Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/39/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513202682 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513202682.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Renegade North LLC, 3411 Silverside Road, Rodney Bldg, Suite 104, Wilmington, Delaware 19810, Spojené štáty americké, zast. advokátska kancelária RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, Bratislava proti odporkyni: L. Š., D.. X.X.XXXX, Č..W.. XX, XXX XX F. D. C., o zaplatenie 781,92 Eur s príslušenstvom a odmenou 2,61 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/182/2013-42 zo dňa 18.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/182/2013-42 zo dňa 18.2.2014 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 22/2013-8 zo dňa 22.2.2013 zrušil v zmenkovej sume 541,93 eur s úrokom 6% ročne z nej od 30.10.2010 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 1,81 Eur a v celom výroku o náhrade trov konania. Druhým výrokom platobný rozkaz ponechal v platnosti v zmenkovej sume 239,99 Eur s úrokom 6% ročne z nej od 30.10.2010 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 0,80 Eur. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm 22/2013-8 zo dňa 22.2.2013 bola odporkyňa zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila zmenkovú sumu 781,92 eur s úrokom 6% ročne z nej od 30.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,61 eur a náhradu trov konania 165,12 eur. Odporkyňa podala v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodnila tým, že so spoločnosťou EXPRESS FINANCE, s.r.o. uzavrela zmluvu o úvere, požičanú sumu 15.000 Sk mala splatiť spolu s úrokom 2.250 Sk a odplatou 7.050 Sk, celkovo 24.300 Sk, v splátkach po 1.350 Sk, na platenie splátok musela v prospech veriteľa zriadiť inkaso, veriteľ si v deň poskytnutia úveru ihneď zrazil prvú splátku, následne 11.9.2008 si stiahol 11 celých splátok a časť splátky 870 Sk, celkovo 15.720 Sk, v dôsledku čoho povolenie na inkaso zrušila. S veriteľom sa snažila márne skontaktovať, nekomunikoval s ňou a na žiadne plnenie ju nevyzval. Je si vedomá, že má zo zmluvy dlh, ale len vo výške 239,99 eur. Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie (podľa § 175 ods. 4 O.s.p.) a vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a listinnými dôkazmi. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 23.8.2007, súd zistil, že sa odporkyňa zaviazala zaplatiť dňa 29.10.2010 spoločnosti EXPRESS FINANCE, s.r.o., bez protestu, na Grösslingovej 45 v Bratislave zmenkovú sumu 23.556 Sk, prerátanú konverzným kurzom na 781,92 eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Odporkyňa sa proti povinnosti zmenku zaplatiť bránila len námietkami, vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela so spoločnosťou EXPRESS FINANCE, s.r.o.. Súdu predložila koncept zmluvy, bez dátumu a bez podpisov jej účastníkov. Súd ďalej uviedol, že predmetom konania nie sú nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale zo zmenky. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorého účinky sa indosovaním zmenky ešte viac posilňujú, zmenkový zákon umožňuje dlžníkovi vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predchádzajúcim majiteľom zmenky, len výnimočne. Jedna z výnimiek vyplýva z čl. I. § 17 zmenkového zákona. Námietka je však prípustná len vtedy, ak majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Odporkyňa nebola povinná túto skutočnosť namietať, nejde o samostatnú námietku, ale o zákonný predpoklad pre prípustnosť kauzálnych námietok. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že spoločnosť EXPRESS FINANCE, s.r.o. zmenkami zabezpečovala svoje pohľadávky z úverových zmlúv, ktoré ako veriteľka uzatvárala s vystaviteľmi zmeniek ako dlžníkmi. Predmetom činnosti veriteľky bolo okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov, a keďže išlo o vopred pripravené typové zmluvy, ktorých obsah (zmluvné podmienky) dlžník nemohol individuálne ovplyvniť, išlo v prípade, ak bola dlžníkom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon podnikania, o zmluvy spotrebiteľské a poskytnuté úvery boli úvermi spotrebiteľskými. V čase vystavenia zmenky upravoval vzájomné vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov zákon č. 258/2001 Z. z., podľa § 4 ods. 7 bol veriteľ povinný v prípade, ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku, počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmenkový zákon, rovnako ako zákon o spotrebiteľských úveroch, má povahu osobitného predpisu. V prípade, ak zmenka zabezpečuje pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru, dochádza ku stretu týchto dvoch osobitných úprav, ktoré na jednej strane síce zabezpečujú spotrebiteľovi ochranu jeho práv zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na druhej strane zas indosovaním zmenky stráca zmenkový dlžník možnosť uplatniť práva, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi, bez ohľadu na to, že je spotrebiteľom. Obe zákonné úpravy treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti tak, aby boli zabezpečené aj práva spotrebiteľa a súčasne bol chránený dobromyseľný nadobúdateľ zmenky, t.j. aby jedna strana svoje práva na úkor druhej nezneužívala. Súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že z rozhodovacej činnosti je mu známe, že navrhovateľ nadobudol rubopisom veľké množstvo zmeniek remitenta EXPRESS FINANCE, s.r.o., vo všetkých prípadoch je indosament opatrený doložkou „bez záväzku“. Navrhovateľ musel už pri bežnej starostlivosti, ktorú je možné od neho očakávať, zistiť, že zmenka zabezpečovala záväzky odporcu ako spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Musel si teda byť vedomý, že indosovaním zmenky spotrebiteľ stratí možnosť ochrany svojich práv zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ o tomto účinku indosamentu vedel a vedome sa naňho spoliehal, čo je zrejmé z jeho opakovaných vyjadrení, popierajúcich prípustnosť kauzálnych námietok. Aj keď navrhovateľ indosovaním zmenky nevstúpil do práv a povinností kauzálneho veriteľa, dospel súd k záveru, že vzhľadom na tieto okolnosti konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka a kauzálne námietky odporkyne sú prípustné. Podľa konceptu úverovej zmluvy mala odporkyňa splatiť úver 15.000 Sk s úrokmi a odplatou, celkovo 24.300 Sk, v 18 mesačných splátkach po 1.350 Sk, zročných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc odo dňa poskytnutia úveru. Odporkyňa výpisom zo svojho bankového účtu preukázala, že dňa 10.9.2008 si veriteľ z jej účtu inkasom vybral sumu 15.720 Sk. Vzhľadom na to, že prvá splátka bola zinkasovaná v deň poskytnutia úveru, ostala z celkového záväzku 24.300 Sk neuhradená suma 7.230 Sk, čo je 239,99 eur. Dôkazy o tom, že odporkyňa veriteľovi aj túto sumu uhradila, ako dodatočne tvrdila na pojednávaní, odporkyňa nepredložila. Navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, preto mohlo dôjsť aj k uplatneniu sankcií (zmluvných pokút), ktoré boli dojednané. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že nesplatený zvyšok úveru bol ku dňu splatnosti zmenky vo výške 239,99 eur. Zo zmenkovej sumy 781,92 eur by potom na zmluvnú pokutu pripadalo 541,93 eur, čo je suma vyššia než 12 mesačných splátok. Zmluvná pokuta v takejto výške nebola dohodnutá, podľa bodu 5.2 úverovej zmluvy bol dlžník povinný pri omeškaní s úhradou ktorejkoľvek mesačnej splátky zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške siedmych splátok. Len ak by sa veriteľ obrátil na rozhodcovský súd so žalobou proti dlžníkovi (čo sa podľa odporkyne nestalo), zvýšila by sa zmluvná pokuta na štrnásť splátok. K otázke zmluvných pokút súd považuje za potrebné poukázať na článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Prílohou smernice je indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy sa za takúto považuje aj podmienka, umožňujúca požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Preto ak je skutočne v zmenkovej sume zahrnutá aj zmluvná pokuta podľa bodu 5.2. zmluvy, ktoré ustanovenie je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatné, nie je možné navrhovateľovi takýto nárok priznať. Súd s poukazom na uvedené zrušil zmenkový platobný rozkaz v sume 541,93 eur včítane úroku a príslušnej zmenkovej odmeny a v platnosti ho ponechal len vo zvyšku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti prvému výroku rozsudku, ktorým súd v časti zrušil zmenkový platobný rozkaz a celý výrok o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že majiteľom zmenky sa stal až na základe rubopisu, pričom považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon zmenkový a šekový“), v zmysle ktorého „kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka“. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na tvrdenia odporcu uvedených v prvostupňovom konaní je jednoznačne toho názoru, že námietky odporcu nebolo možné adresovať voči navrhovateľovi ako novému majiteľovi zmenky. Záver prvostupňového súdu o tom, že „vzhľadom na tieto okolnosti konal navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka a kauzálne námietky odporkyne sú prípustné“, považuje za vecne nesprávny, nemajúci oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku mu nie je zrejmé, akým spôsobom dospel prvostupňový súd k záveru o tom, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pričom rozsudok považuje v tejto časti za arbitrárny a nepreskúmateľný. Predmetom prvostupňového konania bolo jednoznačne plnenie zo zmenky a nie zo zmluvy. Má za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne nesprávne, nakoľko napriek ustanoveniu § 17 Zákona zmenkového a šekového pripustil kauzálne námietky odporcu bez toho, aby bolo preukázané, že by navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporcu. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zmenkový platobný rozkaz č.k. 3 Zm 22/2013-8 zo dňa 22.2.2013 ponechal v platnosti v celom rozsahu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia námietkového konania a trovy odvolacieho konania. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v odvolaním napadnutej časti bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa napadnutým výrokom zrušil zmenkový platobný rozkaz z dôvodu, že vzhľadom na okolnosti prípadu pripustil kauzálne námietky odporcu. Mal za to, že navrhovateľ vedel, že indosovaním zmenky spotrebiteľ stratí možnosť ochrany svojich práv zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pri nadobúdaní zmenky teda konal vedome na škodu dlžníka, kauzálne námietky sú teda prípustné. Hlavnou odvolacou námietkou odvolateľa bol jeho nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého konal navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. V tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný s tým, že nie je zrejmé na základe akých dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru o tom, že zmenka, ktorá bola predmetom prvostupňového konania bola zmenkou, ktorá mala zabezpečovať práve zmluvu o úvere predloženú odporcom. Odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o prípustnosti kauzálnych námietok v tomto prípade za predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 125 prvá veta O.s.p.). Z citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dokazovanie je činnosťou súdu, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého potom vychádza a ktorý následne hodnotí po právnej stránke. Je potrebné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je teda predčasný. Súd prvého stupňa na tieto okolnosti nevykonal žiadne dokazovanie a túto skutočnosť odôvodnil iba tvrdením, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ nadobudol rubopisom veľké množstvo zmeniek remitenta EXPRESS FINANCE, s.r.o., vo všetkých prípadoch je indosament opatrený doložkou „bez záväzku“. Jeho tvrdenie, že navrhovateľ musel vedieť o tom, že zmenka zabezpečovala záväzky odporcu ako spotrebiteľa zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že obe zákonné úpravy (zmenkový zákona aj zákon o spotrebiteľských úveroch) treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti tak, aby boli zabezpečené aj práva spotrebiteľa a súčasne bol chránený dobromyseľný nadobúdateľ zmenky, t.j. aby jedna strana svoje práva na úkor druhej nezneužívala. Poctivé nadobudnutie zmenky je vylúčené v prípade, ak v okamžiku prevodu zmenky mal nadobúdateľ vedomosť o námietkach, ktoré zmenkový dlžník môže voči predchodcovi nadobúdateľa uplatniť alebo existoval úmysel nadobúdateľa zmenky spôsobiť dlžníkovi škodu, pričom takéto dôsledky má aj úmysel nepriamy. Z uvedeného však vyplýva, že nie je možné vyvodiť záver o tom, že navrhovateľ pri indnosácii zmenky konal vedome na škodu dlžníka bez vykonaného dokazovania a riadneho zdôvodnenia rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ani zmeniť, ani potvrdiť, ale je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie potrebné na zistenie skutočnosti, či navrhovateľ konal pri nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, t.j. za akých okolností došlo k nadobudnutiu zmeniek navrhovateľom, o aké množstvo zmeniek išlo, či vedel, že ide o zmenky zabezpečujúce záväzky spotrebiteľa a pod. a na základe takto doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.