Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210649 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210649.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: T. F., H. XXXX/XX, A., zast. opatrovníčkou F. W., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 292 eur s prísl. a odmeny, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/121/2013-53 zo dňa 13.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/121/2013-53 zo dňa 13.10.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 0,97 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 292 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 292 eur od 15.09.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 292 eur od 29.11.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 0,97 eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom 07.09.2009 na zmenkovú sumu 292 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.09.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 07.09.2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 292 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 15.09.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Ďalej konajúci súd uviedol, že zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 Zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O. s. p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k. SR 01613/11 zo dňa 01.04.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 292 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 292 eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 292 eur od 29.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 a dňa 05.05.2011 sa stal vykonateľným. Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. vykonanie exekúcie. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k. 37 Er/5660/2012-12 zo dňa 08.10.2012 zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatný považoval aj úrok 0,25 % denne. Navrhovateľa o týchto skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Súd prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Nesúhlasil však s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení č.k. 37Er/5660/2012-12 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť. Ani odvolací súd nespochybnil platnosť rozhodcovskej zmluvy či záväznosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, skonštatoval len jeho vecnú nesprávnosť. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 Zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 Zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 292 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 292 eur od 29.11.2010 do zaplatenia ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 292 eur od 29.11.2010 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 0,97 eur. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil. K prekážke res iudicata navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2014 navrhovateľ doplnil právnu argumentáciu a uviedol, že v tomto konaní nie je právnym nástupcom predchádzajúceho majiteľa zmenky, ale je novým celkom nezávislým a originárnym majiteľom zmenky. Prekážka rozhodnutej veci je založená, ak medzi vecami existuje totožnosť predmetu konania a súčasne existuje totožnosť medzi účastníkmi konania. Vec prejednaná pred rozhodcovským súdom, kde však navrhovateľom bol pôvodný majiteľ zmenky, nie je tou istou vecou ako je predmetom tohto konania, a to z dôvodu absencie totožnosti účastníkov konania. Rovnako nejde o totožný predmet konania, pretože obsahom práv navrhovateľa sú zmenkové práva, ktoré sú celkom novými právami, ktoré vznikli až indosamentom a predchádzajúce práva predchádzajúceho majiteľa zmenky už zanikli. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.. Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený právnym predchodcom navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť vzhľadom na Rozhodcovský rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 292 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 292 eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 292 eur od 29.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku (§ 135 ods. 2 O. s. p.) vychádzal z uznesenia exekučného súdu č. k. 37Er/5660/2012-12 zo dňa 08.10.2012 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 21CoE/183/2014-41, ktorý platnosť a účinnosť rozhodcovského rozsudku nespochybnil. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší, resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Právoplatný a vykonateľný rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal a rozhodol (§ 159 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) nepochybne vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd. Teda zmenka bola indosovaná až po splatnosti a indosament mal v tomto prípade len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ potom indosovaním nadobudol práva odvodené od právneho predchodcu, teda práva odvodené od predchádzajúceho majiteľa zmenky a nenadobudol originárne práva zo zmenky, ako navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdil. Preto tvrdenia navrhovateľa o nedostatku totožnosti predmetu a účastníkov rozhodcovského konania a konania pred súdom prvého stupňa, z ktorého navrhovateľ dovodzoval, že podmienky pre posúdenie rozhodcovského rozsudku ako prekážky právoplatne rozsúdenej veci neboli splnené, boli vo vzťahu ku skutočnosti, že nadobudol práva derivatívne, irelevantné. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil ani mu žiadne nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.