KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava30. 3. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/122/2015 z 30. 3. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2015, sp. zn. 5Co/122/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1513206582.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/122/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206582
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513206582.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného
advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom: Námestie Martina Benku 9, Bratislava proti odporkyni:
I. T., L..: XX.XX.XXXX, J.: D. XX, J., zastúpenej opatrovníčkou: K. G., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, č.k.: 43C/434/2013-27 zo dňa 6. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na zaplatenie 50,50 eura zamietol.
Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 100 ods. 1, § 108, § 760
Obč. zákonníka, § 2 ods. 1, § 8 ods. 5, ods. 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a vecne tým,
že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.03.2013 proti odporkyni domáhal
zaplatenia sumy vo výške 50,50 eura z dôvodu, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku
navrhovateľa bez platného cestovného lístka.

Nakoľko odporkyňa bola na adrese pobytu neznáma a šetrením súdu prvého stupňa bolo zistené, že
sa zdržiava na neznámom mieste, postupom podľa § 29 ods. 2, ods. 6 O. s. p. bola odporkyni
ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, ktorá vzniesla námietku premlčania.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia, že odporkyňa dňa
11.03.1011 cestovala električkou na linke mestskej hromadnej dopravy č. 2 a pri kontrole povereným
zamestnancom navrhovateľa sa nemohla preukázať platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu
na mieste nezaplatila a neurobila tak ani po zaslaní Pokusu o zmier - výzvou na zaplatenie.

Ďalej súd prvého stupňa skonštatoval, že jednoročná premlčacia doba, v ktorej sa premlčujú nároky
z prepravy začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda
odo dňa nasledujúceho potom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa
bez platného cestovného lístka (12.03.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd
pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa
12.03.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 05.03.2013, teda ho nevykonal



v lehote určenej v § 108 Obč. zákonníka. Vznesenie dôvodnej námietky premlčania opatrovníčkou
odporcu spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať ho súdnou cestou, preto súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko úspešnej
odporkyni žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého
stupňa vec podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na § 760 Obč. zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o preprave vzniká právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim, pričom preprava
osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia riadne, včas a za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba
základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy; podrobnejšia úprava
je ponechaná osobitným predpisom, v tomto prípade zák.č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.
Navrhovateľ ďalej poukázal na § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ a ods. 4 písm. c/, d/ a f/, § 16
ods. 7 zákona o doprave na dráhach a čl. 6 ods. 2, ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave. Mal za to, že povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla podľa
citovaných ustanovení zákona o doprave na dráhach a úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Obč. zákonníka. Obč. zákonník stojí na princípe premlčania
so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva týmto zákonom
či iným predpisom nie je ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na dráhach neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka. Podľa názoru navrhovateľa
je tak namieste použiť § 101 Obč. zákonníka čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,-eur nebola v
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Na podporu svojho záveru navrhovateľ
poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v
oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odporkyňa sa ani prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), túto prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa absenciu úpravy premlčania práva dopravcu na cestovné a
sankčnú úhradu správne riešil podľa ust. § 853 Obč. zákonníka prostredníctvom analógie legis, t. j.
podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
S prihliadnutím na právny základ uplatneného nároku, ktorým je porušenie podmienok vyplývajúcich
zo zmluvy o preprave, je aj podľa odvolacieho súdu takýmto ustanovením práve ust. § 108 Obč.
zákonníka upravujúce premlčanie práv z prepravy. Odporkyňou namietnuté premlčanie navrhovateľom
uplatneného nároku bolo preto správne posúdené podľa § 108 Obč. zákonníka upravujúceho premlčanie
práv vzniknutých z osobnej a nákladnej dopravy s výnimkou práva na náhradu škody (§ 760 až 776
Obč. zákonníka).

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 563
Obč. zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie
cestovného a úhrady priamo na mieste revízorom pri kontrole cestovných lístkov, t. j. dňa 11.03.2011.
Súd prvého stupňa preto v napadnutom rozsudku správne uviedol, že premlčacia doba začala plynúť dňa
12.03.2011 a táto uplynula dňa 12.03.2012. Návrh na začatie konania doručený súdu dňa 05.03.2013
tak bol nepochybne podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011,
na ktoré v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd uvádza, že s právnymi názormi v nich



prezentovanými sa nestotožňuje, a tieto nie sú pre iný odvolací senát právne záväzné. Súčasne
poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn.: 9Co/168/2014, 4Co/10/2014,
6Co/156/20014, 8Co/507/2014, ktoré k otázke premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú
úhradu zaujali rovnaké stanovisko ako bolo prijaté odvolacím senátom 5Co.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnila.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1513206582)

  1. 6. 8. 2014Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C/434/2013 z 6. 8. 2014potvrdené
  2. 30. 3. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/122/2015 z 30. 3. 2015 (toto rozhodnutie)