Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210685 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: W. T., T. X, A., o zaplatenie zmenkovej sumy 867,13 Eur s prísl. a odmeny 2,92 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. 10. 2013, č. k. 1CbZm/129/2013-47 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. 10. 2013, č. k. 1CbZm/129/2013-47 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 2,92 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 867,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 877,13 Eur od 23. 03. 2011 do 22. 04. 2012 a zo sumy 867,13 Eur od 23. 04. 2012 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 877,13 Eur od 04. 05. 2011 do 22. 04. 2012 a zo sumy 867,13 Eur od 23. 04. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,92 Eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom v Bratislave dňa 06. 11. 2009 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenkou sa odporca zaviazal zaplatiť pri predložení zmenkovú sumu 877,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23. 03. 2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a doložkou „bez protestu“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie a vystaviteľ uhradil zmenkovú sumu 10,- Eur. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Podľa článku I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona predložená zmenka je splatná na videnie, pričom v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona bola lehota na predloženie zmenky určená vystaviteľom na 4 roky odo dňa jej vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozsudkom zo dňa 12. 08. 2011 sp. zn. SR 07555/11 uložil rozhodcovský súd odporcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu 877,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 877,13 Eur od 23. 03. 2011 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 877,13 Eur od 04. 05. 2011 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 25. 08. 2011. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 36Er 5638/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému W. T. o vymoženie sumy 867,13 Eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa zistil, že exekučný súd uznesením zo dňa 04. 10. 2012, č. k. 36Er/5638/2012-10 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná aj dohoda o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012 z 16. 01. 2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012 a 3Cdo 146/2011 z 13. 10. 2011, ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z 31. 05. 2012, pričom mal za to, že prvostupňový súd je oprávnený skúmať a sám sa vysporiadať s nulitnosťou rozhodcovského rozsudku ako predbežnou otázkou a dospieť k záveru, že exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému je nulitným právnym aktom, ktorý tak nemôže zakladať prekážku res iudicata. Na základe toho žiadal uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 877,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 877,13 Eur od 23. 03. 2011 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 877,13 Eur od 04. 05. 2011 do zaplatenia v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia ako neprípustný zamietol. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok zo dňa 12. 08. 2011, sp. zn. SR 07555/11, ktorým už rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 877,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 877,13 Eur od 23. 03. 2011 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 877,13 Eur od 04. 05. 2011 do zaplatenia, bráni súdu, aby o tom istom nároku navrhovateľa, uplatnenom v tomto konaní, znovu rozhodoval. Navrhovateľ nebol síce účastníkom rozhodcovského konania, ale zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom až po splatnosti, čo vyplýva z navrhovateľom v návrhu uvedenej skutočnosti, že zmenku predložil odporcovi na platenie indosant (t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.), čím navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým bol deň predloženia zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky. K záveru o indosovaní zmenky po jej splatnosti dospel súd prvého stupňa aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Nakoľko bola zmenka indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), má podľa článku I. § 20 ods. 1 veta druhá zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu a navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta, teda je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Prvostupňový súd konštatoval, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bol podľa súdu prvého stupňa oprávnený a zároveň povinný skúmať len súd v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku. V zmysle judikatúry, na ktorú poukázal navrhovateľ, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je exekučný súd povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil svoje oprávnenie spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Exekučný súd uznesením zo dňa 04. 10. 2012, č. k. 36Er/5638/2012-10 síce zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, táto však nebola zamietnutá pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, a teda mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Súd teda v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uvedeného uznesenia exekučného súdu vychádzal. Nakoľko uvedený rozhodcovský rozsudok bránil súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 877,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 877,13 Eur od 23. 03. 2011 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 877,13 Eur od 04. 05. 2011 do zaplatenia znovu rozhodoval v predmetnom konaní, súd prvého stupňa návrh v tejto časti ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva povinnosti sú definované samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ ani jeden z účastníkov nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priama súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 2,92 Eur. Pretože navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky mal podľa článku I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, súd prvého stupňa na zaplatenie zmenkovej odmeny odporcu zaviazal. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša v konaní neúspešná strana. Pretože navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech, bol povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich odporca nežiadal. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu. Prvostupňovým súdom nariadené a vykonané pojednávanie preto považoval navrhovateľ za nelegálne. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom napriek tomu, že ani on, ani odporca vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru navrhovateľa z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ s poukazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Trnave argumentoval, že zisťovanie, či rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní je ničotné, nie je možné limitovať len na exekučné konanie. Záver o nulitnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, takéto rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje, a je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospeje exekučný alebo iný súd. Na základe uvedeného zastával navrhovateľ názor, že prvostupňový súd bol oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Súd prvého stupňa bol preto povinný na nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní, pričom nakoľko neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata, súd mal uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Vo vzťahu k záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest vytýkal navrhovateľ súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporca ani len neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto námietky nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nárok z predloženej zmenky vystavenej odporcom s doložkou „bez protestu“, ktorá bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého bolo preukázané, že bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest, t. j. indosament má účinky obyčajného postúpenia v súlade s § 20 ods. 1 veta druhá zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. Tento záver vyplýva z navrhovateľom v návrhu uvedenej skutočnosti (bode 8.1 návrhu), že zmenku predložil odporcovi na platenie indosant (t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.), čím navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým bol deň predloženia zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky, ako aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Navrhovateľ teda nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta a je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Súd prvého stupňa si zadovážil podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, ktoré súd skúma ex offo, teda bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. Za účelom posúdenia, či je v tomto konaní daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., sa súd prvého stupňa oboznámil so súdnym spisom sp. zn. 36Er/5638/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému W. T. o vymoženie sumy 877,13 Eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplývajú skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a teda pokiaľ súd pri skúmaní existencie podmienok konania z týchto skutočností vychádzal, nemožno to považovať za vykonanie dôkazu, ktorý účastníci konania nenavrhli (§ 120 O.s.p.). Keďže podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, a nemôže znova prejednávať a rozhodovať vo veci, v ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, súd v konaní ex offo skúmal skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania vrátane skutočností podľa § 121 O.s.p., a to aj bez návrhu účastníkov. Nakoľko z uvedeného exekučného spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 12. 08. 2011 sp. zn. SR 07555/11, ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporcu plniť podľa zmenky, s výnimkou zmenkovej odmeny, právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním na navrhovateľa uplatnila už skôr cestou rozhodcovského súdu voči odporcovi nárok zo zmenky, ktorý je predmetom tohto konania, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že uvedený rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o tom istom nároku navrhovateľa (okrem zmenkovej odmeny) znovu rozhodoval v predmetnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nie je oprávnený skúmať, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý mal na to právomoc založenú platnou rozhodcovskou zmluvou. Uvedené je oprávnený skúmať súd len v konaní začatom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorou sa tento domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku výlučne exekučný súd. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd navrhovateľove námietky za neopodstatnené. Novému prejednaniu veci (okrem časti návrhu týkajúcej sa zmenkovej odmeny) bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa v uvedenej časti ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.