Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210647 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210647.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: O. A., N. A. XXXX/X, N. o zaplatenie 865,03 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 73/2013-35 zo dňa 18.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu v časti, ktorou súd vo zvyšku návrh zamietol, rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 73/2013-35 zo dňa 18.12.2013 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 865,03 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 885,03 eur od 16.06.2010 do 17.01.2013 v sume 138,12 eur a zo sumy 865,03 eur od 18.01.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 2,95 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd prvého stupňa odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 865,03 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 885,03 eur od 01.04.2010 do 17.01.2013 v sume 2.263,49 eur a zo sumy 865,03 eur od 18.01.2013 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 885,03 eur od 16.06.2010 do 17.01.2013 v sume 138,12 eur a zo sumy 865,03 eur od 18.01.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,95 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 21.07.2009 na zmenkovú sumu 885,03 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.04.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ uhradil na zmenkovú sumu 80,- eur. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. a uzavrel, že z prvopisu zmenky bolo zistené, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 21. júla 2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 885,03 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 01.04.2010. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Z návrhu vyplýva, že emitent predložil odporcovi zmenku na platenie dňa 16.06.2010. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu. Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, súd zdôraznil, že podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona, zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd prvého stupňa zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu. Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 885,03 eur od 01.04.2010 do 17.01.2013 v sume 2.263,49 eur a zo sumy 865,03 eur od 18.01.2013 do zaplatenia zamietol a odporcu zaviazal na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t.j. zmenkovej sumy 865,03 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 885,03 eur od 16.06.2010 do 17.01.2013 v sume 138,12 eur a zo sumy 865,03 eur od 18.01.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 2,95 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti, sa odvolal navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eur bez DPH za podané odvolanie a 7,81 eur bez DPH režijný paušál. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca nedoložil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého „Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke“. Navrhovateľ poukázal na to, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Zdôraznil, že on ani odporca však dokazovanie exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhovali. Poukázal na to, že potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej, samo právo navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Poukázal na to, že pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom, a preto je neplatný, tak nezohľadnil skutočnosť, že zmenku vystavil samotný odporca. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Navrhovateľ poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého zmenka je v právnej teórii definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky na určitom mieste a v čase stanovenú peňažnú čiastku. Mal za to, že prvostupňový súd pochybil, keď zamietol celý zmenkový úrok a zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom, podľa jeho názoru, neprieči. Poukázal tiež na to, že ak by odporca namietal dátum vykonania indosamentu, musí znášať aj dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odporca by tak musel preukázať, že indosament bol vykonaný po uplynutí lehoty na protest. Odporca dôkazné bremeno neuniesol a neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov. Mal za to, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Uviedol tiež, že odporca vo svojej písomnej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal a v tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na ust. § 153a ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.12.2014 zobral späť návrh na začatie konania v rozsahu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a v časti, voči ktorej podal odvolanie a v tejto časti žiadal, aby súd konanie zastavil. Ďalej trval na svojom návrhu v časti zmenkovej sumy, úroku 6% ročne a zmenkovej odmeny, a teda v časti, voči ktorej sa neodvolal, a ktorá mu bola priznaná rozhodnutím súdu prvého stupňa. Odvolací súd v zmysle ust. § 208 O.s.p. vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila, či s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí. Výzva zo strany odvolacieho súdu bola odporkyni doručená 12.1.2015. Odporkyňa na výzvu odvolacieho súdu nereagovala, preto mal odvolací súd za to, že s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí. Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľ podal odvolanie do zamietajúcej časti napadnutého rozsudku a v časti, v ktorej súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú zmenkovú sumu spolu s príslušenstvom a odmenou, je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné, odvolací súd rozhodoval iba o späťvzatí návrhu navrhovateľa v zamietajúcej časti. Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 208 O.s.p., odvolací súd v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý, pripustil späťvzatie návrhu a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu prvostupňového a odvolacieho konania, lebo konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie bolo prijate členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.