Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/666/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513218890 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513218890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: H.. E. Š. - J., T. F. W., G. X, zastúpená JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, AK, Bjornsonova 2, Nové Zámky, proti odporcom: 1/ J. J., T. T., E. XX, 2/ I. J., T. T., E. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 1. 2014 č.k. 39C 206/2013 - 50, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní podielu navrhovateľky d vlastníctva odporcov 1, 2 v podiele 1/1 a o povinnosti odporcov 1, 2 vyplatiť navrhovateľke titulom finančného vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 5.000 € v lehote troch dní p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporcovia 1, 2 sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania v sume 300 € súdny poplatok a sumu 1.068,62 € titulom trov právneho zastúpenia, JUDr. Ernestovi Botkovi, advokátovi v Nových Zámkoch, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností pre okres Bratislava V, obec Bratislava - mestská časť H., kat. úz. H., na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na parc.č. XXX I. XXX, vchod M. X, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX. Zároveň prikázal podiel navrhovateľky vo výške 1/14 k celku do vlastníctva J. J. I. I. J., v podiele 1/1. Odporcov 1, 2 zaviazal povinnosťou vyplatiť navrhovateľke titulom finančného vyrovnania podielového spoluvlastníctva spoločne a nerozdielne sumu 5.000 €; navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku v sume 300 € a titulom trov právneho zastúpenia v sume 1.739,74 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľka sa pôvodne domáhala titulom finančného vyrovnania podielového spoluvlastníctva vyplatenia sumy 8.000 € ) konanie zastavil, vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v časti o zaplatenie 3.000 € ( § 96 ods. 1 O.s.p. ). Napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 173,30 € navrhovateľke po právoplatnosti rozsudku, prostredníctvom daňového úradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci označenej nehnuteľnosti - štvorizbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v T., na M. K.. X, a to navrhovateľka v podiele 1/14- iny, ktorú nadobudla v dedičskom konaní po svojom nebohom manželovi; odporcovia 1/, 2/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v rozsahu 13/14-in ( ktoré nadobudli odkúpením od ostatných spoluvlastníkov ). Navrhovateľka aj vzhľadom na výšku svojho spoluvlastníckeho podielu predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužívala; byt užívajú odporcovia 1/, 2/. Účastníci konania sa v minulosti pokúšali uzavrieť Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti; podľa písomného vyhotovenia Dohody zo dňa 7. 5. 2013 sa účastníci konania dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva, s tým, že celú nehnuteľnosť by nadobudli odporcovia 1/, 2/ do ich BSM. Za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky vo výške 1/14 by navrhovateľke zaplatili titulom vyrovnania sumu 5.000 € v mesačných splátkach po 400 €, s tým, že prvá splátka vo výške 600 € mala byť zaplatená v deň podpísania dohody. K zavkladovaniu Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva malo dôjsť až po vyplatení celej dohodnutej kúpnej ceny. K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi na základe uvedenej Dohody v konečnom dôsledku ale nedošlo, a to preto, že odporcovia 1/, 2/ nesplnili podmienku v zmysle Dohody uhradiť časť vyrovnávacieho podielu. Prvostupňový súd mal tak za nesporné, že navrhovateľka predmetný byt nikdy neužívala na zabezpečenie svojho bývania alebo bývania členov svojej rodiny. Byt naopak nerušene a v celosti užívajú odporcovia 1/, 2/. Od navrhovateľky nemožno požadovať, aby zotrvala v podielovom spoluvlastníctve s odporcami 1/, 2/. Prvostupňový súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou spoločnej veci ( v danom prípade bytu ) a ani predaj veci ( kedy by vec nechcel žiadny zo spoluvlastníkov ) v danom prípade neprichádzajú do úvahy. Preto návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovel a spoluvlastnícky podiel navrhovateľky vo výške 1/14-iny prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1/, 2/, ako manželom. Súd prvého stupňa nepovažoval za spornú ani všeobecnú cenu nehnuteľnosti, keď navrhovateľka predložila súdu návrh pôvodnej Dohody účastníkov, potvrdený podpismi odporcov, ktorých tak zaviazal na zaplatenie sumy 5.000 € v zmysle spomínanej Dohody. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 v spojení s § 149 O.s.p. uviedol, že aj keď je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium duplex, judikatúra vychádza z toho, že o trovách konania treba rozhodnúť podľa zásady procesného úspechu vo veci ( § 142 O.s.p. ). Návrhu navrhovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva súd vyhovel a vyporiadal ho rovnako takým spôsobom, aký navrhovala navrhovateľka. Za tejto situácie priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, pozostávajúceho zo súdneho poplatku, ktorého základ tvorí cena podielu žiadaného navrhovateľkou po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 6 % zo sumy 5.000 €, t.j. 300 € a ďalej z trov právneho zastúpenia za celkom 4 úkony právnej služby zo substrátu 5.000 €, po 180,39 € za jeden úkon právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, rokovanie s protistranou, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní ), t.j. 723,72 €, ďalej režijný paušál 31,11 € ( 2 x 7,63 + 7,81 + 8,04 ), tiež náhrada cestovných nákladov 55,29 € ( použitie osobného motorového vozidla z Nových Zámkov do Bratislavy a späť ), ako aj náhrada za stratu času v sume 80,40 € ( šesť polhodín x 13,40 € ), spolu trovy právneho zastúpenia 1.068,62 €. Súd prvého stupňa k trovám právneho zastúpenia dodal, že právny zástupca navrhovateľky tieto nesprávne vyčísľoval zo substrátu 8.000 € v sume 237,34 € za jeden úkon právnej služby, namiesto správneho substrátu 5.000 €. O vrátení súdneho poplatku v sume 173,30 € navrhovateľke rozhodol prvostupňový súd podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, s poukazom na čiastočné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou ešte pred začatím pojednávania. Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporcovia 1/, 2/; ich odvolanie smerovalo zjavne proti tým výrokom rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, t.j. odvolaním nenapádali rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a vo výroku o vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľke. Odporcovia 1/, 2/ navrhovali rozsudok súdu v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Súdu prvého stupňa vytýkali procesné pochybenie, keď im svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. Odporca 1/ si prevzal predvolanie na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol deň pred pojednávaním koncom pracovnej doby, takže sa nemohol včas a riadne dostaviť na pojednávanie, pričom súd v čase pojednávania nemohol mať späť návratku o doručení predvolania, z ktorého dôvodu mal prvostupňový súd pre vadu doručenia predvolania pojednávanie odročiť. Osobitne odporcovia 1/, 2/ v odvolaní namietali nesprávne rozhodnutie o trovách konania, nakoľko prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.739,74 €, hoci podľa odôvodnenia rozsudku táto suma mala po správnosti činiť 1.068,62 €. Na odvolanie odporcov 1/, 2/ sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že nevie posúdiť, či odporcovia 1/, 2/ v deň konania pojednávania mali doručené predvolanie, resp. či ho mali doručené a či bola zachovaná lehota podľa zákona. Dodala, že pokiaľ by odporcovia mali úprimnú snahu, mohli súdu oznámiť, že si predvolanie na pojednávanie prevzali neskoro a teda že sa ho z tohto dôvodu nemôžu zúčastniť. Odporcovia však túto možnosť nevyužili a ústne pojednávanie odignorovali, nikomu nič neoznámili, pretože sa im to veľmi hodilo do koncepcie neustáleho naťahovania vyriešenia zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka vo vyjadrení ďalej poukazovala na to, že ju odporcovia niekoľko mesiacov až rokov „naťahovali“, keď naoko súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva v tom zmysle, že prevezmú jej podiel a vyplatia ju. Dokonca jej právnemu zástupcovi aj zaslali akýsi návrh dohody, ktorý mala podpísať. Všetka aktivita odporcov sa ale skončila v okamihu, keď malo dôjsť ku konkrétnej realizácii výplaty spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky a to napriek tomu, že odporca 1/ chcel telefonicky vyvolať dojem, že finančné vyplatenie podielu je len formalita a závisí len od oznámenia čísla účtu navrhovateľky. Aj po vynesení prvostupňového rozsudku odporca 1/ telefonicky kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľky s tým, že sa nechcú ďalej súdiť, že chcú vyplatiť spoluvlastnícky podiel navrhovateľky vo výške uvedenej v rozsudku, len im má oznámiť, na aké číslo účtu a do ktorej banky majú poukázať peniaze. Napriek dohode sa odporca už viacej neozval, tak ako viackrát predtým. Ak je to po procesnej stránke tak, ako to opisujú odporcovia, potom aj postoj odporcov k prejednávanej veci zapríčinil, že sa sami vzdali toho, aby mohli byť prítomní na ústnom pojednávaní. To ale odporuje objektívnej skutočnosti, pretože podľa obsahu zápisnice z pojednávania súd prvého stupňa hneď v úvode skonštatoval, že bola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. V prípade námietky odporcov 1/, 2/ voči priznaným trovám navrhovateľka uviedla, že výrok rozsudku je v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu, pravdou však je, že náhrada trov mala byť krátená o sumu vráteného súdneho poplatku vo výške 176,60 €. Navrhovateľka zjavne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutých častiach ( t.j. vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako aj výroku o trovách konania, t.j. mimo výroku o zastavení konania a vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľke ) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok na základe ust. § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcov 1/, 2/ je opodstatnené len vo výroku o trovách konania; vo veci samej odvolanie odporcov 1/, 2/ dôvodné nie je. Podľa § 142 ods. 1 Obč.zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Nutno poznamenať, že odporcovia 1/, 2/ v odvolaní okrem námietky o nesplnení procesných podmienok spočívajúcich v tom, že im prvostupňový súd nedoručil včas a riadne predvolanie na pojednávanie, proti rozsudku súdu prvého stupňa iné námietky nevzniesli. Za daného skutkového stavu, ktorý ani odporcovia 1/, 2/ nijako nespochybňovali, s prihliadnutím na správanie účastníkov konania, ktoré súdnemu konaniu predchádzalo - osobitne s prihliadnutím na zamýšľané uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 7. 5. 2013 - nepovažuje ani odvolací súd za sporný jednak záujem odporcov 1/, 2/ zrušiť existujúce podielové spoluvlastníctvo a rovnako tak ani spôsob jeho vyporiadania, t.j. prikázanie spoluvlastníckeho podielu patriaceho navrhovateľke o veľkosti 1/14 -iny odporcom, ako väčšinovým spoluvlastníkom predmetného bytu ( v rozsahu 13/14-in ). Záujem odporcov 1/, 2/ na takomto usporiadaní spoluvlastníckych vzťahov vyvodzuje odvolací súd tiež zo skutočnosti, že sú to odporcovia, ktorí označenú nehnuteľnosť nerušene niekoľko rokov užívajú tak, že v byte bývajú. Zvolený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva napokon zodpovedá aj zákonnej požiadavke účelného využitia veci ( bytu ). Citované zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Obč. zák. je založené na zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Každý spoluvlastník má preto právo podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Jeho zrušenie a vyporiadanie prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi spája zákon s vyplatením primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel. „Primeranou náhradou“ pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. ( R 43/1997 ). Podľa tohto rozhodnutia pri primeranej cene musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeraná náhrada za vec tak v sebe zahŕňa okrem iného aj záujem o ňu, t.j. dopyt a ponuku v danom mieste a čase. V súlade s ustálenou súdnou praxou tak „primeranú náhradu“ predstavuje príslušný podiel všeobecnej ceny veci ( porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20. 10. 1997, Cpj 30/97 ), podľa ktorého „primeranú náhradu“ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V súdenej právnej veci navrhovateľka uplatňovala ( po úprave návrhu jeho čiastočným späťvzatím ) titulom primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel zaplatenie sumy 5.000 € ( keď vychádzala zo všeobecnej ceny spomínaného bytu vo výške 70.000 € ), hoci všeobecná cena tejto nehnuteľnosti ( a teda aj jej spoluvlastníckeho podielu ) podľa produkovaných dôkazov ( cenové ponuky realitných kancelárií ponúkajúcich obdobné nehnuteľnosti ) sa pohybuje v rozmedzí od 112.000 € až po 129.000 €. Navrhovateľka teda v konaní uplatňovala právo na zaplatenie primeranej náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel výrazne pod jeho trhovú hodnotu. Prvostupňový súd vo veci v rámci dokazovania nenariadil dokazovanie znalcom za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď zjavne vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za potrebné. Odvolací súd sa s takýmto postupom prvostupňového súdu stotožnil; predovšetkým žiadny z účastníkov ( ani odporcovia ) sa v konaní nedomáhali vykonania takéhoto dokazovania; zároveň uplatnená výška náhrady za spoluvlastnícky podiel kopírovala cenu, na ktorej sa účastníci konania dokázali ujednotiť v čase, kedy sa snažili spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti ukončiť na základe Dohody. Pokiaľ ide o odporcami 1/, 2/ namietané odňatie možnosti konať pred súdom prvého stupňa tým, že prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol bez ich osobnej účasti na pojednávaní, hoci pre prejednanie a rozhodnutie veci neboli splnené procesné podmienky, keďže odporca 1/ nemal riadne a včas vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 17. 1. 2014, uvedená námietka je neopodstatnená. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zákon ( Občiansky súdny poriadok ) ukladá súdu povinnosť, pokiaľ zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania ( § 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., zákon umožňuje prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka ( zástupcu ). Uvedenú možnosť je však potrebné vždy starostlivo zvažovať, a to s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu a po dôkladnom zistení, či boli vôbec splnené podmienky riadneho a včasného predvolania účastníkov na pojednávanie. O naplnenie dôvodu spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred súdom pôjde vždy v prípadoch, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu O.s.p., a to najmä právo predniesť ( doplniť ) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo ( so súhlasom predsedu senátu ) dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom alebo svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, právo právne i skutkovo argumentovať prejednávanú vec. Podľa obsahu spisového materiálu, súd prvého stupňa dňa 21. 10. 2013 vytýčil termín ústneho pojednávania vo veci na deň 17. 1. 2014 ( č.l. 20 spisu ), s pokynom pre spisovú kanceláriu predvolať na termín pojednávania právneho zástupcu navrhovateľky, ako aj odporcov 1/, 2/ ( W. I. M. X R. T. ). Predvolania boli vypravené prvostupňovým súdom dňa 4. 12. 2013, pričom ako odporcovi 1/ tak aj odporkyni 2/ boli zásielky súdu obsahujúce predvolanie na ústne pojednávanie s poučením uložené na pošte dňa 12. 12. 2013 ( poštová doručenka pre odporcu 1/ pripojená na č.l. 21 spisu, zásielka pre odporkyňu 2/ založená na č.l. 22 spisu ). Odporkyňa 2/ si zásielku na pošte nevyzdvihla, táto sa vrátila súdu neprevzatá dňa 3. 1. 2014, ktorým dňom sa táto zásielka považuje za doručenú odporkyni 2/ ( § 46 ods. 2 O.s.p. ). Odporca 1/ si zásielku na pošte prevzal osobne, a to dňa 16. 12. 2013 ( č.l. 20 spisu ), t.j. nie jeden deň pred konaním pojednávania dňa 17. 1. 2014, ako to tvrdia odporcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní, ale v skutočnosti mesiac pred termínom pojednávania. Odporca 1/ mal teda vykázané doručenie predvolania vytýčeného na termín 17. 1. 2014 ešte dňa 16. 12. 2013, odporkyňa 2/ mala vykázané doručenie predvolania na tento termín pojednávania dňa 3. 1. 2014, t.j. obaja s dostatočným časovým predstihom - v každom prípade dlhším než zákonom vyžadovaných najmenej päť dní pred termínom pojednávania ( § 115 ods. 1 O.s.p. ) - na to, aby sa mohli na pojednávanie náležite pripraviť. Keďže odporcovia 1/, 2/ neuviedli žiadny relevantný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní dňa 17. 1. 2014, pričom nimi uvádzaný dôvod neúčasti neobstojí, boli splnené podmienky na to, aby súd prvého stupňa dňa 17. 1. 2014 vec prejednal a rozhodol aj bez ich osobnej účasti ( § 101 ods. 2 O.s.p. ). K uvedenému odvolací súd ešte poznamenáva, že súd prvého stupňa si splnil svoju zákonnú povinnosť aj v tom, že ešte pred konaním pojednávania odporcom 1/, 2/ doručil rovnopis návrhu navrhovateľky s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 15 dní. Odporca 1/ si zásielku súdu obsahujúcu rovnopis návrhu aj s výzvou na vyjadrenie k návrhu prevzal dňa 1. 8. 2013 ( doručenka pripojená na č.l. 13 spisu ). Odporkyňa 2/ mala rovnakú zásielku uloženú na pošte dňa 17. 7. 2013, kde si ju neprevzala, takže zásielka sa neprevzatá vrátila prvostupňovému súdu dňa 7. 8. 2013 ( zásielka pripojená na č.l. 13 spisu ), ktorý deň je nutné podľa § 47 ods. 2 O.s.p. považovať za deň doručenia tejto zásielky odporkyni 2/. Ako je zrejmé z obsahu spisu odporcovia 1/, 2/ nevyužili svoje právo a k návrhu navrhovateľky sa nevyjadrili, zostali nečinní. Súd prvého stupňa teda odporcom 1/, 2/ svojím postupom v konaní neodňal možnosť konať pred súdom, naopak o možnosť vyjadriť sa k návrhu navrhovateľky, predniesť súdu svoje argumenty, či navrhnúť dôkazy sa odporcovia 1/, 2/ pripravili svojou vlastnou nečinnosťou. Odporcami 1/, 2/ tvrdený odvolací dôvod preto nebol naplnený. Odporcom 1/, 2/ ale treba dať za pravdu, že súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o trovách konania, a to trovách právneho zastúpenia, ktoré priznal vo výroku svojho rozsudku navrhovateľke nesprávne vo výške 1.739,74 €, hoci po správnosti tieto predstavovali sumu 1.068,62 €, ako to napokon aj vyplynulo z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa trov konania. Prvostupňový súd o trovách konania správne vzhľadom na výsledok sporu rozhodol na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, vychádzajúc z ceny predmetu konania 5.000 € a nie 8.000 € ( z ktorého vychádzalo vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnym zástupcom navrhovateľky ), nakoľko navrhovateľke bola priznaná náhrada v sume 5.000 €, po čiastočnom späťvzatí pôvodne uplatňovanej náhrady. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo veci samej ako vecne správny potvrdil ( podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ) a vo výroku o trovách konania zmenil ( § 220 O.s.p. ) tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná len v nepatrnej časti ( pochybenie vo výpočte trov právneho zastúpenia ), keď vo veci samej bola v odvolacom konaní naopak úspešná v plnom rozsahu, preto jej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však neuplatnila, z ktorého dôvodu jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.