Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/650/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200843 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513200843.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Č. X, proti odporkyni: D.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Č. X, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 707 856, so sídlom: Panenská 18, Bratislava, o určenie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 14C 26/2013-329 zo dňa 29. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 14C 26/2013-329 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 14C 26/2013-329 uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 17.1.2013. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 17.1.2013 do 30.4.2014 v sume 1.083,87 eur povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava V rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd odporkyni uložil povinnosť platiť jej výživné v sume 250,- eur mesačne od 17.1.2013 z dôvodu, že je zdravotne ťažko postihnutá od 6.5.2010, je na plnom invalidnom dôchodku s mierou funkčnej poruchy viac ako 70 %. Dlhodobo pretrvávajúce nepriaznivé zdravotné problémy, niekoľko závažných prekonaných operácií, ktoré ju postihli pred piatimi rokmi vyústili do poškodenia zdravotného stavu a spôsobili tak navrhovateľke pretrvávajúci zlý zdravotný stav a následné zdravotné komplikácie a dostala sa do veľmi ťaživej finančnej situácie, ktorá jej neumožňuje dôstojnú existenciu. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 354,80 eur, iný príjem nemá, lebo v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu nie je schopná sa zamestnať. Niekoľkokrát bola hospitalizovaná v nemocnici, naposledy v septembri a októbri 2012, je pravidelne sledovaná v odborných ambulanciách, trpí celiakiou, diabetes mellitus, astmou bronchiale, vysokým krvným tlakom, glaukómom atď., a suma 354,80 eur ako invalidný dôchodok jej nepostačuje na pokrytie životných nákladov, ktoré vyčíslila, ako náklady na bývanie a údržbu bytu vo výške 200,- eur mesačne, elektrina, plyn, mobilné telefóny 50,- eur mesačne, káblová televízia, internet, bytový telefón 22,- eur mesačne, doplatky za lieky, vyšetrenia u lekárov a dietetické potraviny 120,- eur mesačne, má špeciálnu bezlepkovú diétu, bezvaječnú, bezlaktózovú, bezsójovú, diabetickú, neslanú diétu, ktorá s vyžaduje vzhľadom k vážnym dietetickým obmedzeniam individuálnu dennú prípravu čerstvých jedál, čo je časovo i finančne náročné. Ďalšie náklady vyčíslila ako doplatky za ortopedickú obuv a ortopedické pomôcky, približne 30,- až 50,- eur mesačne, splátky študentskej pôžičky 15,- eur mesačne, poplatky za osobné, hygienické potreby 50,- eur mesačne, bežné odevy dennej potreby 35,- eur mesačne, poplatky za potraviny 5,- až 7,5 eur na deň, čo predstavuje spolu 225,- eur mesačne. Navrhovateľka vyzvala odporkyňu, aby jej prispievala na výživu, ale odporkyňa to odmietla. Odporkyňa je študentkou doktorandského štúdia STU, žije od 20.12.2010 v spoločnej domácnosti s partnerom v prenajatom dvojizbovom byte v Bratislave - Dúbravke a trvalý pobyt má vedený v byte, ktorého je spoluvlastníčkou a v ktorom býva navrhovateľka. Navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa má nadpriemerný príjem, ktorý jej umožňuje prispievať na jej primeranú výživu sumou 250,- eur mesačne. Na jednom účte mala odporkyňa k 31.12.2012 sumu 26.616,67 eur a na druhom účte 1.921,60 eur. Odporkyňa je majiteľkou motorového vozidla VW Transporter, spolumajiteľkou karavanu, ktorý je evidovaný na jej priateľa. Byt, v ktorom býva navrhovateľka je v podielovom spoluvlastníctve s dcérami, s odporkyňou a ďalšou dcérou a navrhovateľka nesúhlasí s predajom bytu, pretože je prerobený a býva v ňom 30 rokov. Navrhovateľka podala na druhú dcéru Q. trestné oznámenie pre finančné daňové úniky a nekorektné prevody. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade nie sú splnené podmienky vyživovacej povinnosti detí voči rodičom v súlade s ustanovením § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na potencionalitu príjmu, a to schopnosť samostatne sa živiť a uhrádzať z vlastných prostriedkov svoje potreby. Odporkyňa nesúhlasila s tvrdením, že jej majetkové a príjmové pomery boli nadpriemerné, ako uvádza navrhovateľka. Iba v júni 2011 ukončila vysokoškolské štúdium, podarilo sa jej zamestnať, v súčasnej dobe má príjem 860,- eur mesačne netto, má stále dlh voči svojmu otcovi, ktorému musí splácať 10.000,- eur za podiel na byte v spoluvlastníctve so sestrou a navrhovateľkou, v ktorom byte býva navrhovateľka sama a má ďalší dlh voči K. U. vo výške 6.000,- eur za kúpu motorového vozidla Ford Maverick, rok výroby 2002. V súčasnosti je na doktorandskom štúdiu, má mesačné výdavky s tým súvisiace s cestovaním do Brna a Viedne, to predstavuje asi 50,- eur mesačne za dopravu a výdavky na študijnú literatúru, platí nájom vo výške 470,- eur mesačne za byt, v ktorom býva, za elektrinu 31,- eur mesačne, internet 23,70 eur mesačne, za mobil 9,- až 15,- eur mesačne, musela si kúpiť bytové zariadenie do prenajatého bytu a musela si požičať peniaze a pravidelne navštevuje jazykové kurzy, pripravuje sa na štátnu jazykovú skúšku s poplatkom 88,- eur. Okresný súd danú vec posúdil podľa ustanovenia § 66 a § 67 Zákona o rodine a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami a jej príjem jej nepostačuje na krytie najzákladnejších životných potrieb a príspevok na výživu nevyhnutne potrebuje, keďže minimálne porušenie diéty, ktorá je finančne náročná výrazne zhoršuje kvalitu jej života a klinické príznaky ochorení, poberá iba invalidný dôchodok vo výške 354,80 eur, ale jej výdaje sú omnoho vyššie. Súd sa zameral na skúmanie osobných, majetkových pomerov a schopností, možností a majetkových pomerov odporkyne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že odporkyňa, i keď je študentkou doktorandského štúdia pracuje a má priemerný mesačný príjem dostatočný na to, aby matke prispievala výživným v stanovenej výške a súd prihliadol tiež na to, že matka žaluje na plnenie výživného i ďalšiu dcéru Q.. Navrhovateľka má iba invalidný dôchodok a preto podľa názoru súdu je suma 70,- eur mesačne primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporkyne, ktorá je schopná sama sa živiť, ovláda jazyky - anglický, nemecký, ruský, japonský a čínsky a nebude teda pre ňu problém prispievať matke minimálnym výživným stanoveným súdom. Súd prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa nechala matku bývať v byte, ktorého je spoluvlastníčkou a nepožaduje od nej náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu a podľa názoru súdu vyššie výživné, ako suma 70,- eur mesačne by bola v rozpore s dobrými mravmi. Súd tiež prihliadol na to, že odporkyňa je študentkou, má s tým určité náklady a má dlh voči otcovi vo výške 10.000,- eur a dlh voči ďalšej osobe a musela si na žiadosť navrhovateľky hľadať podnájom, keď odchádzala z bytu a za podnájom platí 470,- eur, pretože navrhovateľka trvá na užívaní celého bytu sama. Súd zistil, že navrhovateľka nie je nemajetná, keď dostala od svojej matky sumu 20.000,- eur. Neprihliadol na tvrdenie navrhovateľky, že ich minula na rekonštrukciu bytu, pretože toto navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka má pritom možnosť znížiť svoje náklady na životnú existenciu riešením bytovej otázky a prijať niektoré z návrhov spoluvlastníkov, teda dcér, ktoré obe žaluje aj na príspevok na výživné. Súd preto vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné súd vyčíslil od podania návrhu v sume 1.083,87 eur, ktoré povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci. Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že priznané výživné je v rozpore s dobrými mravmi, k čomu uviedla, že navrhovateľka sa voči odporkyni a ďalšej dcére dlhodobo správala v rozpore s dobrými mravmi, keď od doby ranného detstva nezabezpečovala riadnu výchovu a starostlivosť, ale na odporkyňu priamo negatívne pôsobila psychickým nátlakom. Navrhovateľka sa tiež voči odporkyni a jej sestre správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy aj v súčasnosti, urážlivými vyjadreniami, krivo obviňuje odporkyňu z vlastnenia viacerých účtov v zahraničí v bankových, či nebankových inštitúciách, ktoré obvinenia sú nepravdivé, ničím nepodložené a účelové. Obviňuje odporkyňu a jej sestru z finančných operácií s nekalými ziskami, čo nie je pravda a nie je to ničím preukázané. Súd neprihliadol na morálne urážajúce vyjadrenia navrhovateľky voči odporkyni, ako napr. hyena, omámená mamonou, bezcharakterná a že ľutuje, že ju porodila. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľka si neplnila voči nej vyživovaciu povinnosť ako k dcére v čase, keď mala voči nej vyživovaciu povinnosť a okrem toho navrhovateľka disponuje majetkom väčšej hodnoty ako odporkyňa. Navrhovateľka je tiež schopná vykonávať prácu, má síce zníženú, ale stále čiastočnú pracovnú schopnosť, užíva trojizbový byt a nesúhlasí s vysporiadaním spoluvlastníctva k bytu. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka užíva byt výlučne sama, bez poskytovania akejkoľvek odplaty ostatným spoluvlastníkom a tak sa obohacuje na úkor odporkyne. Odporkyňa tak poskytuje navrhovateľke plnenie v podobe možnosti užívania bytu zodpovedajúcej 1/4 jej podielu. Takéto plnenie poskytované odporkyňou v prospech navrhovateľky má s prihliadnutím na aktuálnu trhovú hodnotu, ktorá prevyšuje sumu výživného a súd by mal na to prihliadnuť. V súvislosti s tým má však odporkyňa zvýšené výdavky na bývanie, čím dochádza na jej strane k zvýšeným výdavkom v porovnaní s navrhovateľkou. Z uvedených dôvodov je preto podľa názoru odporkyne rozsudok okresného súdu nesprávny. K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné a rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prejednávanej veci odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, keď nedostatočne preskúmal a porovnal schopnosti, možnosti a majetkové pomery účastníkov a tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. V zmysle uvedeného ustanovenia schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nesúvisí s vekom dieťaťa. Kvalitatívnym znakom schopností samostatne sa živiť je jej trvalosť. Ojedinelý príjem takýto charakter nemá a preto nenapĺňa základnú podmienku vzniku tohto druhu vyživovacej povinnosti. Schopnosť samostatne sa živiť a teda uhrádzať z vlastných prostriedkov svoje potreby môže vyplývať nielen z príjmových pomerov dieťaťa, ale aj z jeho majetkových pomerov. Obligatórnou zákonnou podmienkou vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je potreba na strane rodičov. Ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorý si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci, alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb a tento stav si zároveň nevyhnutne a naliehavo vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí. Životné náklady rodičov treba individualizovať so zreteľom na pomery žiadateľa. Predmetom skúmania sú aj celkové majetkové pomery navrhovateľa, ktorý žiada výživné. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej právnej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov, za situácie, že rodičia majú zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Rovnako nemožno považovať za dôvodný návrh na určenie výživného voči deťom, keď príjem z dôchodkov rodičov nestačí na krytie nákladov zaužívaného spôsobu života, presahujúceho mieru primeraných životných potrieb. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Rodičom zákon nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni detí, neplatí preto záver, že čím sú príjmové, resp. celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým na vyššie výživné má rodič nárok. Obsah primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti uvedených v § 75 Zákona o rodine. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, ako zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. V zmysle uvedeného ustanovenia vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si majú plniť všetky deti. Pritom je vecou rodiča, či bude žalovať všetky deti, alebo niektoré z nich. Súd však môže rozhodnúť len vo vzťahu k žalovanému dieťaťu. Uvedená požiadavka sa v praxi prejaví tak, že súd si ako predbežnú otázku vyrieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí, teda určí vyživovaciu povinnosť žalovaných detí aj so zreteľom na tie deti, ktoré prípadne nie sú účastníkmi konania. Uvedené platí bez ohľadu na to, či deti, ktoré neboli označené v žalobe ako odporcovia, si plnia alebo neplnia svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadne aj na rozsah, v akom by mali plniť vyživovaciu povinnosť a tak určí výšku výživného vo vzťahu k žalovanému dieťaťu v predmetnom konaní. Rozsahom výživného u nežalovaných detí, ktoré je vhodné v konaní vypočuť ako svedkov sa vysporiada súd v odôvodnení rozhodnutia a u žalovaných detí sa rozsah vyživovacej povinnosti prejaví vo výroku rozsudku. V súlade s judikatúrou R 38/1967 pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi podľa § 66 Zákona o rodine, nebude v rozsudku výslovne vyjadrená výška vyživovacej povinnosti dieťaťa, voči ktorému rodič nárok neuplatňuje, ale súd musí vyriešiť otázku vyživovacej povinnosti a jej výšku, pokiaľ ide o všetkých povinných v zmysle ustanovenia § 67 Zákona o rodine. Zároveň pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi nemôže súd obísť hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 Zákona o rodine, najmä, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť poukázala odporkyňa tiež v podanom odvolaní. V súvislosti s rozhodovaním o vyživovacej povinnosti okresný súd však ani túto skutočnosť neskúmal. Okresný súd svoj záver odôvodil stručne, bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti, najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní so všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Doterajšie dôvody, ktoré použil okresný súd pre záver o dôvodnosti uloženia povinnosti odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne, zostávajú nezodpovedané zo všetkých potrebných zákonných hľadísk a sú tak nepresvedčivé v tom, či vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke je dôvodná. Takýto záver súdu bude možné prijať až na základe dostatočného zistenia a preukázania jeho opodstatnenosti, pri riadnom a dostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu tak, aby bolo preskúmateľné v odvolacom konaní. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporkyňa svojim odvolaním spochybňuje. Z odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom vedúcim k úprave vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne. Spôsob a súslednosť formulácie celého odôvodnenia rozsudku nezodpovedá v každom smere pravidlám jasného vyjadrovania lexikálnym a štylistickým hľadiskám. Záver súdu prvého stupňa, vyvodený z vymenovaných dôkazov, bez dôkladnej a jasnej analýzy chronológie ich časových a historických následností a súvislostí, je nielen nepresvedčivý, ale aj predčasný. Následný právny záver o splnení podmienok, pre uloženie povinnosti odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky v sume 70,- eur mesačne, bez vyloženia aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ( § 219 ods. 1 O.s.p. ) a ani zmeniť (§ 220 O.s.p.), ale iba zrušiť (§ 221 ods. 1 O.s.p.), lebo vzhľadom na uvedené ho ani preskúmať nemohol a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené. Preto bolo postupom súdu prvého stupňa porušené právo odporkyne, ako odvolateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej súd odňal možnosť konať pred súdom. So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom, pretože okresný súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru o určení vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne, neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.