorej boli služobné pomôcky. Hotovosť a bloky však neodovzdával každý deň. Nevedel presne uviesť, kedy zistil, že mu chýbajú bloky aj hotovosť za prevzaté pokuty. O tom sa ani s kolegami nebavil a keď sa ho opýtali, odpovedal im, že si to nevie vysvetliť, ako to stratil a za akých okolností. V tom období mal problémy aj doma, býval nesústredený a vyjadril sa, že tú obálku proste stratil, resp. nevedel, kde si ju založil. Vyjadril sa aj k otázke, či bol vo finančnej tiesni s tým, že žili s manželkou od výplaty k výplate, mali spolu pôžičku, čo mu aj strhávali. Prejavil však ľútosť nad svojím nedokonalým a roztržitým konaním. Z kontextu ďalších dôkazov - výpovedí svedkov Mgr. P. K., P. C., C. M. ako aj Mgr. W. B., resp. npor. Mgr. P. B. tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, taktiež z listinných dôkazov buď priamo alebo nepriamo krajský súd v úplnej zhode aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu konštatuje, že skutkový stav bol riadne a správne preukázaný. Skutkový stav preukazujú teda predovšetkým výpovede kolegov a nadriadených obžalovaného, z ktorých tento bol preukázaný v podstate tak, že pri kontrole pokutových blokov, ktoré sa spravidla vykonáva od 15 dňa v mesiaci do konca príslušného mesiaca, dňa 08. 07. 2013, npor. Ľ. M., ako starší referent pre riadenie referentov, pri vykonávaní tejto kontroly požiadal obžalovaného R. o odovzdanie pokutových blokov a zároveň aj peniaze za vykázané pokuty. Obžalovaný mu najprv povedal, že blokové pokuty nemá pri sebe, tieto si nechal doma a nemôže ich odovzdať. Na následné upozornenie tohto svedka, že ako policajt v službe má mať pri sebe všetky potrebné veci na výkon služby, bez ohľadu na to akú má v ten deň službu, ale nech si zabezpečí ako chce, pokutové bloky nech prinesie mu na kontrolu aj s peniazmi do konca služby. Obžalovaný svedkovi napokon oznámil, že peniaze nemôže priniesť, nakoľko ich nemá, chýbajú, ale si ich zoženie a potom prinesie. Na jeho otázku, koľko blokov mu zostalo, kde ich, resp. peniaze dal, už nedopovedal. Ku skutku obdobne sa vyjadrili vo svojich výpovediach aj vyššieuvedení svedkovia. Pokiaľ ide o samotný skutok, krajský súd v plnej zhode aj s dôvodmi rozsudku prvostupňového súdu konštatuje, že obžalovaný Q. R. v inkriminovanom období ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ A. W.- juh do 24. 07. 2013 neodovzdal a nevykázal dňa 22. 05. 2013 prevzaté pokutové bloky č. 0272750, 0215201 až 0215248 (viď. overenú fotokópiu Knihy cenností od č.l. 79-80, resp. kontrolu pokutových blokov na č.l.81-83), ani ich nevyúčtoval, s pokutovými blokmi naložil neznámym spôsobom a peňažnú hotovosť si nechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil MV SR škodu vo výške 490,-Euro. Obranu obžalovaného v danej veci zhode aj so závermi rozsudku súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil ako účelovú a vyvrátenú všetkými vykonanými dôkazmi. Prečinu sprenevery sa podľa § 213 ods.1 Tr. zák. dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Subjektom tohto trestného činu je ten komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Tento subjekt následne konal v rozpore s účelom alebo dohodnutými podmienkami zverenia, vec si prisvojil, resp. nevrátil jej vlastníkovi. Objektom v tomto prípade je zákonom chránený záujem v podobe majetku, konkrétne zverená vec. Výklad pojmu zverenie veci podáva jedno z rozhodnutí súdu R 9/2012, podľa ktorého sa za zverenú vec v zmysle § 213 TZ sa považuje aj vec vo vlastníctve inej osoby (a teda vo vzťahu k páchateľovi vec cudzia), ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vráti. V zmysle rozhodnutia č. R 54/1967 môže teda byť predmetom útoku trestného činu podľa § 249 TZ (objektom) len taká vec, ktorú možno užívať a po určitom čase ju vlastníkovi vrátiť. Súd ďalej uvádza že ak sú predmetom právneho vzťahu, napríklad peniaze, nemôžu byť predmetom útoku trestného činu podľa § 213 Trestného zákona, pretože ide o vec, ktorej užívanie spočíva v spotrebovaní. Subjektívna stránka, vo všeobecnosti predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu a jeho následkom. V prípade trestného činu sprenevery, subjektívna stránka spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Páchateľ vo väčšine prípadov v momente odovzdania veci do dispozície neuvažuje o jej nevrátení. Tento úmysel sa objaví až neskôr, a to z rôznych subjektívnych dôvodov. V tom spočíva rozdiel medzi spreneverou a podvodom v zmysle § 221 TZ, kde páchateľ už vopred vie, že zverenú vec nevráti. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, je nevyhnutná prítomnosť aj objektívnej stránky. Objektívna stránka pozostáva z 3 zložiek: 1. Protiprávneho konania, čo je v tomto prípade konania v rozpore s platnou právnou úpravou (t.j. v tomto prípade z § 213 TZ); 2. Škodlivého následku, čiže vzniknutej ujmy, ktorá vznikne konaním páchateľa (t.j. vznik aspoň malej škody vo výške 266,-€), a napokon 3. Kauzálneho nexusu, teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a škodlivým následkom, inak povedané musí sa preukázať, že práve konaním páchateľa vznikol škodlivý následok, resp. škoda. Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. sa dopúšťa ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Uvedeným konaním obžalovaného Q. R. boli naplnené všetky zákonné pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., tak po stránke subjektívnej jako aj po stránke objektívnej, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a tak spôsobil na cudzom majetku škodu malú. Ak úmysel páchateľa vrátiť peniaze je závislý od budúcej neistej udalosti, ku ktorej môže ale taktiež nemusí dôjsť, potom koná s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery podľa § 213, formou eventuálneho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/. Nasledné alebo neskoršie vrátenie peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom. Prisvojenie si zverenej veci, ak škoda neprevyšuje 265.5 eura možno postihnúť ako priestupok.Určite treba dodať, že sprenevera je prečinom, čiže ľahším trestným činom. Ohľadne obžalovaného J. R. krajský súd konštatuje, že tento bol dňa 15. 09. 2000 prijatý do služobného pomeru policajta a počas svojho služobného pôsobenia zastával len funkcie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava W.- juh, kde bol zaradený do funkcie inšpektor. Po ukončené základného policajného vzdelania bol od 01. 11. 2004 do 01. 03. 2008 ustanovený do toho istého obvodného oddelenia. Od 01. 03. 2008 do 01. 12. 2011 bol vo funkcii referenta od 01. 12. 2011 bol opätovne ustanovený do funkcie referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Pred inkriminovaným skutkom v prípade straty chýbajúcich pokutových blokov obžalovaný Q. R. už mal koncom roku 2012 obdobné problémy, kedy pri strate finančnej hotovosti za uložené pokuty (v období od 17. 09. 2016 do 01. 10. 2012) pri spôsobení škody 860,-€, za ktoré bol následne riešený Disciplinárnym rozkazom č. 10 riaditeľa Obvodného oddelenia PZ A. W.- juh, Y. riaditeľstva PZ Bratislava V v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov (viď. č.l. 131-132). Pri rozhodovaní o treste okresný súd správne - veľmi citlivo zvážil všetky zásady pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 1Tr. zák., najmä, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, taktiež objektívne vyhodnotil nielen okolnosti prípadu, ale osobu obžalovaného, ako aj spôsobenú škodu. Zohľadnil teda, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, preto pri rozhodovaní o treste sa správne aplikovalo ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a obžalovanému sa ukladal peňažný trest v zmysle ustanovenia 56 ods. 1 Tr. zák.. Z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. však vyplýva, že uvedený výpočet sa vzťahuje nielen na trest odňatia slobody, ale aj na všetky druhy trestov. Pri aplikácii § 38 ods. 3 Tr. zák. na rozpätie peňažného trestu uvedené v § 56 ods. 1 Tr. zák. 160,-€ až 331.930,-€, sa horná hranica uvedeného rozpätia znižuje o jednu tretinu na upravené rozpätie 160,-€ až 221.287,-€. Okresným súdom uložený peňažný trest vo výmere 500,-Euro je v súlade so stavom veci a zákona a taktiež, správne bol uložený podľa ustanovenia § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Správny je aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu v štátnom orgáne spojenú s rozhodovacou činnosťou v trvaní 3 roky, nakoľko podľa tohto zákonného ustanovenia trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa 2. odseku tohto zákonného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa krajského súdu správny je aj výrok okresného súdu, pokiaľ v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody v prospech poškodenej strany Ministerstvu vnútra SR v sume vo výške 490,-Euro. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadny dôvod na zmenu výroku o vine ani uloženého trestu, odvolanie obžalovaného Q. Lányiho ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por., zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.