Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210663 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politickych vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: I. C., D. C. XXX/XX, T., o zaplatenie 1.999,- Eur s príslušenstvom a odmeny 7,81 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. 11. 2013 č. k. 1CbZm/77/2013-68, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/77/2013-68 zo dňa 11. 11. 2013 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím napadnutým odvolaním zaviazal súd prvého stupňa odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 7,81 Eur, konanie v úroku 0,25 % denne zo sumy 344,06 Eur od 02. 12. 2009 do 09. 12. 2010 a zo sumy 294,04 Eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia a v úroku 6 % ročne zo sumy 344,06 Eur od 23. 02. 2010 do 09. 12. 2010 a zo sumy 294,06 Eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, žiadal navrhovateľ, aby súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.999,- Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 2.343,06 Eur od 02. 12. 2009 do 09. 12. 2010 a zo sumy 2.293,06 Eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 2.343,06 Eur od 23. 02. 2010 do 09. 12. 2010 a zo sumy 2.293,06 Eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,81 Eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporkyňou v Bratislave dňa 08. 04. 2009 na zmenkovú sumu 2.343,06 Eur na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť' v lehote 4 rokov od vystavenia“ a doložkou „bez protestu“ a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť' zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 02. 12. 2009. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že po predložení zmenky na zaplatenie indosantom, uhradil vystaviteľ na zmenkovú sumu 50,- Eur. Pretože sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov zo sumy vyššej než žalovaná istina, súd prvého stupňa ho v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia vyzval tlačivom B na opravu návrhu. Podaním zo dňa 27. 05. 2013 opravil navrhovateľ návrh tak, že úroky požadoval len zo sumy 1.999,- Eur. Odporkyňa v odpovedi na tlačivo C zaslané jej súdom prvého stupňa v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia uviedla, že pohľadávku s poukazom na bližšie nešpecifikované uznesenie Okresného súdu Bratislava V neakceptuje, pretože táto už raz nebola uznaná, pričom pojednávanie nariadiť nežiadala, ani si neuplatnila protipohľadávku. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Navrhovateľ predložil originál zmenky, ktorá okrem údaju splatnosti obsahovala všetky náležitosti predpísane v článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Podľa článku I. 76 ods. 2 zmenkového zákona teda platilo, že predložená zmenka je splatná na videnie, pričom v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona bola lehota na predloženie zmenky určená vystaviteľom na 4 roky odo dňa jej vystavenia. Prvostupňový súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním uplatnil proti odporkyni v rozhodcovskom konaní vedenom na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozsudkom zo dňa 08. 10. 2010 spis. zn. SR 03596/10 uložil rozhodcovsky súd odporkyni povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu 2.343,06 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 2.343,06 Eur od 02. 12. 2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 2.343,06 Eur od 23. 02. 2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Rozhodcovsky rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2010 a vykonateľným sa stal dňa 18. 11. 2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 36Er/95/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej I. C. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre 2.343,06 Eur s príslušenstvom, zistil súd prvého stupňa, že exekučný súd uznesením z 02. 02. 2011 č. k. 36Er/95/2011-10, právoplatným 07. 03. 2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil neplatnosťou dohody o zmenkovom úroku 0,25 % denne pre rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012 z 16. 01. 2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 a 3Cdo 146/2011 z 13. 10. 2011, ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z 31. 05. 2012, pričom mal za to, že prvostupňový súd je oprávnený skúmať a sám sa vysporiadať s nulitnosťou rozhodcovského rozsudku ako predbežnou otázkou a dospieť k záveru, že nulitný rozhodcovský rozsudok nemôže zakladať prekážku res iudicata. Podľa navrhovateľa bol rozhodcovský rozsudok uplatnený ako exekučný titul v exekučnom konaní proti povinnému (odporkyni) nulitným právnym aktom a nemôže preto zakladať prekážku res iudicata a prvostupňový súd bol povinný navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 1.999,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.999,- Eur od 02. 12. 2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 1.999,- Eur od 23. 02. 2010 do zaplatenia v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia ako neprípustný zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom z 08. 10. 2010 sp. zn. SR 03596/10 bola už odporkyni uložená povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 2.343,06 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 2.343,06 Eur od 02. 12. 2009 do zaplatenia a zmenkový úrok 6 % ročne zo sumy 2.343,06 Eur od 23. 02. 2010 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, avšak už len vo výške 1.999,- Eur z rovnakej zmenky si navrhovateľ uplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa predstavuje prekážku res iudicata a bráni mu, aby znova rozhodoval o zaplatení zmenkovej sumy 1.999,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.999,- Eur od 02. 12. 2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 1.999,- Eur od 23. 02. 2010 do zaplatenia. Navrhovateľ nebol síce účastníkom rozhodcovského konania, ale zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého nebolo preukázané podľa článku I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, že bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Samotný navrhovateľ, ktorý v návrhu uviedol, že zmenku predložil odporkyni na platenie indosant (t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.) potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky majiteľom zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky. K záveru o indosovaní zmenky po jej splatnosti dospel súd prvého stupňa aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznal jej prvému majiteľovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti, preto má indosament účinky obyčajného postupu a navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky. Navrhovateľ len vstúpil do práv indosanta, teda je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Nulitu rozhodcovského rozsudku, ako dôsledok neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, bol podľa súdu prvého stupňa oprávnený skúmať len súd v exekučnom konaní vedenom o vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Prvostupňový súd konštatoval, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky, nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a súčasne povinný posúdiť výlučne exekučný súd, ktorý uznesením z 02. 02. 2011 č. k. 36Er/995/2011-10 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale pre vecnú nesprávnosť exekučného titulu. V zmysle judikatúry, na ktorú poukázal navrhovateľ, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je exekučný súd povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil svoje oprávnenie spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Navrhovateľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier a práva povinnosti sú definované samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od kauzálneho vzťahu, ktorý bol príčinou vystavenia zmenky. Zo žiadneho tvrdenia niektorého účastníka konania nevyplynul príčinný vzťah tvoriaci dôvod pre vystavenie zmenky a teda ani jeho spotrebiteľský charakter, preto súd prvého stupňa nemohol vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 7,81 Eur. Pretože navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky mal podľa článku I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša v konaní neúspešná strana. Pretože navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a odporkyňa náhradu trov konania nežiadala, prvostupňový súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), odňatím možnosti účastníkovi konania konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou, vydá súd rozsudok o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligatórne stanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu. Prvostupňovým súdom nariadené a vykonané pojednávanie považoval preto navrhovateľ za nelegálne. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom napriek tomu, že ani on, ani odporkyňa vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa zmenku ako dôkaz o svojich nárokoch, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporkyne neexistovali žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru navrhovateľa z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu, keď vykonal dokazovanie nad rámec návrhov, pričom v danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Navrhovateľ mal za to, že súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporkyňu a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej navrhovateľ uviedol, že zisťovanie, či rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní je ničotné, nie je možné limitovať len na exekučné konanie. Záver o nulitnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, takéto rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce a nikoho nezaväzuje, je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospeje exekučný alebo iný súd. Navrhovateľ tvrdil, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému (odporkyni), považoval navrhovateľ za nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať, akoby neexistoval, a teda nemôže zakladať prekážku res iudicata. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie súdu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/138/2013 odlišného odporcu, v ktorom prvostupňový súd rozhodol tak, že považoval skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej zmenky za nulitný, a nárok navrhovateľa zo zmenky meritórne prejednal, pričom uviedol, že nie je prípustné, aby v konaní dochádzalo k neodôvodneným rozdielom. Vo vzťahu k záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest vytýka navrhovateľ súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporkyňa ani len neformulovala námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporkyňa sa tejto námietky nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na uvedené žiadal navrhovateľ, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 91,29 Eur. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23. 12. 2014 doplnil odvolateľ svoju argumentáciu tak, že majiteľom zmenky sa navrhovateľ stal na základe indosamentu, a teda nie je právnym nástupcom predchádzajúceho majiteľa zmenky, ale celkom nezávislým originárnym majiteľom zmenky. Navrhovateľ uviedol, že vec prejednaná pred rozhodcovským súdom, kde navrhovateľom bol predchádzajúci majiteľ zmenky, nie je tou istou vecou ako vec tvoriaca predmet konania pred súdom prvého stupňa a to z dôvodu absencie totožnosti účastníkov konania. Podľa názoru navrhovateľa predmetom rozhodcovského konania a konania pred súdom prvého stupňa neboli totožné veci, pretože práva navrhovateľa sú celkom novými právami vzniknutými až indosamentom. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na judikatúru C 267/1891, podľa ktorej je prípustné požadovať zaplatenie tej istej zmenky zo strany indosatára, aj keď zmenka už bola pred jej rubopisovaním zaplatená. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok zo zmenky vystavenej odporkyňou, ktorú predložil súdu prvého stupňa v origináli. Zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej navrhovateľ svojim podaním doručeným súdu prvého stupňa 30. 05. 2013 návrh opravil, zastavil a vo zvyšku s výnimkou zmenkovej odmeny zamietol, keď mal za to, že navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, a preto nemohol navrhovateľom uplatnený nárok znova prejednávať a rozhodovať o ňom. Súčasne prvostupňový súd konštatoval, že zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého bolo preukázané, že bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest, teda indosament má účinky obyčajného postupu. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom sp. zn. 36/Er/95/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej I. C. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre 2.343,06 Eur s príslušenstvom a zistil, že exekučné konanie bolo vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 08. 10. 2010 sp. zn. SR 03596/10, ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporkyňu plniť podľa zmenky, s výnimkou zmenkovej odmeny, právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním na navrhovateľa, uplatnila už skôr cestou rozhodcovského súdu voči odporkyni nárok zo zmenky, ktorý je predmetom tohto konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom navrhovateľa, podľa ktorého vykonal súd prvého stupňa dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu v rozpore s § 120 ods. 1 O.s.p. Súdna prax už skôr vyslovila názor, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale ich vykonanie je nevyhnutné pre správnu aplikáciu právneho predpisu kogentnej povahy. Keďže súd kedykoľvek počas konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky konania a nemôže prejednávať a rozhodovať vo veci, v ktorej už bolo skôr rozhodnuté, musí mat' možnosť zistiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania a to aj bez toho, aby účastníci na ich preukázanie navrhli potrebné dôkazy. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané napísanie nedatovaného indosamentu na zmenku až po uplynutí lehoty na protest, túto vyvracajú údaje o pohľadávke uvedené v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky nariadenia, z ktorých vyplýva, že zmenku k zaplateniu predložil indosant - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Naviac podľa rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 08. 10. 2010 bolo plnenie zo zmenky priznané jej prvému majiteľovi, teda spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Teda zmenka bola indosovaná až po splatnosti a indosament mal v tomto prípade len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ potom indosovaním nadobudol práva odvodené od právneho predchodcu, teda práva odvodené od predchádzajúceho majiteľa zmenky a nenadobudol originárne práva zo zmenky, ako navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdil. Preto tvrdenia navrhovateľa o nedostatku totožnosti predmetu a účastníkov rozhodcovského konania a konania pred súdom prvého stupňa, z ktorého navrhovateľ dovodzoval, že podmienky pre posúdenie rozhodcovského rozsudku ako prekážky právoplatne rozsúdenej veci neboli splnené, boli vo vzťahu ku skutočnosti, že nadobudol práva derivatívne, irelevantné. Nakoniec sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nie je oprávnený skúmať či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý mal na to právomoc založenú platnou rozhodcovskou zmluvou. Uvedené je oprávnený skúmať súd len v konaní začatom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorým sa tento domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní výlučne exekučný súd, ktorý rozhoduje na základe návrhu účastníka o zastavení exekučného konania. Krajský súd považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že mu o tom istom nároku bráni rozhodnúť právoplatný rozhodcovsky rozsudok vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 08. 10. 2010 sp. zn. SR 03596/10, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 11. 2010 a vykonateľným sa stal dňa 18 .11. 2010, za správny, a preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal, keďže si táto nárok na ich náhradu neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.